Otestovali sme telefón pre seniorov. Ako Doro 8040 obstál v hodnotení O2 Guru?

Nie každý vyžaduje telefón s bohatou funkcionalitou. Preto sme sa tento raz pozreli na mobil Doro 8040, ktorí ocenia najmä seniori.

Ponuka smartfónov pre seniorov je dosť úzka a nie je veľmi z čoho vyberať. Mnohí preto zostanú verní tlačidlovej klasike, akou je Nokia 3310 alebo sa rozhodnú pre klasický smartfón, čo však nemusí vyhovovať každému. Na pomedzí týchto kategórií na nachádza Doro 8040.

Prvé dojmy

Priznám sa, že takýto typ telefónu sa mi dostal do rúk po prvý raz. Pri prvom ohmataní mi do ruky padol naozaj dobre – nie je príliš široký, takže sa dobre drží aj v jednej ruke. V hornej časti nájdeme tlačidlo na zapnutie, resp. vypnutie a konektor na slúchadlá, cez ktoré viete počúvať RDS rádio.

Na prednej strane tradične dominuje displej, pričom v spodnej časti sú umiestnené podsvietené domovské tlačidlá, ktoré nie sú softvérové, čo bude pre staršiu generáciu, pre ktorú je tento telefón určený určite veľké plus. Na zadnej strane sa nachádza fotoaparát s bleskom a taktiež tlačidlo SOS, ktoré možno nastaviť tak, že v prípade núdze dokáže kontaktovať až 5 osôb.

Praktická dokovacia stanica

Musím pochváliť umiestnenie tlačidla, ktoré spúšťa fotoaparát, na spodnú bočnú stranu. V dnešnej dobe ho používa iba značka Sony, preto je pre mňa prekvapením, že ho nachádzame aj v tomto výrazne lacnejšom modeli. Pri používaní sa teda nemusíte preklikávať do menu a dlhším podržaním viete daný moment okamžite zachytiť.

V balení telefónu nájdete nielen štandardný adaptér, micro USB kábel na nabíjanie a slúchadlá, ale aj jednu málo vídanú vec a to dokovaciu stanicu. Telefón sa v nej nabíja po ležiačky, takže sa dá využiť napríklad ako držiak pri pozeraní videa, čo považujem za naozaj super nápad.

Zjednodušený operačný systém, intuitívne ovládanie

Doro 8040 využíva systém Android 7.0, ktorý je však trochu upravený a zjednodušený, aby dobre vyhovoval užívateľom, pre ktorých je primárne určený. Bez problémov som si však naň zvykol a hneď ho intuitívne používal.

Na obrazovke telefónu sa zároveň nachádza trojica ikon Volať, Zobraziť a Odoslať, prostredníctvom ktorých sa dostanete do Hovorov, resp. Kontaktov, SMS-iek, resp. Emailov a ďalších aplikácií, akými sú Fotky, Budík či Počasie.

Na displeji sa nachádza aj ďalšia skupina 4 skratiek, v ktorých si viete nastaviť obľúbené kontakty alebo aplikácie. Ja som si tam dal tie najpoužívanejšie – Facebook, Messenger, Fotoaparát a prehliadač Chrome. Celé ovládanie je vďaka tomu veľmi jednoduché a zvládne ho aj neskúsený používateľ. Výhodou je, že ikony jednotlivých aplikácií sú v menu dostatočne veľké a po zväčšení písma ich dokáže prečítať naozaj každý.

Svižné reakcie, slabší fotoaparát

Pochváliť musím svižnosť, s akou telefón reaguje. Po celý čas testovania som mal na pozadí pootváraných niekoľko aplikácií a telefón bol stále svižný – nesekal a ani raz nezamrzol.

Doro pri mojom testovaní vydržal celý deň, pričom večer mu zostávalo ešte asi 20 % batérie. Verím však, že pri striedmejšom využívaní sa vie dostať aj na hranicu 2 dní, čo batéria s kapacitou necelých 3 000 mAh určite zvládne.

Horšie je na tom fotoaparát. Fotky a videá v základnom režime síce robí celkom pekné, avšak zoomovanie neodporúčam. Akonáhle fotku čo i len trochu priblížite, je nezaostrená a kockuje sa. Na nenáročné fotenia však bude bohato postačovať.

Hodnotenie O2 Guru: Zlatý stred pre starších užívateľov

Tento mobil predstavuje zlatý stred medzi tlačidlovými telefónmi a klasickými smartfónmi. Ide o telefón, ktorý bol vytvorený seniormi pre seniorov, čo je vidieť na jeho celkovom spracovaní. Pevná konštrukcia, mechanické domovské tlačidlá, jednoduché ovládanie aj menu – to je presne to, čo starší užívatelia vyhľadávajú.

O spoločnosti Doro

Švédska spoločnosť Doro vyvíja produkty a služby pre seniorov, ktoré im pomáhajú viesť plný a bohatý život oveľa jednoduchšie. Svetový líder vo výrobe mobilov pre seniorov Doro ponúka nielen jednoduché smartfóny, ale aj mobilné aplikácie či telefóny pre pevné linky s jasným a čistým zvukom. Doro ponúka riešenie pre sociálnu starostlivosť a telestarostlivosť pre seniorov a hendikepovaných ľudí, aby mohli viesť nezávislý a bezpečný život v ich vlastných domovoch.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Švédsky výrobca mobilov Doro vstúpil na Slovensko a posilňuje distribúciu

Aj seniori majú od mája svoj smartfón

BRATISLAVA 24. máj 2018 – Švédska spoločnosť Doro, ktorá je svetovým lídrom telefónov pre seniorov, vstúpila začiatkom mája na slovenský trh. Seniori na Slovensku si tak môžu vybrať medzi troma druhmi mobilov – od jednoduchého tlačidlového telefónu cez „véčko“ až po smartfón s OS Android 7.1. Vďaka unikátnemu dizajnu šitému na mieru pre staršie generácie budú môcť aj seniori využívať najnovšie technológie vrátane dotykového smartfónu a viac komunikovať so svojimi blízkymi. K telefónom pribudol aj elastický bezpečnostný náramok Doro s SOS tlačidlom. Mobily Doro sú pre zákazníkov od mája dostupné v predajniach O2 a NAY. K predajcom sa pridáva aj Alza.sk a Mall.sk, spoločnosť rokuje s mobilným operátorom Slovak Telekom.

 

„Počet starších ľudí, ktorí žijú sami, sa neustále zvyšuje. Napríklad v prípade zníženej pohyblivosti býva telefón často jediným spojivom s okolitým svetom, a preto si vyžaduje pre mnohých ľudí najmä zjednodušené ovládanie,“ vysvetlila Lenka Zemanová zo spoločnosti Doro. Všetky modely predávané na Slovensku majú zabudované špeciálne asistenčné tlačidlo pre prípad núdze. Do SOS tlačidla si môže majiteľ telefónu nahrať až päť kontaktov – na svojich najbližších či lekára. Ak prvý kontakt v poradí nezdvihne, telefón automaticky vytočí nasledujúce telefónne číslo. Mobily zároveň rozpošlú kontaktom SMS správy a smartfón získa aj GPS koordináty miesta pobytu majiteľa telefónu.

Telefonovanie pre seniorov je podľa nej najmä o rýchlom a jednoduchom ovládaní, napriek tomu telefóny Doro v ničom nezaostávajú v inováciách. „Bežné mobily potrebám seniorov nevyhovujú, majú príliš jemný displej a zle sa na ňom čítajú malé znaky. Obsahujú priveľa komplikovaných funkcií, ktoré sa seniorom zle ovládajú, a návody, ktoré nie sú priamo v telefóne. Doro seniorom prispôsobuje nielen ergonómiu a funkcie svojich výrobkov, ale poskytuje celý rad služieb, ktoré z nich robia naozaj kvalitného pomocníka tak v núdzi, ako i pre zábavu,“ hovorí Lenka Zemanová.

Najmä smartfón pre seniorov Doro 8040 je zaujímavou voľbou pre mnohých klientov, pretože kombinuje viaceré výhody. Ani slabší zrak neznamená, že sa jeho majitelia musia vzdať niektorých pokročilých funkcií. „Stačí, ak si predstavíte bežné denné situácie, na ktoré sú telefóny Doro určené. Napríklad ak babičke večer vyfotíte vnúčatá pri uspávaní, ráno si nájde ich fotky vo svojom telefóne. Môžete jej tiež pridať číslo nového doktora, pomôcť so zvýšením hlasitosti, ak by napríklad nepočula zvonenie. Seniori sa nemusia báť, že by nevedeli ovládať chytrý telefón, jednoducho im kedykoľvek pomôžete aj na diaľku,“ dodáva Lenka Zemanová.

Všetky telefóny sú doplnené nabíjacím dokom, do ktorého si môže majiteľ telefón odkladať. Táto  praktická pomôcka seniorom uľahčí dobíjanie telefónu, pretože pripojenie nabíjacieho kábla môže byť pre osoby so zrakovými aj hmatovým postihnutím náročné. Navyše vždy nájdu telefón na rovnakom mieste.

Výhody nových mobilov Doro pre seniorov:

  • Jednoduché ovládanie a veľké písmo na displeji
  • Čistý a hlasitý zvuk
  • Asistenčné tlačidlo SOS
  • Dok na nabíjanie pre stabilitu a jednoduchú manipuláciu
  • FM rádio, funkcia baterky a sú kompatibilné s naslúchadlami

Švédska spoločnosť Doro vyvíja produkty a služby pre seniorov, ktoré im pomáhajú viesť plný a bohatý život oveľa jednoduchšie. Svetový líder vo výrobe mobilov pre seniorov Doro ponúka nielen jednoduché smartfóny, ale aj mobilné aplikácie či telefóny pre pevné linky s jasným a čistým zvukom. Doro ponúka riešenie pre sociálnu starostlivosť a telestarostlivosť pre seniorov a hendikepovaných ľudí, aby mohli viesť nezávislý a bezpečný život v ich vlastných domovoch. Spoločnosť Doro AB je verejne obchodovateľná švédska firma na burze Nasdaq OMX Stockholm Exchange. Za minulý rok spoločnosť dosiahla tržby 200 miliónov eur. Viac na doro.com.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac