Daniel Hevier: Slobodu potrebujem, aby som mohol tvoriť a existovať

Pred revolúciou patril k hŕstke autorov na voľnej nohe, ideologické tlaky však zažíval už od detstva. Jednu svoju zbierku musel premenovať pre nedostatok mäsa v Poľsku.

Slovenský spisovateľ a textár Daniel Hevier nechýbal počas Novembra 89 na bratislavskom námestí, kde si ľudia vydobyli slobodu, a stál aj pri vzniku Verejnosti proti násiliu. Porozprávali sme sa s ním o tom, ako sa mu ako slobodnému umelcovi v tom čase tvorilo aj ako vznikala Rozprávka o slobode, ktorú vytvoril pri príležitosti výročia 17. novembra.

Nevynechajte: Prečítajte si alebo vypočujte Rozprávku o slobode

November 89 bol zlomovým momentom v našej histórii. Veľa ľudí si 17. november 1989 a dni, ktoré nasledovali, verne pamätá a má veľa silných spomienok. Aká najsilnejšia spomienka sa s týmto obdobím spája vám?

Pamätám si dlhé noci a krátke dni. Do hlbokej noci sme totiž sledovali televízne diskusie. V tom čase som robil vo vydavateľstve Mladé letá, kde sme založili Verejnosť proti násiliu. Na vzniku tejto občianskej iniciatívy sme sa však dohodli ešte predtým, v nedeľu 19. novembra, keď sa nás asi päťsto stretlo v Umeleckej besede.

Potom si pamätám zhromaždenia na Námestí SNP a to, ako mám na pleciach svoju dcérku a ďalšie dve deti spolu s manželkou stoja vedľa mňa. A ešte taký detail: keď sme sa vracali do Petržalky, nielen my, ale aj ostatní vodiči brali čakajúcich na autobus zo zastávky Zochova a rozvážali sme ich domov.

Pre O2 ste napísali Rozprávku o slobode, ktorej hlavná postava Zachariáš píše rozprávky pre deti. Inšpirovali ste sa vlastným príbehom?

Ako vždy pri písaní: je tam niečo zo mňa, niečo z iných, niečo je vymyslené, niečo domyslené.

Aké to bolo byť slobodným umelcom pred Nežnou revolúciou?

Pamätám si, ako za mnou prišiel nešťastný tajomník Zväzu slovenských spisovateľov, že nás, boli sme v tom čase asi traja spisovatelia na voľnej nohe, nemajú ako začleniť do školení a aktívov, že nemáme s kým ísť do sprievodu na 1. mája.

Táto existencia na voľnej nohe, na ktorej som s krátkymi prestávkami celý život, ma naučila mnohým cenným veciam. Napríklad tomu, že jediný môj mecenáš, investor či sponzor je môj čitateľ, poslucháč
a divák.

Pamätám si, ako za mnou prišiel nešťastný tajomník Zväzu slovenských spisovateľov, že nás, boli sme v tom čase asi traja spisovatelia na voľnej nohe, nemajú ako začleniť do školení a aktívov, že nemáme s kým ísť do sprievodu na 1. mája.

Dnes sa veľmi cení, ak je človek kreatívny a prináša nové, neopozerané nápady. Pred revolúciou však bolo niečo také často neprípustné, s tým sa stretol aj Zachariáš vo vašej rozprávke. Mali ste podobnú skúsenosť aj vy? Zažívali ste takéto kontroly?

Ideologické tlaky som zažíval už od detstva, napríklad vtedy, keď som chodil do kostola, pred ktorým špicľovali donášači. Na vysokú školu ma neprijali pre otca. Dostal som sa na ňu až na odvolanie, keď som im poslal desaťcentimetrový štós svojej tvorby vrátane prvej knižky, ktorá mi vyšla ako maturantovi.

Niektoré udalosti boli skôr úsmevné, napríklad, keď mi zrušili názov básnickej zbierky Mäsožravé mesto, pretože v tom čase boli problémy so zásobovaním mäsom v bratskom Poľsku.

Ešte si spomínam na výrok istého vydavateľského pracovníka, ktorý nášmu kolegovi – prozaikovi povedal: „Vieš, Dušan, nie je dôležité, aby kniha vyšla, ale aby sa na ňu čím skôr zabudlo.“ To hovorí o schizofrénii aj inteligentných a poctivých ľudí, ktorých režimový mlyn dennodenne zomieľal.

Veľa ľudí hovorí, že uvoľnenie cítili okamžite, v niektorých oblastiach to však chvíľu trvalo. Ako to bolo vo vašom prípade?

Poviem vám len taký malý príklad. Hneď v prvý týždeň týchto zmien prišiel do Mladých liet pán Solivajs a priniesol preloženú Bibliu pre deti, ktorú si v rokoch neslobody doma prekladal.

Vypočujte si: 9 pesničiek o slobode, ktoré si treba pripomínať 

Komunistický riaditeľ sa k nám prišiel radiť, či to máme, môžeme a smieme vydať. Keď to vydavateľstvo vydalo, bol z toho desaťtisícový, možno až stotisícový náklad a, samozrejme, ekonomický úspech, pretože ľudia boli vyhladovaní po tomto druhu literatúry.

Mňa sa to zasa dotklo z opačnej strany. Ešte rok predtým som napísal satirickú zbierku Psí tridsiatok, kde boli „odvážne“ básne o zakázaných filmoch v trezoroch, o nedostatku tovaru, o spoločenskom marazme, o pretvárke a pokrytectve. Redaktor tŕpol, či to prejde a či to nezošrotujú. Kniha vyšla už po revolúcii a moja odvaha sa už, samozrejme, nemala ako prejaviť.

Sloboda a jej rôzne obmedzenia patria v súčasnosti k často diskutovaným témam. Prečo je pre vás osobne sloboda dôležitá?

Hm, filozofická otázka. Sloboda je pre mňa, ako pre každého, nutnosťou, podmienkou existencie, kľúčom k tvoreniu… Je však sloboda vonkajšia, ktorú vám môžu vziať, a sloboda vnútorná, o ktorú môžete prísť iba vlastným rozhodnutím. Tú druhú som nikdy nestratil. Keby som sa tej vzdal, cítil by som sa ako rozbitý človek, ktorý si nemôže vážiť sám seba.

Niektoré udalosti boli skôr úsmevné, napríklad, keď mi zrušili názov básnickej zbierky Mäsožravé mesto, pretože v tom čase boli problémy so zásobovaním mäsom v bratskom Poľsku.

Dlhodobo sa venujete deťom nielen svojou tvorbou, ale aj vo svojom projekte Radostná škola s Danielom Hevierom, v rámci ktorého navštevujete školy a vediete na nich hodiny slovenčiny a literatúry. Je podľa vás pohľad detí na slobodu iný ako ten váš?

Ten základný, inštinktívny vnem slobody je stále taký detský. Sloboda je možnosť robiť, čo chcem, a nemusieť robiť to, k čomu ma núti niekto nado mnou (rodič alebo učiteľ). Ako dieťa dozrieva, tak sa mu vnímanie slobody rozširuje.

Dnešné deti majú možno traumu z toho, že zo sveta mnohých možností (cestovanie, krúžky a vzťahy) sa im niektoré možnosti uzatvorili. To u nich možno formuje pocit obmedzovania ich doterajšej slobody. My sme žili v režime neslobody, ktorú sme si po čase vydobyli. Dnešné deti žijú v stave neslobody,ktorú predtým mali. To je ten zá-
sadný rozdiel.

Diskutovať s deťmi o slobode a zaujať k nej jasný postoj nemusí byť (aj vzhľadom na aktuálnu situáciu) úplne jednoduché. Ako tému slobody otvoriť? Ako by ste k takejto úlohe pristúpili vy?

Namiesto abstraktných debát vždy začínam konkrétnou situáciou konkrétneho dieťaťa alebo mladého človeka. Cítiš sa slobodný, slobodná? Znamená pre teba sloboda možnosť robiť si, čo chceš?

Je limitovaná peniazmi, vecami, možnosťou cestovať? Pociťuješ nosenie rúška ako akt, ktorým niekto siaha na tvoju slobodu? Si ochotný, schopný vzdať sa dobrovoľne časti svojej slobody v mene slobody iného?

Čítajte aj: Fero Joke, Laci Strike a ďalší odpovedajú, prečo je pre nich sloboda dôležitá

Jednou z ciest určite môže byť aj literatúra. Ktoré diela vhodné aj pre detského čitateľa túto tému podľa vás pekne otvárajú?

Každé skutočné umelecké dielo vrátane rapu, počítačových hier, seriálov a komiksov sa vnútorne dotýka slobody. Teraz napríklad pracujem s knihou a filmom Enderova hra, kde niekoľko detí zachraňuje svet pred inváziou cudzej civilizácie. Ale aj v mojej fantasy ságe Chymeros je táto téma živá.

Vráťme sa ale ešte k Rozprávke o slobode, nie je vsadená do sveta fantázie, ale obdobia Nežnej revolúcie pred 30 rokmi. Mali ste vopred takúto ideu alebo boli v hre aj iné alternatívy?

Mal som na výber viacero možností, ale usúdil som, že najsilnejšie a najvierohodnejšie bude pôsobiť priame svedectvo z prvej ruky. Vo fantasy sa dá vymyslieť čokoľvek, ale chcel som ukázať, že to, čo dnes pôsobí ako výmysel alebo fantázia, bola vtedajšia realita.

Sloboda sa dá vnímať v rôznom kontexte a v zmysle zbaviť sa vecí, ktoré nás ťažia. Máte nejaký zlozvyk alebo nejakú vlastnosť, od ktorej by ste sa chceli oslobodiť?

Ojojój, tých je! Niektorých som sa zbavil až po desiatkach rokov (obhrýzanie nechtov), niektorých sa zbavujem postupne (facebookmánia), niektoré zlozvyky sú súčasťou môjho temperamentného temperamentu. Ale už sa napríklad nehádam s obrazovkou a politikmi v televíznych debatách.


Spoločnosť O2 si aj tento rok pripomína výročie Nežnej revolúcie a skutočnosť, že sloboda nie je samozrejmosť, ako si často mylne myslíme. Okrem Rozprávky o slobode sme pre vás v Sóde pripravili aj ďalší zaujímavý obsah. Nájdete ho na tomto mieste.

Daniel Hevier

Spisovateľ Daniel Hevier sa venuje nielen próze a poézii, ale aj dráme a literatúre pre deti a mládež. Patrí k rešpektovaným domácim textárom a zaoberá sa aj prekladom z angličtiny, mnohé jeho diela boli preložené do iných jazykov. Venuje aj vzdelávaniu rôznych vekových skupín a stojí za projektom O2 Radostná škola s Danielom Hevierom, ktorý sa zameriava na zmenu slovenského školstva.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac