O2 mení pohľad na paušály. Okrem veľkých objemov dát ponúka hudbu, filmy aj spravodajstvo

Nové O2 SMART Paušály umožňujú vychutnať si neobmedzené volania, množstvo dát aj obľúbené aplikácie v rýchlej 4G sieti. Vyskladať si ich môžete tak, ako vám najlepšie vyhovuje.

5. 11. 2019; Autor: Sóda, Foto: O2

Vedeli ste, že 75 % času na mobile trávime v aplikáciách a až polovicu všetkých dát spotrebúvajú aplikácie YouTube, Facebook a Instagram? Spoločnosť O2 sa rozhodla priniesť nový koncept paušálov, ktorý vychádza z meniacich sa preferencií a potrieb zákazníkov. Samozrejmosťou sa stávajú nielen neobmedzené volania, SMS a MMS, ale aj veľké balíky dát a predplatné obľúbených aplikácií.

„Začína sa nová éra nahliadania na to, čo dokáže mobilný paušál svojmu používateľovi ponúknuť. Ako je v O2 zvykom, pri tvorbe produktov dbáme najmä na hodnotu, ktorú si zákazník od nás odnesie. Preto prichádzame s novými O2 SMART Paušálmi, ktoré prinášajú viac, ako by ste od operátora očakávali,“ hovorí riaditeľ marketingu O2 Igor Tóth.

Paušál ako prostriedok šírenia kvalitného obsahu

O2 odštartovalo predstavenie novej ponuky livestreamovaným eventom O2 SMART Talks s podtitulom Pripravte sa na digitálnu budúcnosť, na ktorom sa predstavili viacerí spíkri – moderátor a YouTuber Sajfa ako zástupca online zábavy a obsahu, bloger a publicista Jakub Goda ako ambasádor významu plateného spravodajského obsahu na internete, hudobník a raper Branči Kováč a hviezda filmovej a divadelnej branže Zdena Studenková.

Svojím rozprávaním vyskladali obraz unikátneho obsahu v online priestore, tak ako ho od utorka 5. novembra 2019 ponúka spoločnosť O2 ako jediný operátor v rámci svojich paušálov.

„Ctíme si kvalitný obsah a myslíme si, že náš O2 SMART Paušál je ideálnym prostriedkom na jeho šírenie, či už hovoríme o hudbe, filme, spravodajstve, alebo zábave. Preto do nových O2 SMART Paušálov pribaľujeme okrem veľkých objemov dát aj predplatený obsah v rámci aplikácií HBO GO, TIDAL či O2 TV v mobile alebo spravodajských webov Denníka SME a Denníka N. Zákazník si tak môže paušál namiešať podľa svojich preferencií a toho, čo v skutočnosti využíva,“ dodáva Tóth.

Namiešajte si paušál podľa svojich potrieb

Aby O2 uspokojilo potreby všetkých svojich zákazníkov, ponúka 5 variantov nových paušálov. V rámci každého ponúka ako samozrejmosť neobmedzené volania, SMS a MMS správy.

Okrem toho získajú zákazníci veľké objemy dát na vybrané tzv. štandardné aplikácie (Instagram, Facebook, TiTok, Gmail, WhatsApp, Viber, Waze, Mapy Google) aj predplatné na tzv. prémiové aplikácie, ktoré ponúkajú kvalitný obsah (HBO GO, TIDAL, O2 TV v mobile, Denník SME a Denníka N vrátane Denníka E). Okrem samotného predplatného aplikácie dostane zákazník aj 10 GB dát na jej používanie.

Vami vybraný paušál si môžete upraviť podľa svojich potrieb a v prípade, že vám zvolená skladba nebude vyhovovať, môžete si ju zmeniť.

Zistite viac o aplikáciách, ktoré si môžete vybrať v rámci svojho O2 SMART Paušálu. Prečítajte si

Čo prinášajú nové O2 SMART Paušály:

Neobmedzené volania, SMS a MMS správy v celej EÚ už od 15 €
Veľké objemy dát
10 GB dát navyše pre každú z vybraných aplikácií
Predplatné prémiových aplikácií, napríklad HBO GO alebo TIDAL, ktoré môžete využívať nielen vo svojom mobile

Biely O2 SMART Paušál

Je určený pre zákazníkov, ktorí vôbec nedátujú alebo dátujú len sporadicky, ale nechcú sa viac obmedzovať v telefonovaní či posielaní správ. Biely O2 SMART Paušál prináša neobmedzené volania, SMS a MMS správy v celej EÚ aj možnosť kúpy akéhokoľvek zariadenia na začiatku od 0 €. V prípade potreby si môžete dokúpiť balík 1 GB dát za 3 €.

Modrý O2 SMART Paušál

Tento paušál bude vyhovovať najmä menej náročným používateľov dát, ale obľúbia si ho aj zákazníci, ktorí síce zvyčajne používajú len zopár aplikácií, no chcú byť neustále online. Súčasťou Modrého O2 SMART Paušálu sú neobmedzené volania, SMS a MMS v celej EÚ a 1 GB dát.

Zákazníci zároveň získajú ďalších 10 GB dát na jednu vybranú aplikáciu či bonus na zariadenie vo výške 60 €. Ak sa rozhodnete bonus nevyužiť, môžete sa tešiť na ďalších 10 GB dát na ďalšiu štandardnú aplikáciu.

Strieborný O2 SMART Paušál

Strieborný O2 SMART Paušál je určený pre všetkých, ktorí si bez aplikácií nevedia predstaviť svoje fungovanie. Okrem neobmedzených volaní, SMS a MMS správ v celej EÚ prináša balík 3 GB dát aj 2 × 10 GB na dve aplikácie z ponuky. Jedna z nich môže byť prémiová – paušál v tomto prípade zahŕňa aj predplatné. Zákazníci si môžu vybrať z aplikácií HBO GO, TIDAL Music, O2 TV, Denník N alebo Denník SME.

Navyše môžu získať bonus na zariadenie vo výške 72 €. Ak si ho neuplatnia, dostanú 10 GB dát na využívanie ďalšej štandardnej aplikácie podľa vlastného výberu.

Zlatý O2 SMART Paušál

Zlatý O2 SMART Paušál uspokojí potreby náročných multimediálnych zákazníkov. Okrem neobmedzených volaní, SMS a MMS správ v celej EÚ prináša balík 10 GB dát a 3 × 10 GB dát na tri aplikácie z ponuky, pričom jedna z nich môže byť prémiová – paušál v tomto prípade zahŕňa aj predplatné. Zákazníci si môžu vybrať z aplikácií HBO GO, Tidal, O2 TV, Denník N alebo Denník SME.

Zákazník tiež môže využiť bonus na zariadenie vo výške 120 € alebo ďalších 10 GB dát na štandardnú, resp. prémiovú aplikáciu vrátane predplatného.

Platinový O2 SMART Paušál

Najštedrejší paušál v ponuke O2 je určený pre zákazníkov, ktorí nechcú pri používaní svojho smartfónu robiť žiadne kompromisy. Okrem neobmedzených volaní, SMS a MMS správ v celej EÚ prináša balík 25 GB dát a 4 × 10 GB dát na štyri aplikácie z ponuky, pričom dve z nich môžu byť prémiové – paušál zahŕňa aj ich predplatné. Zákazníci si aj v tomto prípade môžu vybrať z aplikácií HBO GO, TIDAL, O2 TV, Denník N alebo Denník SME.

V prípade Platinového O2 SMART Paušálu si zákazníci môžu uplatniť bonus na zariadenie až vo výške 240 € alebo získať ďalších 10 GB dát na prémiovú aplikáciu vrátane predplatného.

Oslovila vás nová ponuka paušálov od O2? Viac informácií sa dozviete na stránke www.o2.sk alebo v ktorejkoľvek O2 Predajni, kde vám pomôžu vyskladať si paušál presne podľa vašich potrieb.

Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
prečo je mediálna výchova dôležitá,
aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém.

O2 mení pohľad na paušály. Okrem veľkých objemov dát ponúka hudbu, filmy aj spravodajstvo

Paušál ako prostriedok šírenia kvalitného obsahu