Viete, čo je booktube? Spoznajte 8 YouTube kanálov pre milovníkov kníh
Literatúra má mnoho podôb a niekedy je náročné sa v rozsiahlej ponuke kníh zorientovať. Preto sme pre vás pripravili odporúčania na youtubové kanály o knihách, ktoré vás vo svete literatúry zorientujú.
Pre každého existuje ideálna kniha, len je potrebné ju nájsť. Rozvíjať čitateľskú gramotnosť, spoločenskú citlivosť či slovnú zásobu je vďaka knihám oveľa jednoduchšie. Čítanie má mnoho benefitov a čo je najdôležitejšie, často prináša skvelú zábavu.
Udržiavať si prehľad zaujímavým obsahom môžete vďaka balíku dát pre YouTube kdekoľvek a kedykoľvek. Chcem vedieť viac
Diskutovať a vedieť kriticky zhodnotiť diela je veľkým plusom pre každého čitateľa alebo čitateľku. Booktube (knižný YouTube) prináša mnoho mladých i skúsených recenzentiek, ktoré vám jednotlivé knihy priblížia, zasadia do kontextu a slovne zhodnotia. Vďaka pestrým názorom si môžete jednoduchšie vybrať perfektnú knihu pre seba alebo sa môžete zapojiť do vášnivej knihomoľskej diskusie.
Inferno na polici
Zábavno-kritický projekt Lenky Macsaliovej nenecháva na populárnych knižných bestselleroch žiadnu nitku suchú. Na svojom kanáli zverejňuje parodizujúce skeče, kde sa nebojí kombinovať cynický humor s ostrou kritikou.
Výsledkom sú mimoriadne vtipné a presné recenzie na knihy, ktoré v kníhkupectvách nachádzame v poličkách „najpredávanejšie“. Samozrejme, že nejde len o výsmešnú kritiku, Lenka humor šikovne kombinuje s dávkou odbornej reflexie, vďaka čomu vieme odčítať skutočnú hodnotu literárneho diela. Pôsobí ako profesionálna literárna vedkyňa a recenzentka.
Fabula
Online čitateľský klub Fabula vytvára zdieľaný priestor pre nadšencov literatúry a všetkých, ktorí o knihách radi diskutujú. Na ich youtubovom kanáli nájdete mnoho inšpirácie do čitateľského života. Nechýbajú vlogy, rozmanité knižné tipy či reflexia súčasnej slovenskej literatúry.
Autorkou projektu je Dia Pavlíková, ktorá vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo anglického i španielskeho jazyka. Do čitateľského klubu vyberá kvalitou overené diela, ktoré vždy zasadí do širšieho kontextu a spoločnej témy. Okrem toho mapuje aj vlastnú čitateľskú aktivitu, zdieľa svoje myšlienky a poznatky o jednotlivých knihách, čím môže mnohých z nás naladiť na čitateľskú vlnu.
Lucie Zelinková
Knižnú influencerku Luciu môžete poznať predovšetkým zo sociálnych sietí, kde zverejňuje krátke knižné videorecenzie. Youtubový kanál využíva skôr na dlhšie formáty, kde sa môže o knihách i všetkom možnom zo života poriadne rozkecať.
Počas 15-minútových videí nazriete aj do jej súkromného života, pretože vlogy sú tvorené mimoriadne autenticky. Do rozprávaní o knihách sa tým pádom zamieša aj kúsok vegánskej gastronómie či udržateľné nákupy. Ak rovnako milujete knihy, Luciu a jej odporúčania si zamilujete. Aké knihy číta? Novinky podľa vydavateľstiev, oceňované knihy a podobne.
paperbackdreams
Ešte ostáva pár letných dní a vy už neviete, čo čítať? Americká youtuberka a knižná recenzentka Kat vám s radosťou porozpráva o svojich prečítaných knihách. Zameriava sa predovšetkým na čerstvé novinky a young adult literatúru. So svojimi fanúšikmi zdieľa nadšenie a humor pri kvalitných knihách, no nie vždy sa jej podarí natrafiť na dobrú knihu, preto pozitívne emócie inokedy strieda s odporom.
Vďaka videám si zaznamenáva a analyzuje svoje čitateľské mesiace, no rovnako priznáva, že niekedy chuť čítať stráca. No keď natrafí na vynikajúce beletristické dielo, jej pozitívna nálada je nákazlivá široko-ďaleko.
CarolynMarieReads
Ak nemáte chuť experimentovať s novými dielami, zaručená klasika je pre vás ako stvorená. Carolyn Marie číta prevažne časom overené diela, ktoré často patria medzi povinnú literatúru. Tieto knihy však nečíta za trest, práve naopak, vychutnáva si múdrosti a vycibrené písanie svetových literárnych klasikov.
Mladá booktuberka číta mnoho rôznych kníh, ale už na prvý pohľad si môžete všimnúť, že jej srdcovkou je ruská literatúra. A práve tá je pre mnohých z nás veľkým strašiakom už od čias na strednej škole. Carolyn Marie však diela analyzuje zrozumiteľne a priateľsky, preto práve jej videá môžu byť aj vašou vstupnou bránou do sveta klasickej literatúry.
Aissata Amadou
Vzdelaná Aissata na svojom kanáli pravidelne prispieva knižnými recenziami a zameriava sa na široké spektrum žánrov. Nebojí sa siahnuť aj po populárno-náučných publikáciách či klasike.
Okrem knižných recenzií si môžeme na jej kanáli prezrieť vlogy zo života moslimského dievčaťa a tým nazrieť do východnej kultúry. Vizuálne zaznamenáva svoje prežívanie počas sviatku ramadán a reflektuje aj zobrazovanie moslimov v knižnej či vo filmovej tvorbe. Na booktuberskej scéne je výnimočným hlasom, vďaka ktorému môžeme vnímať a lepšie chápať náboženskú a kultúrnu diverzitu.
emmie
Rozkošná mladá youtuberka sa ako mnoho iných knihomoľov rada stráca v hromadách kníh. Tento rok mieri na čitateľský cieľ v počte 100 kníh, no od naplnenia už teraz nemá ďaleko. Emma obľubuje velikánov literárnej klasiky, no nepohrdne ani oddychovou young adult literatúrou.
Literatúra je jej obrovskou vášňou, o čom svedčí skúsený prehľad a štúdium anglickej literatúry na univerzite. Veríme, že Emma učaruje aj vám a vďaka jej videám získate mnoho nových kníh do „to-read“ poličky.
Alexandra Roselyn
Mladá študentka a knihovníčka Alexandra tiež prispieva názormi na trendové knihy. Recenzuje čerstvé prozaické novinky, občas číta aj klasickú literatúru či žáner fantasy.
Nechýba jej príjemné vystupovanie a konštruktívne hodnotenie kníh. Rovnako sa netají ani svojou závislosťou, a to obsesívnym nakupovaním nových výtlačkov do knižnej zbierky. Ak ste srdcom knihomoľ a všetko, čo súvisí s knihami, vás teší, tak tento kanál je rozhodne pre vás.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
