Nenúťte deti jesť zdravo nasilu. Skúste to hravo

Poradíme vám rôzne triky, ako naučiť deti stravovať sa zdravo a neviesť pri tom večné boje.

Deti zvyčajne neobľubujú zdravé potraviny, a preto s nimi neustále zvádzame doslova boj. Spoločný obed či večera však nemusí byť o neustálom presviedčaní, že iba z hranoliek sa žiť nedá. Poradíme vám rôzne triky, ako ich naučiť stravovať sa zdravo.

Začnite čo najskôr

Deti by sme mali učiť jesť zdravo od útleho veku. Samozrejme, vždy sa treba poradiť s lekárom – niektoré druhy zeleniny, ovocia alebo iných potravín, a ich príliš veľké množstvo, nie sú pre úplne malé deti dobrou voľbou.

Na začiatok je vhodné skúšať najmä domáce a lokálne potraviny. S exotickými druhmi by sme mali počkať. Ak budete deťom podávať odmalička kvalitné jedlá a nebudete im každý deň dávať vianočku s lekvárom a čaj s cukrom, vo vyššom veku by sa problémy so zdravšími návykmi v stravovaní objaviť nemali.

Ak je ale neskoro a deti odmietajú jesť zdravé jedlá, hlavným pravidlom je, aby sme na ne netlačili násilím.

Strúhanie a mletie

Zelenina je základnom každého zdravého jedálnička. Keď je to naozaj kritické a dieťa nechce zjesť ani kúsok zeleniny, neostáva nič iné, ako ju zakamuflovať. Strúhanie a mletie nám prácu značne uľahčia.

Začnite najprv „sladkými“ druhmi zeleniny, ako mrkvou, paradajkami, hráškom, cviklou, fazuľou. Zeleninu rozmixujte, popučte alebo najemno postrúhajte a primiešajte ju do zemiakovej kaše či omáčky. Mrkva alebo hrášok kašu pekne zafarbia, čo môže byť pre dieťa veľmi zaujímavé a viac atraktívne.

Odšťavujte

Sú prípady, keď dieťaťu nechutí ani ovocie. Skúste to preto odšťaviť a podávať mu ho ako džús. Opäť platí, že začať treba najprv so sladšími druhmi, ako červené jablká, hrušky, slivky, broskyne. Môžete tam prihodiť aj mrkvu, ktorá má tiež sladkú chuť, kúsok cvikly či malú paradajku.

Ak chcete skombinovať viac zeleniny, ktorá dieťaťu nechutí, pridajte sladký banán. Často sa stáva, že aj napriek našej snahe dieťa nápoj odmietne, a v obchode sa bude dožadovať rôznych umelo sladených nápojov a nektárov, ktoré pozná z televízie.

V takomto prípade skúste ešte jeden trik. Z kúpených nápojov odlejte a odstránenú časť nahraďte odšťaveným ovocím. Začnite po troškách, a keď si dieťa zvykne, odlievajte postupne viac a viac.

Stolujte a jedzte spolu

Ak dieťa uvidí, že ho nútite jesť niečo, čo vy sami odmietate, nemôžete očakávať, že to prijme ľahko. Deti rady opakujú, tak to využite. Na raňajky si aj vy pripravte zdravý jogurt s ovsenými vločkami alebo si doprajte vďačnú zeleninovú prílohu k rybe. Potom neustále vychvaľujte, ako vám chutí a aké je jedlo dobré.

Ak sa dieťa nedá presvedčiť hneď, uvidíte, že na druhý alebo tretí raz sa nezdrží, a zo zvedavosti si naberie aj ono. Ak chcete dosiahnuť úspech, mal by pri stole jesť každý to isté. Keď dieťa uvidí, že druhá polovica rodiny má na stole vyprážaný rezeň a fritované zemiaky, ťažko ho presvedčíte.

Na začiatok stačí aj málo

Určite nič nevyriešite, ak budete na dieťa kričať a vyslovene ho nútiť jesť zdravo. Jediné, čo docielite, bude ešte väčší odpor k týmto potravinám, plač, krik a stres zo stolovania. Primerane k veku dieťaťa mu skúste vysvetliť, prečo je zdravé jesť práve tieto potraviny.  Hravou formou mu povedzte, aké benefity získa zjedením jednotlivých potravín.

Spoločná príprava

Deti sú veľmi učenlivé a často sa dajú presvedčiť práve nenásilnou cestou. Aj ony chcú, aby sme ich rešpektovali. Skúste dieťaťu navrhnúť, aby vám pomohlo pri príprave jedál. Rozprávajte sa spolu, smejte sa, a keď bude jedlo hotové, pochváľte ho za šikovnosť. Určite vyskúša obed, ktorý samo pomohlo pripraviť.

Rovnako mu dajte pocit, že si môže vybrať – chceš k chlebíku buď paradajku alebo uhorku, alebo papriku? Bude cítiť, že mu na vašom názore záleží a bude šťastné, že sa môže v niečom rozhodnúť samo.

Hrajte sa

Vyžaduje to síce viac času na prípravu jedla, ale stojí to za vyskúšanie. Hra je pre dieťa veľmi dôležitá. Skúste napríklad urobiť z postrúhanej mrkvy vlasy, z uhorky oči, z paradajky ústa… Vytvárajte z jedla obrázky usmievavých tvárí či zvieratiek.

Inšpiráciu, ako pripraviť deťom chutné desiate, nájdete v elektronickej kuchárke Zdravé desiate nielen pre deti.

A nevzdávajte to!

Ak vám v jeden deň dieťa daný pokrm odmietne, skúste to opäť. A inak. Pouvažujte, ako danú zeleninu alebo ovocie naservírovať znova. Uvidíte, že sa to nakoniec podarí.

Zdravé desiate nielen pre deti je kuchárska kniha, v ktorej nájdete 50 zaujímavých receptov na zdravú desiatu. Napísalo ju 13 odborníkov na zdravé stravovanie zo Slovenskej a Českej republiky.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac