Powered by O2
Lifetech

Plynulý displej ocenia aj vaše oči. Vybrali sme 6 smartfónov pre pohodlnejšie hranie aj skrolovanie

Trávite na mobile veľa času? Pri perfektne plynulom displeji si oddýchnu vaše oči aj hlava.

17. 2. 2022; Autor: Juraj Recký, Foto: archív výrobcov

Krásne farby, perfektná svietivosť, no stále seká? Zlá plynulosť displeja smartfónu môže pokaziť celkový zážitok z jeho používania. Ako sa takejto skúsenosti vyhnúť?

Kreslenie svetlom aj vtipné panorámy. 6 tipov na kreatívne fotky s vaším smartfónom

Pri hľadaní nového smartfónu odporúčame siahnuť po modeli, ktorý ponúka obnovovaciu frekvenciu displeja aspoň 120 Hz. Obnovovacia frekvencia displeja (v Hz) uvádza, koľkokrát za sekundu dokáže obrazovka prekresliť zobrazený obsah. To v praxi znamená, že čím rýchlejšia je obnovovacia frekvencia displeja, tým menej rozostreného pohybu. Je to dôležité najmä pri hrách, videách, ale aj bežnom skrolovaní.

Ľudský mozog si síce dokáže obraz „dokresliť“, ale obraz sa môže javiť rozmazaný a môže viac unaviť naše oči. Vybrali sme rovno 6 smartfónov, ktoré toto kritérium dokonale spĺňajú a nezaostávajú ani pri ďalších vychytávkach.

Xiaomi 11T 5G

Funkcia Cinemagic, ktorou sa pýši Xiaomi 11T 5G, spája pokročilú umelú inteligenciu a prvotriednu kombináciu fotoaparátov. K dispozícii je hlavný 108 Mpx fotoaparát, 5 Mpx teleobjektív a 8 Mpx ultraširokouhlý objektív so zorným uhlom 120 stupňov, ktorý si dokonca rozumie aj s nočným režimom. Táto výbava ponúka celú paletu možností, ktoré vám pomôžu vytvoriť profesionálne video. Medzi inými nechýba ani audiozoom, teda pri zoomovaní sa nepribližuje len obraz, ale aj zvuk.

O výkon sa v prípade Xiaomi 11T 5G stará čip MediaTek 5G, ktorého výkon narástol o 22 % v porovnaní s predošlou generáciou. Spotreba energie, naopak, klesla o 25 %. 5 000 mAh batéria vydrží aj dva dni používania. Superrýchle 67 W nabíjanie dostane stav batérie z 0 na 100 % už za 36 minút.

K  dispozícii máte 6,67-palcový AMOLED displej, ktorý bez problémov zobrazí viac ako miliardu farieb, vďaka čomu budú jednotlivé farebné prechody dokonale plynulé. Samostatnú pozornosť si zaslúži adaptívna obnovovacia frekvencia 120 obrázkov za sekundu. Xiaomi 11T 5G ponúka aj USB-C, NFC či infraport, ktorý premení smartfón na diaľkový ovládač.

Motorola Moto G51 5G

Displeje, ktoré vám ukážu 120 obrázkov za sekundu, teda ponúknu perfektne plynulý obraz aj pri hrách, už dávno nie sú výsadou pre vyvolených. Dôkazom je aj Motorola Moto G51 5G, ktorá presne takúto obnovovaciu frekvenciu ponúka na IPS LCD 6,8-palcovom FHD+ displeji. 

Dual SIM smartfón vás tiež zaujme fotovýbavou. Hlavný fotoaparát má 50 Mpx, širokouhlý so zorným poľom 118 stupňov má 8 Mpx a makro si od výrobcu vyslúžilo 2 Mpx. Selfie si spravíte 13 Mpx predným fotoaparátom, ktorý je do displeja umiestnený „priestrelom“, o zobrazovaciu plochu vás teda ochudobňuje minimálne. Aby fotoaparáty pracovali plynulo a rýchlo, potrebujú solídnu podporu. Tú im zabezpečuje čip Snapdragon 480 Pro 5G. Ako názov naznačuje, pripojiť ho do 5G siete novej generácie nie je problém.

Motorola Moto G51 5G je vybavená 5 000 mAh batériou, ktorú môžete nabíjať 10 W nabíjaním. Istotne poteší 3,5 mm jack na slúchadlá. Čítačka odtlačkov prstov je ukrytá v bočnom tlačidle. Odolnosť proti vode je na úrovni certifikácie IP52 a za šikovného pomocníka môžeme považovať aj informačnú diódu, vďaka ktorej viete o prijatých správach aj bez toho, aby ste zapínali displej. 

Samsung Galaxy S21 FE 5G

Fan Edition vlajkovej lode sa Samsungu osvedčila, preto v tejto línii pokračuje. Novinka Samsung Galaxy S21 FE 5G ponúka Dynamic AMOLED 2X displej s uhlopriečkou 6,4 palca a obnovovacou frekvenciou 120 Hz, ktorá ulahodí aj hráčom. O výkon sa stará čip Qualcomm Snapdragon 888, ktorý zabezpečuje perfektne plynulý chod smartfónu aj v náročných situáciách. 

Na matnej zadnej strane smartfónu nájdete základný a širokouhlý fotoaparát, ktoré majú po 12 Mpx. Telefoto dostalo 8 Mpx, vďaka čomu sa vám podarí spraviť opäť lepšie portréty. Tie podporí aj prepracovaná umelá inteligencia. Selfie kamera má 32 Mpx. Samsung obzvlášť upozorňuje na vylepšený nočný režim, ktorý zvládne pekné fotografie aj počas párty s kamarátmi.

4 500 mAh batéria je podporovaná 25 W nabíjaním, vďaka ktorému na indikátore stavu nabitia zasvieti 50 % už po 30 minútach nabíjania. Nechýba ani bezdrôtové či reverzné nabíjanie. Samsung Galaxy S21 FE 5G ponúka aj certifikáciu odolnosti IP68, Wi-Fi 6, 5G, zdieľanie obrazovky cez Wi-Fi na veľké displeje, NFC či extra mikrofóny na potlačenie ruchov z okolia pri telefonovaní. 

Oppo Reno5 5G

Telefón z drsnejšieho plastu, ktorý sa dokáže ubrániť odtlačkom prstov a rôznym nečistotám. V dobe, keď je sklo na smartfónoch takmer povinnosťou, takáto charakteristika rozhodne zaujme. Oppo Reno5 5G však má v rukáve oveľa vyššie karty než len lákavú zadnú stenu. FHD+ AMOLED displej má uhlopriečku 6,4 palca, maximálnu svietivosť 750 nitov a obnovovaciu frekvenciu 90 Hz. Inými slovami, krásne farebný a plynulý dispej si pohodlne užijete aj na silnom slnku.

Hlavný zadný fotoaparát má 64 Mpx a rozhodne sa pri ňom oplatí spomenúť zaostrovací motor s uzavretou sučkou. Ultraširokouhlý fotoaparát so zorným uhlom 119 stupňov si v prípade Oppo Reno5 5G vyslúžil 8 Mpx, zatiaľ čo makro fotoaparát a čiernobiely fotoaparát, ktorý slúži na ostrenie, zhodne po 2 Mpx. Selfie kamera má 32 Mpx. Výrobca upriamuje pozornosť najmä na video a nočné zábery, ktoré sú v prípade tohto modelu na naozaj vysokej úrovni. 

O výkon sa stará čip Snapdragon 765G, o výdrž zasa 4 400 mAh batéria, ktorá je doplnená 65 W rýchlonabíjaním. Vďaka nemu vám stačí 5 minút na nabíjačke a môžete smartfón používať 4 hodiny. Smartfón odomknete  odtlačkom prsta aj tvárou. Nechýba NFC čip, ktorý umožňuje smartfónom platiť. 

OPPO Reno5 5G je ako komorník Jean. Nenápadný a maximálne spoľahlivý

OnePlus Nord 2 5G

Čínsky výrobca sa s modelom OnePlus Nord vrátil k svojej pôvodnej filozofii „zabijaka vlajkových lodí“, teda k smartfónu, ktorý za rozumnú cenu ponúka naozaj veľa. A Nord sa stal veľmi obľúbeným. Aktuálna druhá generácia OnePlus Nord 2 5G je ešte prepracovanejšia.

Druhá generácia sa od tej prvej líši veľkosťou batérie a rýchlosťou nabíjania. OnePlus Nord 2 5G ponúka 4 500 mAh, ktoré nabijete vďaka 65 W nabíjaniu už za 30 minút. Ďalším zásadným rozdielom je hlavný fotoaparát, ktorý má 50 Mpx. Širokouhlý so zorným poľom 119 stupňov si vyslúžil 8 Mpx. Fotovýbavu uzatvára 2 Mpx monochromaticky snímač, ktorý sa stará o ostrejšie fotografie. Selfie fotoaparát má 32 Mpx. 

OnePlus Nord 2 5G ďalej ponúka 6,34-palcový Fluid AMOLED displej s obnovovacou frekvenciou 90 Hz a podporou HDR10+. O výkon smartfónu sa stará čip MediaTek MT6893 Dimensity 1200 5G. Je teda jasné, že „dvojka Nord“ dokáže využiť benefity siete novej generácie. 

O rýchle pripojenie k internetu sa však stará aj najnovšia Wi-Fi 6. Vo výbave ďalej nájdete USB-C a NFC, ktoré umožní platby smartfónom bez nutnosti vyťahovať platobnú kartu, alebo optickú čítačku odtlačkov prstov skrytú pod displejom. 

iPhone 13

Absolútne jasným poznávacím znamením iPhonu 13 je najvyspelejšia sústava dvoch kamier, akú kedy Apple ponúkol. Zároveň sa čip A15 Bionic, ktorý vo svete smartfónov robí poriadny prievan, nebráni prívlastku najvýkonnejší vôbec. Fotosústava pozostáva z hlavného širokého a ultraširokého fotoaparátu. Hlavný fotoaparát dokáže zachytiť o 47 % viac svetla ako jeho predchodca. Ultraširoký si zasa hravo poradí aj s nočnými fotkami, na ktorých v tmavých miestach dokáže zachytiť oveľa viac detailov. 

Pri fotoaparátoch sa nesmie vynechať vylepšená stabilizácia obrazu, vďaka ktorej budú fotky ostré aj pri čase uzávierky 2 sekundy bez statívu, teda z ruky. Smart HDR 4 zasa dokáže rozoznať až štyri tváre na fotografii a upraviť kontrast, osvetlenie a tón pleti pre každú zvlášť. Samozrejme, v reálnom čase. 

Za týmto všetkým a mnohým ďalším, čím by sa fotografia a video na iPhone 13 mohli chváliť, je výkon. O ten sa stará čip A15 Bionic, ktorý sa okrem podpory ohurujúceho výkonu fotoaparátov stará aj o celkový bezchybný chod smartfónu. Zároveň je až prekvapivo nenáročný na spotrebu energie a je doslova trezorom pre vaše citlivé dáta. 

Smartfóny s krásnym plynulým displejom si môžete kúpiť k akémukoľvek O2 SMART paušálu na začiatok už od 0 €.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Pre tech nadšencov

Hollywoodske efekty a šikovné triky. 5 tipov, ako kreatívne využiť foťák vášho smartfónu

Filmárske triky s približovaním, kreatívny strih či prácu so zeleným pozadím zvládnu aj začiatočníci so svojím smartfónom.

Vráťme rozum na internet

Dôležité je debatovať, nie presviedčať. Aj konšpirátori môžu mať v niečom pravdu, hovorí Ondrej Schütz

Podľa riaditeľa debatnej asociácie je schopnosť posudzovať informácie ako orientácia v lese.

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac