Ultra Lanovka – preteky, ktoré nie sú o pretekaní

Výzva, aká tu ešte nebola, čaká na bežcov i nebežcov na deň bláznov na bratislavskom Kamzíku.

Charitatívny beh Ultra Lanovka je 24 hodinové podujatie na bratislavskom Kamzíku, počas ktorého sa zúčastnení budú snažiť nabehať čo najviac kilometrov na trojkilometrovom okruhu pod lanovkou. Zapojiť sa môže každý a nemusí ani bežať celý deň. Viac o tomto podujatí prezradí Martin Urbaník, jeho organizátor:

Vysvetli nám, prosím v skratke, čo “Ultra Lanovka” znamená.

Ultra Lanovka pre Plamienok je nová bežecká výzva, ktorá vznikla nielen pre ultra bežcov, ale pre celú bežeckú aj nebežeckú komunitu.

Hlavnou časťou podujatia je 24-hodinový výkon relatívne úzkej skupiny bežcov prispievajúcich finančne na neziskovej organizácii Plamienok formou úhrady štartovného. Vytvorili sme však mnoho iných foriem účasti pre všetkých ľudí, ktorí chcú prispieť na dobrú vec.

Informácie o podujatí sú veľmi stručnou formou zhrnuté na www.ultralanovka.sk.

Prečo práve Plamienok?

Od vzniku Stefanik Trail podporujeme detský mobilný hospic Plamienok, poznáme sa teda už 4 roky. Vzájomné spoznávanie sa prináša obom stranám obohatenie v našich životoch.

Ultra lanovka je prirodzený posun od sprievodnej akcie väčšieho športového podujatia k podujatiu, v ktorého samotnom strede stojí myšlienka pomôcť deťom a rodinám, ktoré potrebujú Plamienok a jeho odborné služby.

[the_ad_placement id=“injektaz-hlas-pismenka-nenahradia“]

Môže sa do tejto aktivity zapojiť aj človek, ktorý to má na Kamzík ďaleko, prípadne nebeháva?

Vytvorili sme niekoľko foriem pomoci, aby sa mohol zapojiť naozaj každý. Môžeš sa cez web ultralanovka.sk prihlásiť ako dobrovoľník, ktorý príde na podujatie pomôcť alebo si za dobrovoľný finančný príspevok zapožičať čip a symbolicky odbehnúť alebo odkráčať náš 3-kilometorvý bežecký okruh.

Podporiť podujatie môžu aj nebežci. Stačí prísť v piatok 1. apríla medzi 10:00 a 18:00 a povoziť sa na lanovke, ktorá je pre všetkých v ten deň zadarmo. Z lanovky môžu ľudia povzbudiť pretekárov na trase, ktorá vedie do kopca priamo pod nimi.

Jeden z našich kamarátov sa cez deň chystá uzatvárať stávky s ľuďmi na lanovke, že smerom nahor bude na hornej stanici rýchlejšie ako tí, čo sa na lanovke vezú. Víťazom stávky však zakaždým bude charita.

Celé sa to uskutoční už 1. apríla, v “deň bláznov”. Má tento dátum nejaký skrytý význam?

To záleží na tom, s akým cieľom sa bežci postavia na štart. Bežecký okruh, na ktorom sa budú preteky odohrávať, má 3 kilometre a kumulatívne stúpanie niekde medzi 180 a 200 metrov.

Mohlo by sa zdať, že zvládnuť tento okruh v priebehu pol hodiny, by mala byť hračka, ale ak má celý deň 48 polhodín, tak cieľ, urobiť 48 okruhov, sa rovná vzdialenosti 144 kilometrov s celkovým stúpaním okolo 10 tisíc metrov.

To sú parametre, aké na Slovensku nemajú žiadne iné ultra trailové preteky. Sám som zvedavý, koľko prvoaprílových “bláznov” sa v piatok dostane za hranicu 100 kilometrov.

Navyše, je tu výzva ultra bežcov pre verejnosť. Ak návštevníci lanovky na nej 1. apríla medzi 10:00 a 18:00 najazdia viac kilometrov, ako bežci zabehnú v ten istý deň počas 24 hodín, desať ultra bežcov piatkového behu sa postaví na štart bratislavského maratónu už o dva dni neskôr. A toto je bláznivá stávka hodná prvého apríla, nemyslíš? (smiech).

Je nejaká záverečná správa, ktorú chceš našim čitateľom povedať, motivovať ich, aby v piatok prišli?

Ultra Lanovka nie sú klasické preteky, aj keď dnes, keď podujatie vzniká, ho mnohí ľudia automaticky k existujúcim pretekom prirovnávajú. Mojim želaním je, aby sa Ultra Lanovka pre Plamienok stala spoločenskou udalosťou, stretnutím, ktoré inšpiruje a motivuje ľudí pomáhať spôsobom im vlastným.

Prečo by bežci neprišli v daný deň na Kolibu a z chuti si nezatrénovali? Prečo by kolegovia alebo priatelia ultra bežcov neprišli v piatok večer na Kolibu na pohárik a nepovzbudili toho svojho “koňa” v štartovom poli, ktorý bude po 20 hodinách trápenia ich povzbudivé slová potrebovať ako soľ? Prečo by bežci, ktorí sa pripravujú na bratislavský maratón, neprišli vyjadriť spoluúčasť tým, čo sa rozhodli podporiť dobrú vec.

Pozývam naozaj všetkých ľudí dobrej vôle aby prišli projekt podporiť a zažiť jedinečnú atmosféru na vlastnej koži, bez toho, aby sa museli pod lanovkou doslova vytrápiť.

Pomôcť dokáže každý z nás. Ak ste doteraz pochybovali, že to nie je pre vás, možností, ako prispieť k úspešnému podujatiu, je niekoľko. My sa v piatok na Kamzíku určite objavíme, pridáte sa?

Martin Urbaník patrí ku skupine bežcov, ktorým sa maratónske trate zdajú príliš krátke. Je ultrabežec a zároveň organizátor najznámejšieho slovenského ultra behu – Štefánik Trail 140. Na svedomí má aj jeden nový, charitatívny projekt – Ultra Lanovka pre Plamienok.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Výlet o 1 000 rokov späť: Pamiatky z čias Veľkej Moravy, ktoré prežili dodnes

Vydajte sa s nami po stopách našich predkov, do čias Pribinu, Mojmíra a Svätopluka.

Veľká Morava ležala na území Slovenska a Česka na prelome 9. a 10. storočia. Čo si však z hodín dejepisu o nej pamätáme? Väčšinou len mená ako Pribina, Mojmír, Rastislav, Svätopluk a, samozrejme, Cyril a Metod. Okrem príbehov o tom, ako sa v tom čase všemožne bojovalo o trón, sa na našom území (a jeho blízkom okolí) zachovalo aj niekoľko významných pamiatok z tohto obdobia, ktoré súvisia najmä s kresťanstvom.

Podeľte sa o svoje zážitky zo spoznávania Slovenska vďaka rýchlej 4G sieti od O2. Viac informácií

Dôvod, prečo sa z obdobia Veľkej Moravy zachovali najmä cirkevné stavby, bol ten, že sa stavali z lomového kameňa – v tom čase veľmi drahého materiálu. To bola základná podmienka vysvätenia kostola podľa cirkevného práva. Bežné stavby roľníkov a ľudí boli v tomto období najmä z dreva.

Poďme sa teda pozrieť na hradiská a stavby, ktoré nás prenesú do obdobia veľmi vzdialenej minulosti našich dejín.

1. Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch

Kopčiansky kostolík je najstaršia stojaca veľkomoravská stavba. Postavili ho už v 9. storočí a v neskorších obdobiach na ňom prebehli len minimálne prestavby, ako sú napríklad zväčšené okná a zmenený vstup.

Len asi kilometer od Kopčian, hneď za hranicou a riekou Morava, ležia české Mikulčice. Zmienka o Mikulčiciach ako o Rastislavovej pevnosti pochádza už z roku 869.

Spolu s Kopčanmi boli svojho času obrovskou, s troškou nadsádzky môžeme povedať, mestskou aglomeráciou. Predpokladá sa, že vo vrcholnom období tu žilo naraz viac než dvetisíc obyvateľov. Táto „aglomerácia“ mala v tom období viac obyvateľov ako vtedajší Londýn, Paríž alebo akékoľvek iné európske veľkomesto.

Celé archeologické nálezisko sa rozkladá na ploche 10 hektárov. Našli sa tu pozostatky dielní, budov kniežacieho paláca, trojloďovej baziliky a ďalších 11 základov kostolov s viac než 2 500 hrobmi.

Kopčany určite stoja za návštevu spolu s archeoparkom Mikulčice, barokovým Holíčom aj Kopčianskou barokovou jazdiarňou.

2. Hradisko Bojná

Toto hradisko malo mimoriadny význam už na začiatku Nitrianskeho kniežatstva, pretože bolo významným náboženským centrom. Práve dôkazy z tohto územia svedčia o pôsobení tzv. iroškótskej misie, ktorá priniesla na naše územie kresťanstvo ešte pred príchodom Solúnskych bratov.

Najskôr bola Bojná samostatné kniežatstvo a až neskôr sa stala súčasťou nitrianskeho. Potom úlohu Bojnej ako náboženského centra prevzala nižšie spomenutá Nitrianska Blatnica.

V Bojnej je otvorené múzeum, kde sa vystavujú novoobjavené predmety, keďže tu ešte stále prebieha archeologický výskum. Verejnosti je prístupný archeopark, kde je prezentovaný život na tomto hradisku.

3. Rotunda sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici

Pozrite sa na tento kostolík, vyzerá relatívne novo, však? Možno barokovo? No ako sa hovorí, niekedy nás môže prvý pohľad pomýliť. Tento kostol, respektíve rotunda, vznikol už v druhej polovici 9. storočia. Bola tu vtedy osada, ktorej obyvatelia ťažili železné rudy a úzko súvisela s neďalekým hradiskom v Bojnej.

Osada v Nitrianskej Blatnici zanikla krátko po zániku Veľkej Moravy. Pôvodná rotunda je klasická veľkomoravská stavba, ktorá bola v 18. storočí prestavaná do dnešnej barokovej podoby. Je to krásny príklad spojenia veľkomoravskej architektúry a novšej, barokovej, ktorú predstavuje baroková veža. Kostol bol nedávno obnovený a zreštaurovaný.

4. Kostol na Martinskom vrchu v Nitre

Nitra bola vo Veľkomoravskom kniežatstve jedno z najvýznamnejších centier, keďže bola Svätoplukovým údelným kniežatstvom v rokoch 855 až 870 a aj sídlom vládnuceho rodu.

Zároveň bola sídlom prvého biskupstva na Slovensku, čo znamená, že tu bola sústredená nielen politická, mocenská, ale aj duchovná elita krajiny. V Nitre sa nachádzali až dve hradiská, jedno na Martinskom vrchu a druhé na dnešnom hradnom vrchu.

Pôvodný kostol na Martinskom vrchu sa považuje za najstarší veľkomoravský kostol na Slovensku. Bol veľmi dôležitý, pretože sa pri ňom nachádzalo pohrebisko vládnucej kniežacej rodiny. Nechal ho postaviť samotný knieža Pribina už v roku 828. Žiaľ, našli sa len jeho základy, na ktorých v 11. storočí postavili kostol sv. Martina. Dnes už nestojí ani ten, zbúrali ho v 20. storočí.

5. Kostol sv. Emeráma v Nitre

Jadrom nitrianskeho kniežatstva bol práve dnešný hradný vrch, čo dokazuje množstvo pohrebísk, zvyšky hospodárskej produkcie, rôzne dielne alebo pece na železo. Z veľkomoravského kostola sa na hradnom vrchu zachovala apsida a časť lode, ktoré sú dnes ovplyvnené stavebnými etapami z románskeho obdobia, ktoré obnovili zničenie po tatárskom vpáde. Atmosféry tohto priestoru sa to ale nedotklo.

V stredoveku bol kostol prestavaný a rozšírený, následne v baroku pristavali k takzvanému Dolnému kostolu barokový Horný kostol. Spolu tvoria dnešný arcibiskupský kostol, ktorý v sebe skrýva viacero mimoriadnych umeleckých diel, napríklad kvalitnú stredovekú fresku Smrti Panny Márie (nedávno objavenú), či kamenný barokový oltár Snímania z Kríža.

Ak Nitriansky hrad navštívite, nezabudnite na jeho veľkomoravskú minulosť a nazrite aj do katedrálneho kostola. Potešte svoj zrak majstrovstvom umelcov z rôznych období.

6. Archeologický areál v Ducovom pri Piešťanoch

Areál Ducové – Kostelec sa nachádza len kúsok od Piešťan. Pôvodné praveké osídlenie bolo v polovici 9. storočia, po expanzii kniežaťa Mojmíra, prestavané na veľkomoravský veľmožský dvorec.

Archeologický výskum odkryl zvyšky kruhového kostola (rotundy) s priemerom až 12 metrov. Vďaka zvyškom omietok, čo sa našli, vieme povedať, že kostol bol pôvodne bohato vymaľovaný freskami.

Po svojom zániku miesto slúžilo ako pohrebisko až do 14. storočia. Nikde inde sa nenašlo toľko pozostatkov našich predkov, a to radí Ducové k najväčšiemu nálezisku kostrových pozostatkov nájdených na jednom priestore v rámci  Slovenska. Podľa odhadov tu mohlo byť pochovaných 1 800 až 1 900 ľudí. Pochovávalo sa tu ešte aj v novoveku, od 16. až do polovice 19. storočia.

7. Devín

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

V historických prameňoch sa spomína Devín ako Dowina. Ľudovít Nemec tu vraj obkľúčil vojsko kniežaťa Rastislava. Bolo to hradisko, ktoré malo hlavne obrannú funkciu, keďže malo mimoriadne strategickú polohu nad sútokom dvoch riek.

Našli sa tu stopy po slovanskom osídlení a aj základy kostola z druhej polovice 9. storočia. Kostol bol kombináciou rotundy a jednoloďovej stavby, na svoju dobu pomerne veľký. Dĺžka jeho lode bola takmer 17 metrov a bol postavený pod vplyvom byzantskej misie – teda Cyrila a Metoda. Devín však v sebe skrýva aj očarujúce rímske a stredoveké ruiny, takže určite sa nechajte pohltiť stáročiami a atmosférou, ktorú v sebe ukrýva.

8. Kostol v Bratislave na hradnom vrchu

V záhrade Bratislavského hradu je možné vidieť zaujímavý mozaikovo vyskladaný pôdorys. Áno, na tomto mieste sa nachádzal jeden z veľkomoravských kostolov. Bolo tu významné centrálne hradisko, ale jeho podobu zmenili ďalšie obdobia, keď tento priestor zastavali. Už pred Slovanmi tu mali významné sídlo Kelti, ktorí dokonca využívali stavby postavené na rímsky štýl, pravdepodobne rímskymi odborníkmi

Fuldské letopisy spomínajú toto miesto ako veľmi dôležité, keďže sa tu v roku 907 odohrala bitka medzi maďarskými a bavorskými vojskami, čo dokazujú aj Salzburské letopisy. Dnes toto miesto dýcha skôr barokovým obdobím, ak sa sem však pôjdete pozrieť, nezabudnite na jeho veľkomoravskú minulosť.

9. Kaplnka v Trenčíne

Hradisko v Trenčíne nebolo v tomto období veľmi významné, ale kaplnka bola na svoju dobu veľmi netypická. Mala totiž štyri apsidy, čo v pôdoryse vytvorilo podobu štvorlístku. Túto kaplnku si môžete pozrieť priamo na Trenčianskom hrade, ak navštívite jeho expozíciu.

Dnes je pre nás nepredstaviteľné, ako sa v tak malých priestoroch mohli konať náboženské obrady. Pre nás, moderných ľudí 21. storočia, by slovanský obrad mal priam až mystickú atmosféru.

Dúfame, že vás tento príbeh o slovenských veľkomoravských pamiatkach na našom území zaujal a možno aj podnietil k návšteve aspoň jedného z týchto unikátnych a zaujímavých miest našej krajiny. Už čoskoro v ďalšom článku vás čakajú nápady na návštevu jedinečných gotických pamiatok.

Podeľte sa o svoje zážitky zo spoznávania Slovenska s rýchlym a spoľahlivým mobilným internetom od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre vyše 97 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií nájdete na www.o2.sk.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac