Bývalá synagóga aj bašta z 15. storočia: 6 budov na Slovensku, do ktorých sa vrátil život

Život mnohým chátrajúcim pamiatkam u nás vrátili kreatívni ľudia, ktorí v nich vytvorili kultúrne a spoločenské centrá. Vybrali sme 6 z nich, ktoré sa oplatí zažiť na vlastnej koži.

Na Slovensku máme množstvo nádherných stavieb, ktoré sú opustené a chátrajú. O niektoré z nich sa začali zaujímať aktívne komunity, ktorým chýbal priestor na stretávanie sa či realizovanie projektov, a zmenili ich na nepoznanie. Vybrali sme 6 z nich, ktoré sa oplatí zažiť na vlastnej koži.

Podeľte sa o svoje zážitky z návštev podujatí v kultúrnych centrách naprieč celým Slovenskom vďaka rýchlej 4G sieti od O2. Viac informácií

Bašta v Bardejove
kultúrno-komunitné centrum

Bardejovská Hrubá bašta bola postavená v 15. storočí. Od 90. rokov minulého storočia bola opustená a chátrala. V roku 2012 sa skupine aktívnych Bardejovčanov podarilo získať ju do prenájmu. K nim sa pripojili ďalšie mimovládky, miestni umelci aj neformálne iniciatívy. Celý objekt aj jeho okolie zrekonštruovali, natiahli novú elektrinu, vybudovali inžinierske siete, ale hlavne spoločnými silami priestory oživili a vytvorili z nich kultúrno-komunitné centrum.

Foto: basta_kulturcentrum/Instagram

V Bašte si môžete pri káve vychutnať tento zaujímavý priestor a jeho inšpiratívnu atmosféru, požičať si knihy alebo sa porozprávať o dianí v meste. Ak vám je blízka kultúra, pripravený je bohatý program, ktorého súčasťou sú koncerty, výstavy, premietania, divadelné predstavenia, ako aj rôzne voľnočasové aktivity.

Záhrada v Banskej Bystrici
centrum nezávislej kultúry

Umelci, miestni ľudia, študenti a dobrovoľníci získali v roku 2010 nové priestory v záhrade v banskobystrickej Benického pasáži a budovu postupne rekonštruujú. Prevádzkujú tu komunitné centrum a celoročne pripravujú pestrý program.

Foto: Archív Záhrada CNK

Podujatia v Záhrade navštívi ročne približne 10 000 ľudí, pričom priamo v priestoroch tohto centra vznikajú aj nové divadelné či tanečné produkcie. Návštevníci si popri výborných divadelných predstaveniach pochvaľujú aj oddychovú atmosféru, ktorá na mieste panuje. K dispozícii je aj kaviareň.

Nová synagóga v Žiline
centrum pre súčasné umenie a kultúru 

Jedna z najkrajších židovských stavieb na Slovensku sa ako synagóga využívala len niekoľko rokov. Krátko po jej postavení vypukla druhá svetová vojna, v ktorej mnohí židovskí občania Žiliny zahynuli a väčšina preživších emigrovala. Štát budovu znárodnil a postupne v nej prevádzkoval divadlo, kultúrny dom či aulu vysokej školy. Po revolúcii v nej sídlilo kino, ktoré však v roku 2010 ukončilo činnosť.

Foto: Kathrine Thude

Budovu si následne vzala pod patronát mimovládna organizácia Truc Sphérique, ktorej sa vďaka príspevku 3 000 ľudí podarilo budovu zrekonštruovať, odhaliť pôvodnú architektúru a naplniť ju životom. V úchvatných priestoroch Novej synagógy so zaujímavou akustikou si môžete vychutnať koncerty, výstavy, festivaly či workshopy.

Nová Cvernovka v Bratislave
kultúrne a kreatívne centrum 

V chátrajúcej budove bývalej továrne na cverny na bratislavskej Páričkovej ulici sa usídlili mnohí kreatívci so svojimi ateliérmi. Developer mal však s budovou iný zámer, preto sa museli vysťahovať. Nové priestory sa im podarilo nájsť vďaka Bratislavskému samosprávnemu kraju v budove bývalej chemickej priemyslovky, a tak vznikla Nová Cvernovka.

Foto: Michal Líner

Hoci bola budova v zlom stave, podarilo sa im ju za chodu vďaka usilovnej práci celej komunity, podpore darcov a pôžičkám zrekonštruovať. Dnes si výsledky ich práce užíva každý návštevník – môžete si sem vybehnúť na kávu, posedieť si v záhrade, nakúpiť v miestnych prevádzkach, alebo navštíviť niektoré z množstva kultúrnych a spoločenských podujatí, ktoré sa v týchto priestoroch konajú.

Malý Berlín v Trnave
kultúrne centrum

V historickom centre Trnavy sa v zrekonštruovaných meštianskych domoch nachádza Nádvorie, miesto pre súčasnú kultúru, ktorého súčasťou je okrem kvalitného verejného priestoru, inovatívnych gastroprevádzok a coworkingu aj kultúrne centrum Malý Berlín.

Foto: Petra K. Adamková/Malý Berlín

Malý Berlín, ktorý sídli v jednom zo zrekonštruovaných meštianskych domov, vyznáva hodnoty tolerancie a otvorenosti a na svoje si tu prídu naozaj všetci. Nájdete tu program pre školy, rodiny s deťmi, študentov, dospelých aj seniorov. Priestor zároveň poskytuje zázemie pre miestnych tvorivých ľudí a organizácie.

Tabačka Kulturfabrik v Košiciach
centrum umeleckej kreativity

Centrum umeleckej kreativity Tabačka Kulturfabrik nájdete v budove bývalej továrne na tabak. Mnohé prvky pôvodnej architektúry zostali zachované a priznané, a tak si budova udržala svoj industriálny charakter.

Foto: Archív Tabačka Kulturfabrik

Svojpomocne vybudovaný kultúrny priestor v jednej z budov továrne sa postupne rozrástol na plochu 2 500 m2. Centrom priestoru je tamojšie bistro s dvorom. Popri veľkej sále, galérii a multifunkčných priestoroch tu funguje aj tzv. kreatívny inkubátor pre rezidentov či hudobné štúdiá.

Aby ste sa o výnimočné zážitky z kultúrnych a spoločenských centier po celom Slovensku mohli podeliť so svojimi blízkymi, zvoľte si rýchly a spoľahlivý mobilný internet od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre 97 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4g.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac