Veľkú noc ľudia na Slovensku vnímajú rôzne – niektorí ako sviatok začínajúcej sa jari, iní ako dni pokoja, ktoré môžu využiť na relax s celou rodinou a priateľmi. Ďalší ju vnímajú ako veľký kresťanský sviatok, ktorý je hodno osláviť. Veľká noc je považovaná za jeden z našich najväčších sviatkov, ktorý sa oslavuje aj dobrým jedlom.
Tak ako má každá krajina rôzne gastronomické zvyky, zaujímalo nás, ako je to s tými slovenskými. Pozreli sme sa preto do rôznych kútov Slovenska a zistili sme, čo nikdy nesmie chýbať na veľkonočnom stole u domácich. Ale aj to, aké rozdiely panujú medzi dobrotami v rôznych častiach krajiny.
Od Dunaja až za Tatry
Aj keď je Slovensko malé, v rôznych regiónoch nájdete veľké rozdiely v prístupe k veľkonočným jedlám. V každom regióne sa vyrastá s trochu inými tradíciami.
Západné Slovensko
Bratislava a okolie
Na Zelený štvrtok sa v oblasti Bratislavy dodnes dodržiavajú staré tradície – napríklad tá, podľa ktorej by ste v jedle mali mať niečo zelenej farby. Typické bývajú špenátové polievky alebo prívarky s vajíčkom. Veľký piatok sa zvyčajne nesie v znamení prísneho pôstu, jedálniček preto zahŕňa množstvo strukovín a žiadne mäso.
Typickými jedlami počas Bielej soboty, Veľkonočnej nedele a Veľkonočného pondelka sú zas bohato obložené misy plné údeného mäsa, čerstvého chrenu, šuniek, kyslých uhoriek a vajíčok natvrdo. Medzi dezertmi kraľujú štrúdle s makom, čerešňami, tvarohom či jablkami, bratislavské rožky, alebo orechové či makové bábovky.
Záhorie
Na Záhorí sa počas Bielej soboty začína hodovať až po západe slnka. Typickým je opäť údené mäso, vajíčka natvrdo, syry, ale aj sekanka. Sekanka je na plechu upečené mleté mäso s rôznymi jarnými bylinkami, akými sú petržlenová vňať, medvedí cesnak alebo pažítka.
Sladkému dominujú bábovky. Dobrým a častým zvykom je pozbierať všetky omrvinky zo stola, ktoré miestni nevyhodia, ale namiesto toho ich hodia zvieratám – najmä sliepkam, aby cez rok lepšie znášali vajíčka.
Pre Veľkonočnú nedeľu a pondelok je typický silný slepačí vývar a bravčové alebo kuracie rezne, v niektorých rodinách dokonca jahňacie mäso. V žiadnej rodine však nesmie chýbať poriadne obložená studená misa a samozrejme koláče – lekvárové a tvarohové z kysnutého cesta a bábovka v tvare veľkonočného baránka.
V Skalici zas šibačov a návštevy už tradične hostia červeným vínom a pravým skalickým trdelníkom.
Južné Slovensko
V Lučenci a jeho blízkom okolí je zvykom navariť si kyslú vajíčkovú polievku a rezne so šalátom. Samozrejmosťou sú opäť studené obložené misy s už tradičnými ingredienciami – rôzne šunky, údené mäsá, vajíčka natvrdo a chren. Z dezertov je to takzvaná zmrzlinka, čo je vlastne oblátka ohnutá do tvaru kornútka plnená rôznymi krémami, najčastejšie vanilkovým alebo čokoládovým.
V oblasti okolo Nových Zámkov sa medzi hlavnými jedlami obľube tešia najmä vyprážané rezne a zemiakový šalát, či dokonca pečená kačica, kapusta a knedľa. Zo sladých dobrôt vyhrávajú linecké koláčiky, metrový koláč a medové rezy. Vo Veľkom Krtíši si zasa ľudia zvyknú pochutnať na hrudke, ich typickom syre. Vo veľkom sa taktiež zbiera žihľava, z ktorej sa ráno robí žihľavová praženica.
Stredné Slovensko
V srdci Slovenska, v okolí Banskej Bystrice, si niektorí svoje hodovanie nevedia predstaviť bez jahňaťa plneného jahňacími vnútornosťami a rožkami. Na stole však nikdy nesmú chýbať ruské vajíčka podávané so zemiakovým šalátom preliate domácou majonézou. Ľudí, ktorí majú radšej sladké, poteší pečený baranček – koláč posypaný práškovým cukrom alebo výdatne poliaty čokoládou.
Severné Slovensko
Aj v oblasti Popradu a Liptova sa Veľká noc nezaobíde bez údenej šunky a syrovej hrudky. Zvykom je tiež variť vajíčka v nafarbenej škrupinke, ktoré získajú svoju červenú farbu tak, že sa uvaria spolu s cibuľovými šupkami. Ľudia, najmä tí gréckokatolíckeho vyznania, si zvyknú svoje košíky s jedlom chodiť posvätiť do kostolov.
Východné Slovensko
Na Spiši, v oblasti Krompách a Košíc, nesmú nikdy na veľkonočnom stole chýbať základné suroviny – šunka, vajíčka, chren. Majú však aj isté špeciality, ktoré ľuďom na Západnom Slovensku nie sú až také známe. Sladký ovčí syr – hrudka, je podľa slov domácich skvelá vec a tí, ktorí ju ešte neochutnali, prichádzajú o veľa.
[the_ad_placement id=“injektaz-hlas-pismenka-nenahradia“]
Ďalšou tradičnou pochúťkou je takzvaná paska. Meno tohto koláča pochádza z rovnakého slova, ktoré v preklade znamená Veľká noc. Ide o tradičný obradový koláč, ktorý býva plnený tvarohom a hrozienkami. Je symbolom dobrej a hojnej úrody na poliach.
A ako trávite Veľkú noc vy? Podeľte sa s nami o vaše zvyky a tradície v komentároch na našom Facebooku.
Celý tím Sódy vám všetkým želá pokojné a veselé prežitie Veľkej noci.