Nádherná príroda, rušná a moderná Bratislava, krásne kaštiele či liečivé kúpele dnešného Slovenska lákali zámožných návštevníkov z celej Európy už pred stáročiami. 

Vybrali sme 9 významných osobností z oblasti umenia, vedy, politiky a náboženstva, ktoré v minulosti zavítali na Slovensko a o ktorých návštevách kolujú legendy dodnes.

Ludwig van Beethoven komponoval v Dolnej Krupej

Jeden z najvýznamnejších skladateľov v dejinách Ludwig van Beethoven poctil svojou návštevou aj územie dnešného Slovenska. Začiatkom 19. storočia pôsobil v kaštieli v obci Dolná Krupá, kde komponoval počas svojich návštev rodiny Brunsvikovcov, ktorá vidiecky klasicistický kaštieľ vlastnila.

Návšteva kaštieľa a jeho rozľahlého parku je skutočným zážitkom, ktorý ešte umocňuje dávna prítomnosť skladateľa. Ten tu podľa legendy skomponoval známu Sonátu mesačného svitu. Na titulnej strane slávnej skladby je venovanie Giulette Giucciardi, príbuznej rodiny Brunsvikovcov. Hovorí sa, že práve v Dolnej Krupej sa Beethoven do Giuletty zaľúbil. V areáli sa na jeho počesť nachádza pamätný dom Ludwiga van Beethovena s expozíciou hudby.

V kúpeľoch na Gemeri sa liečil Sigmund Freud

19. storočie bolo na Slovensku zlatou érou kúpeľníctva. V kúpeľoch na území Slovenska pobudol aj zakladateľ psychoanalýzy Sigmund Freud, čo potvrdzuje aj dobová správa v miestnych novinách. Rakúsky lekár navštívil niekdajšie Rožňavské kúpele na Gemeri.

Rožňavské kúpele boli populárne vďaka svojim liečivým prameňom. Jeden z nich bol unikátny pre železitú a mierne rádioaktívnu vodu. Sláva Rožňavských kúpeľov sa skončila po druhej svetovej vojne. Dnes po kúpeľoch nezostalo takmer nič, objekt, v ktorom sa prameň nachádzal, je v súkromnom vlastníctve.

Andersen stretol v Bratislave dievčatko so zápalkami

V súčasnom hlavnom meste sa zastavil aj známy dánsky rozprávkar Hans Christian Andersen. Jeho návštevu a vzťah k mestu od roku 2006 pripomína aj socha Tibora Bártfaya na Hviezdoslavovom námestí.

Andersen navštívil Bratislavu v roku 1841. O tom, že mesto sa mu naozaj páčilo, svedčí poznámka v jeho cestovateľskom zápisníku. V súvislosti s Andersenovou návštevou Bratislavy sa hovorí, že práve tu získal inšpiráciu na napísanie smutnej rozprávky Dievčatko so zápalkami.

Franz Schubert učil hudbu v Želiezovciach

Ďalším významným hudobným skladateľom, ktorého príbeh sa spája so Slovenskom, je Franz Schubert. Hoci počas svojho života tvoril najmä pre seba, záujem o jeho tvorbu je dnes naozaj veľký. V rokoch 1818 a 1824 Schubert pôsobil v Želiezovciach ako učiteľ hudby v rodine Esterházyovcov v tzv. Sovom zámočku.

V súvislosti s jeho pôsobením na zámočku sa spomína aj nešťastná láska, skladateľ sa tam zaľúbil do jednej zo svojich žiačok, kontesy, ktorá mu však city neopätovala. Dnes je na počesť romantického skladateľa a autora viac než tisícky skladieb zriadené múzeum s názvom Pamätná izba Franza Schuberta.

Wolfgang Amadeus Mozart (vraj) koncertoval v Bratislave

Odohral alebo neodohral mladý Wolfgang Amadeus Mozart koncert v Bratislave? Tabuľa na Pálffyho paláci na Ventúrskej ulici v Bratislave hovorí: „V tomto dome koncertoval roku 1762 ako šesťročný Wolfgang Amadeus Mozart (1756 − 1791).”

Hoci historici tvrdia, že o návšteve svetoznámeho skladateľa v Bratislave neexistuje žiadny dôveryhodný dôkaz, turistickí sprievodcovia tento príbeh pravidelne spomínajú vo svojich výkladoch pri prehliadke mesta. Pravdivosti tvrdenia na tabuli nahráva aj fakt, že mladý Mozart so svojím otcom veľa cestoval a fakt, že Mozartov otec Bratislavu viackrát navštívil potvrdzuje aj jeho osobná korešpondencia.

Jula Verna inšpiroval Devín

Aj francúzsky autor dobrodružných a sci-fi románov Jules Verne zavítal na naše územie. V doslove istého vydania slovenského prekladu diela Tajomný hrad v Karpatoch sa píše, že predlohou románu bol práve hrad Devín, aj keď niektorí historici túto teóriu spochybňujú a hovoria o iných hradoch, ktoré sú v diele opísané.

Verne cestoval po Európe v roku 1892, keď mal za sebou už niekoľko úspešných románov. Navštívil Budapešť, Viedeň aj Bratislavu. Podrobnejšie sa historickým prameňom a legendám o Vernovej návšteve venoval filmový historik Ivan Rumanovský, ktorý opísal aj Vernovu bratislavskú príhodu.

Podľa nej Verne ostal vo vtedajšom Prešporku bez sprievodcu, v kaviarni však natrafil na študenta teológie Jána Maliarika, ktorý vedel po francúzsky, a po meste ho za malý honorár povodil. Študent z Myjavy vôbec netušil, s kým sa stretol, dozvedel sa to až vtedy, keď mu slávny spisovateľ po návšteve poslal balíček svojich kníh aj s venovaním.

Jaroslav Hašek prešiel Slovensko peši

Vrúcny vzťah k Slovensku mal aj český spisovateľ a autor slávnej knihy Osudy dobrého vojaka Švejka Jaroslav Hašek. Hašek bol známy ako bohém a anarchista a k tomuto jeho imidžu prispieva aj jeho vzťah k cestovaniu. So svojím bratom a kamarátom prešiel peši niekoľko krajín vrátane územia Slovenska.

O tom, že Hašek Slovensko naozaj dobre poznal, svedčia aj state z jeho slávnej knihy, ktorá bola preložená do viac než 50 jazykov a bola aj niekoľkokrát aj sfilmovaná či zdramatizovaná. V štvordielnom románe sa Švejk ocitne aj na území dnešného východného Slovenska. Na počesť Haška a slávnej literárnej postavy stojí na železničnej stanici v Humennom od roku 2000 socha Švejka, priamo pri studni, ktorá sa spomína v knihe ako zdroj „znamenitej železitej vody”, ktorá vojakovi veľmi chutila.

Sissi sa zotavovala v Bardejovských kúpeľoch

Cestovanie po svete bolo veľkou záľubou aj hádam najslávnejšej rakúskej cisárovnej Sissi. Keď sa objavila na niektorých miestach monarchie, išlo o veľkú senzáciu. Podobne sa vnímali aj jej pobyty v Bardejovských kúpeľoch. V roku 1895 prišla Sissi do Bardejova zotaviť sa z tragickej smrti svojho syna.

O jej rekreácii informovali aj vtedajšie uhorské noviny Vasárnapi Újság. V dobovom článku sa píše, že sa rada prechádzala k prameňu, ktorý dnes nesie jej meno. Vstávala ráno o pol šiestej, sama sa prechádzala bez klobúka a rukavíc, iba so slnečníkom a vychutnávala si ľudoprázdne kúpele v skorých ranných hodinách. Keď niekoho stretla, na pozdrav odpovedala prívetivým kývnutím. Počas dňa ju na prechádzkach sprevádzal jej grécky predčítač, ktorý jej niesol kabát a čítal z kníh, inokedy priateľka grófka Mikes.

Sissi bola ubytovaná v hoteli Deák, ktorý dnes nesie jej meno. V liečebnom dome Alžbeta, priamo v priestoroch, kde cisárovná bývala, je na jej počesť zriadený aj muzeálny apartmán, ktorý je otvorený pre verejnosť.

Židovský učenec sa usídlil v Bratislave

Na území dnešného západného Slovenska sa na dlhé roky usídlil aj najvýznamnejší židovský náboženský učenec 19. storočia Mojžiš Schreiber, známy pod menom Chatam Sófer. Pôsobil ako rabín bratislavskej židovskej obce, založil tu aj vysoké rabínske učilište. V roku 1809 v čase napoleonských vojen žil vo vinohradníckom mestečku Svätý Jur, kde sa venoval najmä pomoci obetiam vojny.

Chatam Sófer zomrel v roku 1839 v Bratislave, kde je aj pochovaný. Nad Sóferovým hrobom, ktorý je na pôvodnom mieste bývalého židovského cintorína, je vybudované mauzóleum. Pamätník Chatama Sófera dodnes navštevujú veriaci z celého sveta.

Podeľte sa o svoje zážitky zo spoznávania slovenských miest a ich histórie prostredníctvom rýchleho a spoľahlivého mobilného internetu od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre 97 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4g.