Rozhovor s komikom Františkom Košarišťanom sme pôvodne plánovali urobiť cez videohovor. Našťastie sa opatrenia uvoľnili a on nás pozval k sebe – na svoju záhradu na Záhorí.
Porozprával nám, čomu sa venoval počas karantény, ako sa kríza dotkla ľudí, ktorým pomáha, aj ako sa naučil viac si vážiť samého seba. Predebatovali sme Maju a Noru a dozvedeli sme sa, ktorá z postáv je jeho obľúbená aj na ktorú sa v súkromí najviac podobá.
Začnem zľahka o aktuálnej situácii. Aký typ človeka v karanténe si? Vyváraš a pečieš chlieb alebo sa neskonalo nudíš?
Vždy si nájdem prácu na záhrade, ako vidíš. Do zátvorky prosím dať „smiech“. Plejem burinu, striekam a hnojím okrasné dreviny alebo sadím kvety. Nepečiem chlieb ani necvičím, ale snažím sa zdravšie stravovať, nestresovať sa a myslieť pozitívne.
Vidno, že sa o záhradu staráš – máš to tu pekné. Ovplyvnila karanténa nejako tvoju tvorbu alebo spoluprácu s firmami?
V tomto období mi dokonca prišlo viac zaujímavých spoluprác, takže v tomto smere som spokojný. Veľa firiem presunulo svoje aktivity do online priestoru a potrebovalo pomôcť.
Mám aj celoročné spolupráce a úplne by som pochopil, keby mi klienti napísali, že peniaze radšej použijú na zaplatenie svojich ľudí alebo ich pošlú niekam, kde ich naozaj treba. Našťastie mám toho dosť. Netočí sa všetko len okolo koronakrízy a karantény.
Čiže si aj ty trávil viac času online.
Jasné, postrehol som to aj na sebe. Boli však aj dni, keď som bol celý deň v záhrade a mobil som neriešil. Ak človek nemôže ísť von, večery sú osamelejšie a online komunikácia vie byť útechou.
Spolupracoval si aj na kampani O2 Dobré dáta, v rámci ktorej mohli ľudia získať dáta ako odmenu za zodpovedné správanie. O tebe je známe, že rád pomáhaš druhým. Dá sa to aj online?
Snažil som sa cez videočet viac spájať s deťmi na onkológii, zabaviť ich, pokecať si s nimi, pochopiť ich aj podporiť. Na detskej onkológii sú v tomto čase obmedzené návštevy a ešte pred tým, ako idú na príjem, musia deň čakať na výsledky covid testov.
Prečítajte si: Fero Joke vybral 8 profilov na Instagrame, kde naberá inšpiráciu
Ani osobní asistenti nemôžu navštevovať svojich klientov. V domove sociálnych služieb, kde robím dobrovoľníka, sú ľudia integrovaní a bežne majú väčšiu slobodu, teraz sa im však narušila a všetka agenda prešla na stálych zamestnancov.
Veľakrát som bral pomáhanie ako svoju povinnosť. Uvedomil som si však, že musím myslieť aj na seba. A keď nie je chuť, nerobiť to nasilu, pretože pomáhať sa musí nezištne a s láskou.
Aj preto som rád, že som mohol podporiť túto milú kampaň. Dáta totiž mnohým ľuďom umožňujú zostať počas karantény v kontakte so svetom a zvládať túto situáciu aspoň o niečo ľahšie.
V minulosti si pracoval ako osobný asistent v domove sociálnych služieb. Dnes sa ľuďom, ktorí to potrebujú, venuješ na dobrovoľnej báze?
Mám niekoľko ľudí, ktorým dlhodobo pomáham. Patrí k nim jedna pani upratovačka z nemocnice, kde som pracoval. Má chorú sestru, ktorú chodím osprchovať a pomáham jej s hygienou.
Raz do týždňa chodím aj na detskú onkológiu a mám ešte klientku Evičku s Downovým syndrómom. Ona je ako moja dcéra a je mi za ňou smutno, pretože momentálne za ňou nemôžem ísť.
Priznám sa, že už pred pandémiou som chodieval menej ako kedysi, pretože všetko, čo teraz robím, mi zaberá veľa času a musím si spraviť aj čas sám pre seba. Veľakrát som bral pomáhanie ako svoju povinnosť.
Hovoril som si, že som tu nato, baví ma to a musím pomôcť všetkým deťom, všetkým mentálne postihnutým, všetkým seniorom a všetkým, ktorí to potrebujú. Uvedomil som si však, že musím myslieť aj na seba. A keď nie je chuť, nerobiť to nasilu, pretože pomáhať sa musí nezištne a s láskou.
Čo ti pomohlo upratať si myšlienky?
Na dovolenke v Indii som bol dva dni v domove, kde majú perfektný program. Staršie panie sa tam starajú o siroty, a keď ony vyrastú, tiež sa starajú o deti. Tam som sa pre túto prácu znova nadchol.
Aj samotná dovolenka mi pomohla. Niekedy treba jednoducho vypnúť. Oddýchnuť si od mobilu aj od vzťahov a venovať sa len sebe. Viem, že je to také slniečkarské klišé, ale je dôležité vážiť si samého seba, čo som dlho nevedel.
Keď je človek sám so sebou o.k., vie viac odovzdať aj ľuďom, ktorí to potrebujú.
Jasné, aj teraz už mám plány, čo budem robiť inak a lepšie. Takže v tomto mi to naozaj prospelo.
Poďme k tvojej tvorbe. Dočítal som sa, že máš rád skôr jednoduchší humor ako intelektuálny. Ja by som ho však nazval autentický, lebo aj naživo si taký, ako vo svojich videách. Mávaš aj scenár alebo len jednoducho improvizuješ?
Mávam aj scenár, ale na 90 % improvizujem. Niektoré veci treba, samozrejme, premyslieť, keď však nad videom veľa rozmýšľam, často ho pokazím a nakoniec ani nezverejním.
Niekedy treba jednoducho vypnúť. Oddýchnuť si od mobilu aj od vzťahov a venovať sa len sebe. Viem, že je to také slniečkarské klišé, ale je dôležité vážiť si samého seba, čo som dlho nevedel.
Niekedy je najlepšie natočiť veci hneď, najmä keď ide o aktuálne témy. Občas ešte popremýšľam, či mi nenapadne niečo lepšie. Väčšinou však točím spontánne nápady.
Predstavujem si to tak, že dostaneš nápad, chytíš telefón, prípadne parochňu a už sa točí. Trafil som?
Áno, mám však skupinku blízkych kamarátov, ktorí mi pomáhajú. Neviem točiť sám seba, robím to málokedy, napríklad do storky, keď treba. Až 99 % mojich videí aj profilových, aj storiek natáča niekto iný.
Potrebujem totiž vidieť publikum a reakciu človeka, ktorý ma natáča. Z blízkych ľudí viem vycítiť, či treba pridať. Priznávam, že veci nerád robím sám.
Keď si robil Maju, postrach Markízy, mal si voľnú ruku alebo to muselo byť serióznejšie?
Snažia sa mi dávať voľnú ruku všade, vyhradzujem si to, keď idem niečo robiť. Samozrejme, nejde to vždy. Vtedy je to pre mňa obmedzujúce a nemusí to dopadnúť podľa predstáv. Vždy sa však dá niečo vyšpekulovať a doteraz som mal okolo seba dobrých ľudí, ktorí mi s nápadom pomohli.
Vo videách mávaš rôzne alter egá, či už svoje vymyslené postavy, alebo paródie známych ľudí. Moja obľúbená postava je Nora. Ktorá je tvoja?
Asi tiež Nora, pretože mi ide najlepšie, nemusím sa pripravovať a môžem improvizovať. Mám z toho radosť aj ja, aj ona.
Nevedel som, že na to reaguje. Je teda spokojná?
Podľa jej komentárov si myslím, že je to človek, ktorý to dokáže pochopiť. Nerobím si z nej srandu, používam ju ako nástroj, prostredníctvom ktorého si robím srandu z iných ľudí. Nemá sa načo hnevať a vie to prijať aj ma pochváliť, za čo som rád. A nakoniec má z toho aj úžitok, keďže minule sa jej kniha, ktorú som čítal, vypredala.
Ktorá z postáv sa najviac podobá na teba?
Mám asi z každej niečo, ale najviac z Maje. Chodí mi na záhradu pomáhať veľa kamarátov a už som ich nechal strihať nožnicami trávu po bokoch. Vtedy som si povedal, že to môže urobiť iba Maja.
Máš doma sklad rekvizít? Kde si zohnal „štekle“ vo svojej veľkosti?
Áno, mám. Topánky mi kúpila kolegyňa z televízie, neviem, kde ich našla. Sú aj špeciálne obchody s nadmernými veľkosťami, ale stále sa vopchám do 42. Síce ma trošku omínajú, ale nevadí.
Veľa slovenských aj svetových komikov tvrdí, že humor by nemal mať hranice a v nejakom kontexte si môžeš robiť srandu zo všetkého. Máš nejakú formu autocenzúry?
Jasné, mám. Keď si nie som niečím istý, video rozpošlem kamarátom a oni mi povedia, či je to už za hranicou, alebo nie.
Čo je pre teba už za hranicou?
Nechcem si robiť srandu z náboženstiev ani z rasy alebo zbytočne používať nadávky. Jasné, niekedy to treba, napríklad Noru si inak ani neviem predstaviť, ale treba k tomu pristupovať rozumne. Nadávanie môže videu pomôcť a osviežiť ho, ale nikdy ho nezachráni.
Aj z nekorektnej témy sa dá urobiť dobrý čierny humor. Vyhýbaš sa aj tomu?
Áno a snažím sa vyhýbať aj slovám ako autista alebo debil. Pre mňa ako špeciálneho pedagóga je to citlivé. Zo slov ako blbec, imbecil alebo debil sa stali nadávky a deti, ktorých sa to týka, si to uvedomujú.
Teraz sa začína nadávať do autistov, napríklad introvertnejší ľudia sú automaticky autisti a nadáva sa im označením pre ľudí, ktorí to nemajú v živote ľahké. Dávam si na to pozor a vyzývam aj ľudí zo šoubiznisu, aby takto nenadávali.
Keby sa niekto na tvoje video urazil, stiahol by si ho?
Už sa mi to stalo. Nezosmiešňoval som parodovanú osobu, ale seba, napriek tomu sa to tej osoby dotklo, tak som sa jej ospravedlnil a video som stiahol. Ľudia si neuvedomujú, že ak dávajú veci na internet, prestávajú byť súkromné a komici a umelci ich môžu legálne parodovať, ak uvedú autora.
Čítajte aj: Máte chuť na dobrý seriál? Pozrite si ho spolu so Zdenkou Studenkovou
Čakajú ľudia od teba, že budeš vtipný na počkanie?
Veľmi často a hlavne takí, čo ma nepoznajú. Nemám to rád, ale na druhej strane ich chápem. Humor a láska v súčasnosti často z našich životov odchádzajú a mám pocit, že je čoraz viac umelý. Aj ja sám som niekedy taký.
Humor a láska v súčasnosti často z našich životov odchádzajú a mám pocit, že je čoraz viac umelý. Aj ja sám som niekedy taký.
Ľudia si to potom chcú rýchlo a lacno doplniť a povedia si, že zavoláme Fera, bude sranda. Niekedy však nemám náladu na vtipkovanie a aj medzi kamošmi bývam dosť často tichý, takmer melancholický. Rád sa porozprávam a zavtipkujem, ale všetko s mierou.
Stáva sa ti, že ľudia chcú, aby si im spravil video?
Veľa ľudí mi píše, či nenahrám kamoške video, lebo má narodeniny. Robím to iba pre choré deti alebo pre chorých ľudí, nemôžem však urobiť denne 200 videí, lebo kamošky majú narodeniny.
Väčšinou také správy vymažem, lebo sa hanbím, že im to nemôžem splniť, ale mňa to naozaj vyčerpáva. Niekto si povie, že sú to len dve vety, ale to sa nedá takto robiť.
Vo svojej tvorbe si podľa mňa našiel skvelý spôsob, ako viesť ľudí k väčšej tolerancii inakosti. Robíš to cielene alebo je to pre teba prirodzené?
Aj, aj. K svojej homosexualite som sa „priznal“, aj keď sa vlastne nemám k čomu priznávať, pretože je to normálna vec. Pokojne to o sebe poviem všade, snažím sa však uprednostňovať iné témy a ukazovať, ako sa dá pomáhať alebo zabávať.
Ak niekto potrebuje počuť, že som gay, tak som s tým ok. Veď to zo mňa ide a niekedy to robím aj troška cielene, ale nechcem nikoho poburovať. Nechodím ani na gay pride. Pre mňa je lepšie podebatovať si o tom a pokojne aj s ľuďmi, ktorí majú iný názor. Každý gay, ktorý môže, by mal robiť vlastný pride v každodennom živote.
Pomohlo by, keby sme si to všetci priznali a viac neriešili. Keby to spravil každý, tak množstvo zakomplexovaných heterosexuálov by zistilo, že aj ich bratranec alebo najlepší kamoš je teplý. A zrazu by sa ukázalo, že sme normálni ľudia.
Pre gayov na Slovensku robím, čo môžem a mojím „pridom“ je to, čo v živote robím.
Užite si neobmedzené množstvo online zábavy s Fero Joke O2 SMART Paušálom, v ktorom nájdete neobmedzené dáta aj predplatné streamovacej služby HBO GO. Viac informácií nájdete na www.o2.sk.