Powered by O2
Lifestyle

Potrebujete útek z reality? Dajte šancu sci-fi filmom na HBO GO

Objavte filmové príbehy, ktoré vás vtiahnu do sveta plného fantastických vymožeností.

9. 9. 2021; Autor: Sóda, Foto: archív HBO GO

Natočiť pútavý sci-fi film a navyše s výborným hereckým obsadením je pre tvorcov čoraz náročnejšie. Vymyslieť taký scenár, ktorý bude divákov držať po celý čas v napätí, a pritom neskĺznuť do nezmyselných scén, dá skutočne zabrať. My vám dnes ukážeme tie najlepšie, ktoré stojí za to vidieť. A dokonca ich všetky nájdete v ponuke HBO GO, kde si ich môžete pozrieť kedykoľvek.

Všetky filmy si môžete pozrieť v cene svojho O2 SMART Paušálu. Chcem vedieť, ako získať predplatné HBO GO zadarmo

Temný rytier (2008) 

Existuje vôbec niekto, kto nepozná slávneho Batmana? Režisér Christopher Nolan vo svojom druhom filme o známom superhrdinovi stavia proti sebe dva úplne odlišné svety. Batmanovi, ktorého hlavnou úlohou je očistiť mestečko Gotham City od všetkých kriminálnych činov, totiž plány kazí nepríčetný zločinec zvaný Joker. Batman razom musí siahnuť až na dno svojich síl a prekročiť vlastné hranice.

O tom, že film sa tvorcom naozaj vydaril, svedčí aj množstvo ocenení, ktoré získal. Zlomyseľného Jokera, ktorého v snímke stvárnil Heath Ledger, zvolil v období jej vzniku britský filmový časopis Empire za tretiu najslávnejšiu filmovú postavu. Okrem toho magazín označil Temného rytiera za 15. najlepší film v ankete 500 najlepších svetových filmov všetkých čias. Skvelé herecké výkony sú doplnené úžasnými filmovými efektmi, z ktorých vám bude určite behať mráz po chrbte. 

Deň čo deň (2018)

Ak ste skôr typ, ktorý radšej siaha po romantickom príbehu, práve film Deň čo deň si vás určite získa. Mladučká Rhiannon (Angourie Rice) sa zamiluje do muža, ktorý však nie je tým, kým sa na prvý pohľad javí. Justin (Justice Smith) sa totiž každý deň prebúdza v inom tele ako iný človek. Raz ako chlap, raz ako dievča. Obaja napokon musia čeliť tej najťažšej skúške.

Deň čo deň prináša naozaj pútavý námet, ktorý dopĺňa perfektné spracovanie. Za zmienku stojí aj fakt, že tvorcovia sa v ňom rozhodli venovať aj hlbším a citlivým témam. Mnoho otázok zostáva nevypovedaných, čo znamená, že divák môže využiť svoju predstavivosť. Romantická sci-fi dráma chytí za srdce naozaj každého.

Strážcovia (2009) 

Akčný film s nadprirodzenými prvkami s názvom Strážcovia vás aj napriek svojej veľmi dlhej minutáži bude držať v napätí od začiatku až po koniec. Snímka natočená podľa komiksu Watchmen – Strážcovia od Alana Moora zachytáva rok 1985 v Amerike, kde sa odohráva studená vojna a kde sú kedysi populárni maskovaní superhrdinovia už len na okraji spoločnosti. Keď však jedného z nich zabijú, hrdina Rorschach sa snaží spojiť so svojimi bývalými kolegami a spoločnými silami ochrániť ľudstvo.

Veľkým plusom tohto akčného sci-fi filmu je fakt, že si vďaka výbornému spracovaniu dokáže získať aj tých, ktorým nie sú komiksy veľmi pochuti. Počas premiérového víkendu sa zisk filmu v Amerike vyšplhal na 55 miliónov dolárov, vďaka čomu sa stal najúspešnejším filmom víkendu. Určite sa ho oplatí vidieť.

Máte radšej filmové kultovky? Vyskúšajte si v cene paušálu službu VOYO a pozrite si niektorú z týchto českých a slovenských klasík

Počiatok (2010) 

Už vám niekedy niekto len tak zo žartu povedal, že mu kradnete sny? Leonardo DiCaprio ako Dom Cobb vo filme Počiatok to však naozaj dokáže. Hlavný hrdina vniká počas spánku do ľudskej mysle a snaží sa z nej vytiahnuť tie najtajnejšie tajomstvá. Na to, aby získal všetko, čo v dôsledku tejto schopnosti stratil, však tentoraz musí spraviť niečo nevídané – nielen myšlienku ukradnúť, ale aj vsadiť ju do podvedomia inej osoby. Zaujímavé vizuálne a zvukové efekty dodávajú filmu skvelú atmosféru, čoho výsledkom je skutočne výborný sci-fi triler.

Režisér filmu Christopher Nolan, ktorý okrem iného stojí aj za snímkami Temný rytier či Batman sa vracia, zinkasoval za vydarený Počiatok sumu vo výške 76 miliónov amerických dolárov. Niet sa čomu čudovať, keďže príbeh, ktorý priniesol, je nielen originálny, ale aj perfektne spracovaný. Je to rozhodne jeden z najlepších sci-fi filmov, ktorý by si mal pozrieť každý.

Harry Potter a Kameň mudrcov (2001)

Nezabudnuteľný príbeh mladého čarodejníka Harryho Pottera nakrútený podľa rovnomennej knihy od spisovateľky J. K. Rowlingovej odštartoval prvým zo série filmov s názvom Harry Potter a Kameň mudrcov. Slávny Harry, ktorého stvárnil Daniel Radcliffe, sa v prvej časti dostáva do čarodejníckej školy Rokfort, kde spolu so svojimi priateľmi zažíva nezabudnuteľné dobrodružstvá. Síce sa o svojich schopnostiach dozvedel len nedávno, no robí všetko pre to, aby svoju školu a priateľov ochránil pred zlým a pomstychtivým lordom Voldemortom.

Hoci film vyšiel už pred dvadsiatimi rokmi, stále si nachádza fanúšikov po celom svete. Zaujímavosťou je, že napríklad len v Amerike existuje viac ako 100 ľudí, ktorí nosia meno slávneho čarodejníka. Takýto filmový fenomén, akým sa Harry Potter za krátky čas stal, prekoná asi len málokto. Ak ste jeho fanúšikom, tak viete, že príbeh o mladom čarodejníkovi sa dá jednoducho pozerať donekonečna.. 

Pevné puto (2009) 

Veľmi emotívna a napínavá mysteriózna dráma prináša na obrazovky príbeh Susie (Saoirse Ronan), ktorú ako 14-ročnú zavraždili cestou domov zo školy. Na druhom svete sleduje život svojich blízkych, ktorí žialia nad jej stratou, no zároveň aj svojho vraha, ktorý ju pripravil o všetko, na čom jej záležalo. Hlavná hrdinka je tak postavená pred najťažšiu voľbu – buď sa pomstí, alebo pomôže blízkym prekonať obrovskú stratu.

Film je natočený podľa rovnomennej predlohy od Alice Seboldovej. Aj napriek tomu, že námet pôsobí na prvý pohľad pochmúrne, je táto snímka v konečnom dôsledku veľmi optimistická a povznášajúca. Spomienky na život, láska k rodine a nádej na krajšiu budúcnosť zanechajú u diváka naozaj príjemný filmový zážitok.

Na hrane zajtrajška (2014) 

Pokiaľ máte radi sci-fi filmy s tematikou mimozemšťanov či života v budúcnosti, Na hrane zajtrajška je pre vás rozhodne to pravé. Neskúsený podplukovník William Cage, ktorého si vo filme zahral slávny Tom Cruise, musí priamo čeliť nepriateľskej mimozemskej civilizácii, ktorú však nie je ľahké poraziť. I keď pri snahe zničiť svojho protivníka zakaždým zomiera, akoby zázrakom každý deň opäť ožije. Vďaka tomu získava cenné skúsenosti, ktoré využíva v boji s nepriateľmi.

Príbeh plný akčných momentov vás určite nebude nudiť. Režisér Doug Liman sa totiž inšpiroval udalosťami z 2. svetovej vojny, čo snímke dodáva jedinečnosť. Chytrý a prekvapivý scenár vás bude držať po celý čas v napätí a poteší aj náročnejšieho diváka.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Pre tech nadšencov

Hollywoodske efekty a šikovné triky. 5 tipov, ako kreatívne využiť foťák vášho smartfónu

Filmárske triky s približovaním, kreatívny strih či prácu so zeleným pozadím zvládnu aj začiatočníci so svojím smartfónom.

Vráťme rozum na internet

Dôležité je debatovať, nie presviedčať. Aj konšpirátori môžu mať v niečom pravdu, hovorí Ondrej Schütz

Podľa riaditeľa debatnej asociácie je schopnosť posudzovať informácie ako orientácia v lese.

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac