9 filmov, pri ktorých si skvelo oddýchnete

Vybrali sme pre vás bláznivé komédie aj filmy, ktoré sa s humorom venujú vážnejším témam.

S príchodom jesene začíname tráviť čoraz viac času doma. Vonku je skoro tma a čím viac sa ochladzuje, tým viac máme nutkanie zaliezť večer pod deku a rozptýliť sa zábavným filmom. Pozrite si náš výber komédií z ponuky HBO GO, ktoré vám vždy zlepšia náladu. 

Sledujte filmy cez O2. Súčasťou vášho O2 SMART Paušálu môže byť aj predplatné HBO GO aj 10 GB extra dát. Chcem vedieť viac

Grandhotel Budapešť/The Grand Budapest Hotel

Posledný hraný film režiséra Wesa Andersona má všetko, čo by mal mať dobrý film – pútavý dej, famózne obsadenie a jemu vlastnú estetiku. Návšteva luxusného Grandhotela Budapešť vás prenesie do fiktívneho medzivojnového sveta, kde zažijete krádež, boj o rodinné dedičstvo, krivé obvinenie, vyslobodenie z väzenia aj romantickú zápletku.

Foto: © 2014 TGBH LLC, Twentieth Century Fox Film Corporation and TSG Entertainment Finance LLC

Film rozpráva príbeh legendárneho recepčného Gustava H. (Ralph Fiennes) a jeho pomocníka a protežanta Zera Mustafu (Tony Revolori). Hoteloví hostia pána Gustava milujú, niektoré staršie dámy doslova. Keď jedna z nich (Tilda Swinton) zomrie a odkáže mu vzácny obraz, začne sa o vychýreného recepčného zaujímať polícia, rodina zosnulej aj nájomný vrah. Pomôže mu tajný hoteliersky spolok?

Film Grandhotel Budapešť si v roku 2015 vyslúžil 9 nominácií na Oscara, vrátane kategórie Najlepší film a Najlepší režisér. Nakoniec premenil štyri nominácie a získal zlatú sošku za najlepšiu hudbu či najlepšie kostýmy.

Psí ostrov/Isle of Dogs

V Sóde máme Andersonove filmy v obľube, preto sme do tohto výberu zaradili aj jeho ďalšiu komédiu, ktorú nájdete na HBO GO. Nemusíte byť vášniví psičkári, aby ste si užili milý príbeh priateľstva, ktorý je nádherne natočený technikou stop-motion.

Psí ostrov je síce animovaný, no ak ho budete pozerať v pôvodnom znení, môžete sa tešiť na hviezdne obsadenie. Postávam prepožičali hlasy aj Scarlett Johansson, Bill Murray, Edward Norton, Tilda Swinton, Harvey Keitel, Frances McDormand či Yoko Ono.

Foto: © 2018 Twentieth Century Fox Film Corporation and IOD Distribution LLC

Príbeh sa odohráva v japonskom meste Megasaki, ktoré postihla psia chrípka. Starosta mesta Kobayashi dal preto vyhostiť všetky psy na ostrov, ktorý slúži ako skládka odpadu. Vyhostili aj strážneho psa menom Spots, ktorý chránil sirotu Atariho, o ktorého sa staral práve starosta. Pri pokuse o záchranu svojho psa sa Atari stretáva s divou svorkou a odhaľuje spriahnutie založené na historickej nenávisti psov.

Diabol nosí Pradu/The Devil Wears Prada

Adaptácia knihy Lauren Weisbergerovej predstavuje už ikonický film, v ktorom sa mladá novinárka Andy snaží presadiť v prestížnom módnom magazíne Runway a zapáčiť sa šéfredaktorke Mirande Priestly, ktorej je zdanlivo nemožné zavďačiť sa.

Andy sa zo začiatku o módu veľmi nezaujíma a svojím výzorom do módneho sveta ani nezapadá. Postupne sa však mení a prispôsobuje nekompromisným požiadavkám pracovného prostredia aj za cenu čoraz väčších problémov v osobnom živote. Podarí sa Andy všetko ustáť a získať uznanie a kariérne odporúčanie od Mirandy?

Foto: © 2006 Twentieth Century Fox Film Corporation

Film Diabol nosí Pradu sa aj vďaka skvelým výkonom Anne Hathaway a Meryl Streep zaradil medzi najvplyvnejšie popkultúrne diela začiatku 20. storočia. Meryl Streep za úlohu Mirandy Priestly získala aj nomináciu na Oscara za najlepšiu herečku.

Počúvajte hudbu cez O2. Máme pre vás výber pesničiek, ktoré osviežia váš jesenný playlist. Chcem vedieť viac

Tour de doping/Tour de Pharmacy

Ak nemáte chuť alebo čas na celovečerný film, pozrite si 40-minútový hraný dokument Tour de doping z produkcie HBO. Satirická snímka zachytáva popularitu dopingu v profesionálnej cyklistike.

Jednou z hlavných postáv je komik Andy Samberg, ktorý hrá nigérijského cyklistu narodeného v Amerike Martyho Hassa. Spolu s ďalšími pretekármi sa snaží vyhrať Tour de France v roku 1982, ktorú vo filme poznačila rozsiahla korupcia a dopingové aféry.

Foto: © 2017 Home Box Office

Okrem Orlanda Blooma a Kevina Bacona si vo filme zahral aj boxer Mike Tyson a kontroverznú úlohu prijal aj bývalý cyklista Lance Armstrong, ktorý po obrovskom dopingovom škandále prišiel o sedem víťazstiev na Tour de France.

Scary Movie 1, 2 a 3

Ak máte chuť pozrieť si niečo strašidelnejšie, no nie ste práve fanúšikom desivých hororov, odporúčame sériu Scary Movie.

V ponuke HBO GO nájdete prvé tri filmy Scary Movie – teda presne tie, ktoré sa naozaj oplatí pozrieť. Môžete sa tešiť na viacero legendárnych scén, správnu dávku prízemnejšieho humoru a množstvo popkultúrnych referencií.

Foto: © Miramax

Séria Scary Movie úspešne paroduje horory ako Vreskot, Kruh, Viem, čo ste robili minulé leto, Šiesty zmysel či Exorcista a uťahujú si aj z iných populárnych filmov ako Matrix, Titanic či 8. míľa. Nájdete v Scary Movie aj paródie na ďalšie filmy?

Hlava 22/Catch 22

Ak ste mali radi seriál M*A*S*H, tak vám odporúčame aj čiernu vojnovú komédiu Hlava 22. Ide o adaptáciu rovnomenného románu Josepha Hellera, ktorá satiricky poukazuje na nezmyselnosť vojny.

Hlavnou postavou filmu je kapitán Yossarian, pilot bombardéru B-52, ktorý pomáha americkej armáde oslobodiť Európu od fašizmu. Yossarian mal byť už dávno doma, no pre nedostatok pilotov sa mu počet misií stále zvyšuje.

Foto: © Paramount Pictures

Jediný spôsob, ako sa vie zo služby oslobodiť, spočíva v tom, že ho vyhlásia za blázna. Za blázna sa však pilot musí označiť sám a práve v tom je háčik. Pilot, ktorý odmietne lietať v nových misiách, je však podľa pravidiel príčetný, a teda schopný vykonávať misie aj naďalej. Podarí sa Yossarianovi uniknúť z tejto absurdnej situácie?

Súboj pohlaví/Battle of the Sexes

Diskriminácia, sexizmus a šovinizmus sú vážne témy. Vďaka hereckej dvojici Emme Stone a Stevovi Carellovi si však môžete byť istí, že sa dobre pobavíte aj pri náročnejšom filme.

Súboj pohlaví je biografický film o dvojici tenistov Billie Jean King a Bobbym Riggsovi, ktorý vychádza z ich zápasu v roku 1973. Stelesnený testosterón a šovinista Riggs odohral proti vtedajšej svetovej tenisovej jednotke a angažovanej feministke tenisový súboj, ktorý patril k najsledovanejším športovým udalostiam na televíznych obrazovkách.

Foto: © 2017 Twentieth Century Fox Film Corporation and TSG Entertainment Finance LLC

Viacerí kritici považujú výkon Emmy Stone v úlohe Billie Jean King za jej najlepší vôbec napriek tomu, že filmu sa v kinách až tak nedarilo a rok predtým získala Oscara v kategórii Najlepší ženský herecký výkon vo filme La La Land.

Chicago

Keď sa zborová tanečnica Roxie a kabaretná hviezda Velma ocitnú vo väzení za vraždy, začnú intrigami súperiť o pozornosť a slávu s nádejou, že ich zachránia pred odsúdením. Chicago sa odohráva v 20. rokoch minulého storočia a nastavuje zrkadlo korupcii a tzv. celebritnému zločinu.

Foto: © 2002 Miramax Film Corporation

Romantický muzikál s hviezdnym obsadením získal v roku 2003 šesť Oscarov vrátane ocenenia za najlepší film. Okrem Richarda Gera a Renée Zellweger si vo filme zahrala aj Lucy Liu, Queen Latifah a Catherine Zeta-Jones, ktorá si za svoj výkon odniesla sošku za Najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe.

Zaujímavosťou je, že väčšina hercov si svoje pesničky odspievala aj odtancovala. Hudobné vystúpenia v tomto filme sú pôsobivo teatrálne. Sme zvedaví, ktorú z piesní si budete na druhý deň po pozretí veselo pospevovať.

Všetko, čo ste kedy chceli vedieť o cestovaní v čase / Frequently Asked Questions About Time Travel

Na záver pre vás máme jednu menej známu sci-fi komédiu z produkcie HBO Všetko, čo ste kedy chceli vedieť o cestovaní v čase. Pod pojmom sci-fi si tu však nepredstavujte blockbuster plný vesmírnych ľudí a mimozemšťanov.

Foto: © 2012 Home Box Office

Príbeh filmu sa začína nevinne – traja obyčajní muži sa stretnú v lokálnom bare. Jeden z nich je posadnutý cestovaním v čase, druhý miluje filmy a tretí je cynik.

Každý z nich sa bude musieť po svojom vyrovnať s príchodom Cassie, ktorá tvrdí, že je z budúcnosti. Podarí sa im pri náhodných výletoch do minulosti aj budúcnosti odhaliť pravidlá cestovania v čase?

Čo prináša HBO GO cez O2 SMART Paušál

HBO GO je streamovacia služba na sledovanie filmov a seriálov, ktorú môžete vďaka internetovému pripojeniu využívať kedykoľvek a kdekoľvek. V ponuke nájdete nielen hollywoodske veľkofilmy a obľúbené seriály z produkcie HBO ako Hry o tróny, ale aj bohatú ponuku dokumentov.

Nechýba ani detská sekcia, v ktorej nájdete hodnotnú zábavu pre malé aj väčšie deti. Veľkou výhodou je, že väčšina ponúkaných titulov podporuje český dabing alebo titulky. Aplikáciu HBO GO si teraz môžete ako prémiovú službu aktivovať v rámci svojho O2 SMART Paušálu.

Vyberte si svoj O2 SMART Paušál a získajte extra dáta na obľúbené aplikácie. Ak sa rozhodnete pre Zlatý O2 SMART Paušál, získate nielen neobmedzené volania, SMS a MMS a 10 GB dát, ale aj 3 × 10 GB na tri aplikácie podľa vášho výberu. Vybrať si môžete napríklad streamovaciu službu HBO GO aj s predplatným a k tomu Instagram a Facebook. Viac o nových O2 SMART Paušáloch a ich možnostiach sa dozviete na www.o2.sk.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac