Radosť je taký prirodzený pocit, že keď ho cítime, nie je čo riešiť. Radosť je stav bytia, v ktorom sa nerozmýšľa, ale cíti. Radosť je prítomnosť, ktorá nemá včera a zajtra. Radosť je veľmi prirodzená a spontánna.

Radosť je naplnenie potrieb a keby som bola kazisvetom z Teórie veľkého tresku, tak sucho dodám, že sú to hormóny.

Sám veľký Sigmund Freud vravel, že je podstatou bytia, že nás to k nej prosto ženie. A ja dodávam, že je to i naša zodpovednosť a hlavná úloha v živote.

Máme na starosti sami seba a musíme nezatrpknúť voči ľuďom a svetu. Hlavnou príčinou je skutočnosť, že radosť je infekčná. Touto infekciou trpia najmä deti a domáce zvieratká.

Ja ako psychologička prestávam v čase radosti klientov a klientky stretať, pretože sa vrátia do svojich životov a psychologické sprevádzanie už nepotrebujú.

Ak mám byť úprimná, tak vlastne toto ma na mojej profesii najviac baví – sprevádzať klientov a klientky na ceste k radosti a to v skutočnosti znamená na ceste späť k samým sebe. Je to taká napínavá cesta cez celkom nebezpečný les plný vlastných strachov, pochybností, „haluzí“ a vlastných či cudzích pochybných konceptov.

Na tej ceste je aj veselo a v tom lese sú aj čistinky radosti, napríklad keď človek objaví právo byť sám sebou, keď si odpustí, keď pochopí, keď sa príjme, keď si dovolí byť šťastný a mať sa rád.

Poznám tú radosť, keď ľudia získajú nadhľad nad vlastnými strachmi, drakmi či démonmi a pochopia, že sú vlastne detsky smiešne a len sa nafukujú.

Poznám tú radosť, keď ľudia pochopia, že nemusia vyhovieť celému svetu a pustia prievan do svojich pandoriných skriniek a trinástich komnát, keď vyháňajú zo skríň svojich kostlivcov.

Poznám tú radosť, keď ľudia objavia a objímu svoje vnútorné dieťa a dovolia mu byť zase prítomným a tešiacim sa z každého dňa a z každého pekného človeka. Poznám tú radosť z návratu k sebe samotnému.

Myslím si, že mám radostnú profesiu a šťastnou a naplnenou ma robí radosť mojich uzdravujúcich sa klientov a klientok. Tak trocha sa na ich radosti priživujem a verte mi, je to skutočne mňam.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania magazínu Sóda a vznikol v spolupráci s Férovou Nadáciou O2. Nadácia práve spustila ďalší ročník svojho Grantového programu. Zapojiť sa môžete na tomto mieste.