Powered by O2
Lifetech

Ste pripravení na 5G? Vybrali sme 5 mobilov s rýchlym pripojením a naloženou výbavou

Rýchle pripojenie výrobcovia podporujú solídnym výkonom, zaujímavými fotoaparátmi a rôznymi ďalšími vychytávkami.

14. 9. 2021; Autor: Juraj Recký, Foto: archív výrobcov

Nová generácia dátového pripojenia, známeho ako 5G, znamená pre bežného používateľa v prvom rade rapídny nárast rýchlosti sťahovania a odosielania dát. 

​​Dá sa cez 5G sieť očipovať človek? Zisťovali sme, aká je pravda

Ak 5G vnímate ako technológiu budúcnosti, možno vás trochu prekvapí, že 5G pripojenie už ponúkajú smartfóny naprieč takmer všetkými cenovými kategóriami. Ak vás čaká výber nového smartfónu a chcete sa pripraviť na revolučnú superrýchlu sieť, máme pre vás 5 užitočných tipov, ktoré vám môžu pri rozhodovaní pomôcť. 

Xiaomi Mi 11 Lite 5G

Smartfóny čínskeho výrobcu Xiaomi z vlajkovej série Mi vždy nastavia latku poriadne vysoko. Dokonca aj modely s prívlastkom Lite. Výnimkou nie je ani Xiaomi Mi 11 Lite 5G. Už počas prezentácie výrobca upriamil pozornosť na štíhlosť zariadenia. Hrúbka len 6,8 mm sa postarala aj o extra nízku hmotnosť 159 gramov. 

Štíhly a ľahký model pritom nepoľavil v kvalite. 6,55-palcový AMOLED displej s Full HD+ rozlíšením a obnovovacou frekvenciou 90 Hz ponúka navyše aj technológiu HDR10+, ktorá rozširuje kontrastný pomer a farebný rozsah. V kombinácii s použitou dvojicou reproduktorov s certifikáciou Hi-Res Audio a Hi-Res Audio Wireless dostanete pri pozeraní filmov či hraní hier zážitok, ktorý nie je typický pre túto kategóriu smartfónov. 

O výkon sa stará čip Snapdragon 780G s podporou 6 GB operačnej pamäte. V praxi to znamená, že si pri používaní smartfónu nevšimnete žiadne zaváhanie a poteší vás plynulosť appiek aj fotoaparátu.

Samozrejme, ide o kombináciu šošoviek, konkrétne hlavnej so 64 Mpx, ultraširokej s 8 Mpx a 5 Mpx makra. Selfie kamera sa zasa pýši slušnými 20 Mpx. Xiaomi Mi 11 Lite 5G kladie dôraz na nočný režim, ktorý vám pomôže spraviť naozaj krásne fotky aj pri veľmi slabom osvetlení.

Batéria má kapacitu 4 250 mAh a nabijete ju aj pomocou technológie 33 W rýchlonabíjania. Ako je jasné z názvu, 5G nie je problém, a ak využívate platbu smartfónom, poteší vás aj ďalšia šikovná skratka NFC.

Realme 8 5G

Značka Realme je zárukou zaujímavej ceny so špecifikáciou aj pre náročnejšieho používateľa. Realme 8 5G sa tejto tradície drží napríklad aj tým, že je jedným z najdostupnejších smartfónov s 5G na trhu. Ďalší rozmer rýchlosti ponúka procesor Dimensity 700 5G v kombinácii so 6 GB operačnej pamäte RAM. Uložiť v tomto prípade môžete 128 GB dát.

Displej s uhlopriečkou 6,5 palca je IPS panel s pomerom strán 20 : 9, rozlíšením Full HD+ a obnovovacou frekvenciou 90 Hz. Mimochodom, táto obnovovacia frekvencia je už na hrane s hráčskou, čo donedávna patrilo medzi výsady výrazne drahších modelov. 

Dve SIM karty nie sú pre Realme 8 5G problém, dokonca ani keď chcete použiť až 1 TB pamäťovú kartu, čo je opäť  špecifikácia, ktorá je na smartfón s takouto cenovkou pomerne jedinečná. Čítačka odtlačkov prstov je zapracovaná do pravej bočnej steny zariadenia. 

Výrobca sa v tomto prípade rozhodol pre trochu netradičnú kombináciu fotoaparátov. Chýba tu totiž extrémne populárny širokouhlý fotoaparát. Miesto neho hlavný 48 Mpx snímač dopĺňa portrétový čiernobiely senzor a 2 Mpx makro fotoaparát. Vo výbave nechýba 3,5 mm audio jack, NFC na platenie smartfónom či nabíjanie cez USB-C.

Samsung Galaxy Z Flip3 5G

Ikonické skladacie „véčko“ bude mať vždy svoje osobitné miesto v srdciach pamätníkov čias, keď mobilné telefóny nemali prívlastok smart. Samsung Galaxy Z Flip3 5G si vydobyl miesto aj v memoároch mladších generácií. Spolu s Galaxy Z Fold3 5G ide o vôbec prvé smartfóny s ohybným displejom, ktoré sú vodoodolné. A to až do tej miery, že smartfón môžete na 1,5 hodiny ponoriť do sladkej vody do maximálnej hĺbky 1,5 metra.  

V porovnaní s predošlou generáciou véčka s ohybným displejom sa výrazne zväčšil informačný displej, ktorý narástol na 1,9 palca, má prívlastok AMOLED a jeho jemnosť je až prekvapivo detailná. Prezriete si tak udalosti z kalendára, skontrolujete počasie alebo svoj športový výkon bez toho, aby ste museli smartfón otvoriť.

O výkon sa v Samsung Galaxy Z Flip3 5G stará Snapdragon 888 spolu s 8 GB operačnej pamäte RAM. Fotiek, hudby či videí môžete uložiť 128 GB. Rozšíriť úložný priestor pomocou SD karty bohužiaľ nie je možné.  

Film by sa stiahol za 7 sekúnd. Vyskúšali sme skutočnú rýchlosť 5G siete

Ohybný displej má v rozloženom stave 6,7 palca, prívlastok AMOLED s rozlíšením Full HD+ a obnovovaciu frekvenciu 120 obrázkov za sekundu. Za takúto špecifikáciu by sa nemuseli hanbiť ani tradičné neohybné displeje. Batéria má kapacitu 3 300 mAh a rozumie si s bezdrôtovým nabíjaním.

Fotovýbava zahŕňa dvojicu 12 Mpx fotoaparátov, základný a širokouhlý. Extra pozornosť si zaslúži režim fotografovania Flex, ktorý do maximálnej miery využíva ohybnú konštrukciu a malý displej. Fotografie v tomto nastavení fotoaparátu zhotovíte aj na diaľku. Funkcia Quick Shot zasa umožňuje fotografovať bez toho, aby ste museli otvoriť smartfón. 

Oppo Reno5 Z 5G

Oppo je z pohľadu oficiálneho zastúpenia na Slovensku nováčikom. Čínsky výrobca sa rozhodol náš trh na začiatok otestovať strednou triedou Oppo Reno5 Z 5G a týmto modelom konkurenciu vôbec nešetrí. V elegantnom štíhlom dizajne smartfónu sa skrýva 30 W rýchlonabíjanie, vďaka ktorému získate takmer 3 hodiny telefonovania po 5 minútach na nabíjačke.

Na jedno nabitie vydrží 4 310 mAh batéria bez problémov aj dva dni. Smartfón je okrem iného vybavený aj šetriacou technológiou, vďaka ktorej za noc prídete ani nie o 2 % batérie. Vďaka tejto výdrži si môžete naplno užívať 6,4-palcový AMOLED displej s chvályhodnou svietivosťou 800 nitov, teda všetko zreteľne a ostro uvidíte aj na priamom slnku. 

Štvorici fotoaparátov na zadnej strane velí 48 Mpx hlavný fotoaparát so silnou podporou 8 Mpx „širokáča“ so zorným uhlom 119 stupňov, 2 Mpx makrom a senzorom hĺbky ostrosti. Výrobca obzvlášť upriamuje pozornosť na prepracovaný režim nočného videa. Selfie kamera má 16 Mpx a z displeja ukrojila minimum, keďže je riešená priestrelom.

Smartfón je vybavený čítačkou odtlačkov prstov pod displejom, USB-C konektorom, NFC čipom umožňujúcim platbu mobilom. ColorsOS 11, nadstavba operačného systému Android, vám umožní upraviť si používateľské prostredie do maximálnej možnej miery, napríklad úpravou grafiky ikoniek či zmenou farieb. Za zmienku stojí aj herný režim, ktorý zvyšuje výkon a optimalizuje spotrebu energie, či režim Efektivita 3.0 pre tých, ktorí budú na smartfóne primárne pracovať.

Prečítajte si aj našu recenziu: S OPPO Reno5 Z 5G dostanete balíček zážitkov a šikovných funkcií

Motorola Edge 20 5G

Viac ako miliardu odtieňov živých, jasných a realistických farieb ponúka Motorola Edge 20 na 6,7-palcovom OLED displeji s rozlíšením Full HD+ a ochranou od Gorilla Glass tretej generácie. Milovníkov skutočne plynulého obrazu istotne poteší obnovovacia frekvencia 144 Hz. Zobrazovací výkon je podporený „hrubou silou“, o ktorú sa stará čip Snapdragon 778G a 8 GB operačnej pamäte. Dát v tomto modeli môžete uložiť do 128 GB.

Ďalším skutočne veľkým číslom špecifikácie Motoroly Edge 20 5G je 108 Mpx pri hlavnom fotoaparáte, ktorý si hravo poradí aj so 4K videami.

Výrobca ďalej stavil na 8 Mpx teleobjektív s 3-násobným optickým priblížením a 16 Mpx širokouhlý fotoaparát, ktorý zároveň zvládne makro zábery a makro video v 4K. Selfie kamera má 32 Mpx.

V elegantne štíhlom a ľahkom, len 163 gramov vážiacom smartfóne nechýba 4 000 mAh batéria s rýchlym 30 W nabíjaním, čítačka odtlačkov prstov skrytá v bočnom tlačidle, USB-C port alebo NFC na platbu mobilom. Pre udržanie štíhleho dizajnu musel výrobca v tomto prípade oželieť 3,5 mm jack, našťastie sa pri výbere bezdrôtových slúchadiel môžete inšpirovať naším užitočným návodom.

Prečítajte si aj našu recenziu: Motorola Edge 20 5G je ľahučký smartfón s bleskurýchlymi reakciami

Ak vás láka možnosť rýchleho pripojenia, akýkoľvek 5G smartfón z nášho výberu môžete mať k svojmu O2 SMART Paušálu na začiatok už od 0 €. 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Pre tech nadšencov

Hollywoodske efekty a šikovné triky. 5 tipov, ako kreatívne využiť foťák vášho smartfónu

Filmárske triky s približovaním, kreatívny strih či prácu so zeleným pozadím zvládnu aj začiatočníci so svojím smartfónom.

Vráťme rozum na internet

Dôležité je debatovať, nie presviedčať. Aj konšpirátori môžu mať v niečom pravdu, hovorí Ondrej Schütz

Podľa riaditeľa debatnej asociácie je schopnosť posudzovať informácie ako orientácia v lese.

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac