Powered by O2
Lifestyle

Máte obľúbeného superhrdinu? Spoznajte príbehy tých, ktorí bavia, aj keď nie sú dokonalí

Nielen dokonalý účes a neprekonateľné schopnosti robia hrdinu. Spoznajte s nami netypických hrdinov, ktorí napriek svojim ťažkostiam bojujú za dobro.

10. 11. 2021; Autor: Sóda, Foto: archív HBO GO

Schopnosti, o ktoré nikto nestojí, a čudáci, ktorých spoločnosť odmieta – nie každý superhrdina je dokonale uhladený a oslavovaný verejnosťou. Vybrali sme pre vás filmy a seriály o netradičných superhrdinoch so srdcom zo zlata, ktorí si získali publikum aj napriek svojim slabým a tienistým stránkam.

Všetky príbehy superhrdinov si môžete pozrieť v cene svojho O2 SMART Paušálu. Chcem vedieť, ako získať predplatné HBO GO zadarmo

Vtáky noci a fantastický prerod jednej Harley Quinn

Ako vyliečiť zlomené srdce? Harley Quinn (Margot Robbie) na to potrebuje tri veci: ženský superhrdinský tím, narcistického záporáka, ktorého treba zastaviť (Ewan McGregor), a parádny sendvič. Toto všetko vás čaká v snímke z roku 2020, ktorá si pod režisérskou taktovkou Cathy Yan získala kritiku aj divákov svojou premakanou akciou a parádnym výberom hudby.

Boj proti sebastrednému zločineckému magnátovi Romanovi Sionisovi spojí nepredvídateľnú Harley so speváčkou s hlasom zo zlata a nebezpečných supersonických vĺn Dinah Lance (Jurnee Smollet-Bell, ktorú môžete poznať aj z Lovecraft Country), maskovanou pomstiteľkou s kušou Helenou Bertinelli (Mary Elizabeth Winstead) a cynickou detektívkou Renee Montoya (Rosie Perez). 

Spoločne sa Vtáky noci odvážne postavia najznámejším gangstrom Gothamu, aby zachránili dievča, ktoré ukradlo drahocenný diamant s prístupovými kódmi k obrovskému majetku zosnulej rodiny Bertinelliovcov. 

Deadpool

Predstavujeme vám najnetradičnejšieho zo všetkých superhrdinov. Žoldnier Wade Wilson (Ryan Reynolds) podstúpil brutálne supermutantské experimenty, aby sa vyliečil z rakoviny –  odplatou mu bola nezraniteľnosť a navždy zohavená koža, ktorú skrýva pod svoj červeno-čierny kostým. Pod pseudonymom Deadpool sa vydáva na misiu nájsť muža, ktorý mu zničil život. Pomáha mu schopnosť extrémnej regenerácie, zásoba zbraní a munície a čierny humor. 

Ôsmy film zo sveta mutantských X-Menov priniesol na filmové plátna vernú adaptáciu komiksovej akcie. Film Deadpool sleduje prerod žoldniera Wada Wilsona na titulného superhrdinu, ako aj vývoj vzťahu s jeho milovanou Vanessou (Morena Baccarin).  

Reynoldsov herecký výkon a jedinečný humor spravil z Deadpoola miláčika nejedného diváka, ktorý by sa superhrdinskému žánru normálne vyhol širokým oblúkom. Jeho úspech pokračoval aj v Deadpoole 2, kde Wade spojí svoje sily s ďalšími netradičnými hrdinami, aby zastavil Cabla, kybernetického vojaka z budúcnosti.

Strážcovia 

Je rok 1985 a v Spojených štátoch kráčajú po uliciach superhrdinovia v maskách, ktorí pomáhajú krajine odvrátiť hrozby studenej vojny. Ale v tejto nebezpečnej dobe nie sú ani títo takzvaní Strážcovia v bezpečí – čo dokáže aj vražda jedného z vojnových veteránov, maskovaného Komedianta (Jeffrey Dean Morgan). 

Tu sa začína temný pohľad Zacka Snydera na dystopický svet podľa komiksovej predlohy Alana Moora, v ktorom sa superhrdinovia stávajú len bábkami v rukách vplyvných elít. Maskovaný ochranca spravodlivosti Rorschach (Jackie Earle Haley) sa vydáva po stopách Komediantových vrahov a cestou sa stretne s niekdajšími Strážcami, ktorí zavesili superhrdinský plášť na klinec alebo pôsobia v službách vlády.

Hľadáte seriály, od ktorých sa neodlepíte? Vyskúšajte tieto novinky

Prepletená zmes intríg, akcie a protichodných morálnych filozofií – film Strážcovia nastavuje superhrdinskému žánru temnejšie zrkadlo a snaží sa ukázať na zákernosť a silnú túžbu po moci. Ak sa vám tento film zapáči, môžete si vychutnať aj jeho pokračovanie zo súčasnosti v rovnomennom seriáli. 

Logan: Wolverine

Ako by vyzeral svet, ak by sa 25 rokov nenarodil žiaden mutant? Túto otázku zodpovie posledná snímka z filmovej trilógie o populárnom Wolverinovi. Píše sa rok 2029 a nezničiteľný mutant Logan (Hugh Jackman) pracuje inkognito ako šofér limuzíny na hranici Spojených štátov s Mexikom, kde sa stará o chradnúceho mentora a zakladateľa X-Menov doktora Charlesa Xaviera (Patrick Stewart).

Bezútešný stav mutantov odzrkadľujú aj slabnúce Wolverinove schopnosti a Xavierova postupujúca demencia. Logan sa na prosbu zdravotnej sestry podujme previezť mladé dievča cez hranicu do Ameriky, no v jej stopách sa rúti nebezpečie a nepriatelia, ktorí sa nezastavia pred ničím, aby ju získali späť. 

Logan bol nielen diváckym úspechom, ale jeho atypická atmosféra a netradičný pohľad na superhrdinov učarovali aj kritikom. 

Doom Patrol

Mutanti so srdcom zo zlata, ktorí sa musia skrývať pred spoločnosťou – tento príbeh poznáme z X-Menov a nie je to jediná podobnosť, ktorou adaptácia rovnomenného DC komiksu trpí. V seriáli Doom Patrol z roku 2019 spojí päticu nečakaných superhrdinov ochrnutý doktor Caulder (Timothy Dalton) a ponúkne im útočisko na svojom panstve. 

Bývalý pretekár formuly v tele kyborga, schizofrenická žena so 64 identitami, pilot uchovávajúci v tele rádioaktívnu negatívnu energiu, hollywoodska herečka so schopnosťou meniť tvar tela a mladý superhrdina Kyborg, ktorého poznáte z Ligy spravodlivosti, spoja svoje sily proti Pánovi Nikomu, záporákovi s nesmiernymi schopnosťami.

Herecké obsadenie sa vynikajúco zhosťuje svojich náročných úloh. Alan Tudyk žiari v úlohe neporaziteľného Pána Nikoho, Timothy Dalton mu vynikajúco kontruje ako šialený vynálezca a medzi hlavnými hrdinami vyniká Brendan Fraser ako kyborg Cliff Steele a Matt Bomer ako pilot Larry Trainor. 

Misfits

Všetci poznáme Supermana a Kapitána Ameriku – ale ako sa darí superhrdinom, ktorí dokážu ovládať mlieko na molekulárnej úrovni, alebo takým, ktorí vedia uštrikovať sveter s predpoveďou budúcnosti? Britský seriál Misfits bol reakciou na nárast popularity superhrdinských filmov začiatkom milénia a priniesol nám superhrdinov, ktorí sú presne ako my – úplne obyčajní a s viac problémami ako riešeniami. 

Seriál sleduje skupinu mladých delikventov, ktorých spájajú povinné verejnoprospešné práce. Jedného dňa ich zasiahne zvláštna elektrická búrka, v dôsledku ktorej získajú superschopnosti, ktoré im však nie sú veľa platné, a ich spoločné dobrodružstvo vo svete ranej dospelosti a biednych vyhliadok na šťastie sa môže začať. Búrka nezmenila iba ich a v priebehu piatich sezón stretneme širokú plejádu hrdinov s jednou mizernou superschopnosťou za druhou.

Misfits vyvolali v roku 2009 nadšenie svojím originálnym poňatím  superhrdinského žánru a prvá sezóna si odniesla ocenenie BAFTA (tzv. britský Oscar) za najlepší dramatický seriál. V jednej z hlavných úloh môžete spoznať Iwana Rheona z Hry o tróny.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Pre tech nadšencov

Hollywoodske efekty a šikovné triky. 5 tipov, ako kreatívne využiť foťák vášho smartfónu

Filmárske triky s približovaním, kreatívny strih či prácu so zeleným pozadím zvládnu aj začiatočníci so svojím smartfónom.

Vráťme rozum na internet

Dôležité je debatovať, nie presviedčať. Aj konšpirátori môžu mať v niečom pravdu, hovorí Ondrej Schütz

Podľa riaditeľa debatnej asociácie je schopnosť posudzovať informácie ako orientácia v lese.

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac