Keď dokáže jeden obrázok vyjadriť aj tisíc slov: Prečo nás gifká a meme tak bavia?

Koľkokrát ste dnes odpovedali na správu pomocou smajlíka, gifka alebo ste zareagovali memečkom?

Už počas éry písania si na ICQ či Pokeci sme hľadali všemožné cestičky, ako v komunikácii používať vizuálne podnety, ktoré by lepšie vyjadrili naše emócie. Áno, tá najjednoduchšia cesta boli vtedy emotikony. Obrázky sú nevyhnutnou súčasťou komunikácie, preto sme sa lepšie pozreli, ako sa s ich pomocou už od čias posielania jednoduchých SMS „rozprávame“. 

S obrázkami alebo bez, spomínate si ešte, ako vyzerali naše správy na ICQ alebo na Pokeci?

Najstaršia forma našej komunikácie 

Obraz je „lapač“ pozornosti a podvedome sa naň okamžite dokážeme sústrediť. Z komunikačného hľadiska má výhodu v tom, že môže obsahovať hneď niekoľko znakov, ktoré nám dokážu tou najjednoduchšou cestou odovzdať balík informácií. 

Obrazy z jaskyňe Lascaux

Predstavte si, že začínate rozprávať príbeh a potrebujete navodiť atmosféru. Písaným textom je to, v tom lepšom prípade, odsek slov, na ktoré sa potrebujete pomerne dlho sústrediť. Obrázok očami prejdete v okamihu a hneď viete, o čo ide. 

Teda, ak chcete niekomu niečo povedať a potrebujete jeho pozornosť, začnite komunikáciu obrázkom, ideálne vtipným. (Áno, toto je presne ten dôvod, prečo sa niektoré prezentácie začínajú zlatými zvieratkami.)

Obrázky aj cez smsky

Pamätáte sa na zhluky znakov, ktoré sme posielali do esemesiek? Chcelo to čas, veľa fantázie, zručnosť a zo všetkého najviac kopec zátvoriek, bodiek, lomiek, pomlčiek, podčiarnikov a niekoľko písmen. A zrazu sa na displeji vašej Nokie 3310 objavil sloník, sova, mačka alebo srdce. Vytrvalejší zvládli aj torzá tiel – no, hlavne, že nám tieto klenoty fantázie vtedy robili radosť.

Obrázky sme si ukladali a dúfali, že sa po preposlaní „nerozbijú“. Občas sa našiel niekto z partie, kto obetoval zopár korún a takýto obrázok si kúpil. Na internete bolo dosť stránok, ktoré SMS obrázky predávali. Dokonca boli rozdelené v kategóriách podľa toho, na aký mobilný telefón ste ich chceli poslať. Ale ruku na srdce, zväčša sme ich zo stránok „prekresľovali.“

MMS mali potenciál, ale….

Od roku 2002 sme si na Slovensku mohli začať posielať MMS správy – obrázky aj zvuky, teda polyfónie a jednoduché animácie. MMS však narážali na to, čo nám dokázali, resp. nedokázali, ponúknuť: fotoaparát v mobile bol u nás v tom čase skôr želaním a veľkosť takejto multimediálnej správy bola do 50 kB – inými slovami, posielali sme pár farebných štvorčekov.

Obrázky, fotky a zvonenia sme si mohli vymieňať nielen cez ememesky, ale aj cez infraport. Na takéto retro stačilo, aby sme mali mobilné telefóny správne otočené k sebe a pár minút trpezlivosti. Nie raz sa stalo, že odosielanie napríklad nejakej MP3 už skoro v závere zlyhalo. Dnes je to až komické, čo všetko sme museli pre odoslanie jedného multimediálneho súboru podstúpiť. 

Bez emoji to nejde

Z dvojbodiek, zátvoriek, lomiek sme „vyrástli“ do graficky spracovaných tváričiek, ktoré dokážu (do)povedať naozaj veľa.

To, že emoji tvoria dôležitú súčasť komunikácie, nie je len pocit. Viaceré štúdie dokázali, že emoji dajú textu hĺbku a citovo ho zásadne ovplyvnia. Aj preto je slovo emoji od roku 2013 v Oxfordskom slovníku a jeho slovenský ekvivalent smajlík je tiež považovaný za súčasť spisovnej slovenčiny. 

„Smajlíkový jazyk“ je zároveň najrýchlejšie sa rozvíjajúcim a aktuálne existuje viac ako 3460 rôznych emoji, teda smajlíkov.

Ktoré emoji boli najpoužívanejšie v začiatkoch tohto štýlu komunikácie na Slovensku asi už nevypátrame, nebudeme sa však zrejme veľmi mýliť, ak si tipneme usmiateho a smejúceho sa smajlíka. Ostatné roky však vieme vyhodnotiť celkom presne, robia sa totiž smajlíkové štatistiky. 

V roku 2022 bol na Slovensku najpoužívanejší emoji srdiečka, v roku 2021 zasa veľmi sa smejúca tvárička.

Používate nálepky?

Akousi „nadstavbou“ emoji sú stickersky, teda digitálne nálepky. Tie sa v našich končinách začali udomácňovať približne od roku 2016. V rámci komunikácie ponúkajú to, čo emoji chýba, teda dynamiku. Skoro okamžite sa udomácnili na všetkých moderných komunikačných platformách.

Bezpečnosť nadovšetko: Prečo sa nevypláca nechávať si uložené heslá v prehliadači?

Napríklad Apple umožňuje vytvárať si vlastné nálepky z vášho avatara. Stačí, ak si vytvoríte vlastnú animovanú podobizeň, a hneď máte k dispozícii autentický balíček nálepiek, ktorými môžete komunikovať. No zrejme najpopulárnejšie nálepky sú tie v Messengeri od spoločnosti Meta.

Dokonalá odpoveď na všetko

Skutočným fenoménom súčasnej online komunikácie sa stali gifká. Okrem toho, že nimi viete výstižne zareagovať skoro na všetko, majú aj zaujímavú históriu. 

GIF formát vymyslel už v roku 1987 tím vedený Stephanom Wilhiterom ako riešenie, ktoré malo pomáhať s tvorbou webových stránok. V tom období nebol internet ešte bežne dostupný a používalo ho len veľmi málo ľudí, napríklad burzoví makléri na sledovanie vývoja cien na akciovom trhu. Gifká vtedy umožnili aktualizáciu grafov na internete s najmenším oneskorením.

via GIPHY

Prvé GIF animácie vyzerali ako prezentácie a neopakovali sa, tzv. slučka v gifkách prišla až neskôr. Obsah bol skôr informačný než zábavný a spolu s rozmachom internetu formát GIF postupne odišiel do úzadia, v jednom momente bol dokonca odpísaný úplne. 

Zlom prišiel okolo roku 2010, keď vypršala platnosť patentu a GIF získal popularitu v meme komunite. Nárast bol z roka na rok priam gigantický, GIF „ušiel hrobárovi z lopaty“. Za prvý meme GIF je považované tancujúce dieťa a je z roku 1996.

Prvý meme GIF z roku 1996

Tento obrázkový komunikačný fenomén sa na Slovensku nijako extra nevymyká svetovým trendom. Blonďavé dievčatko, „blow your mind“ GIF, gangster leňochod či Michael Jackson s popcornom sú celosvetové klasiky, ktoré rovnako dobre bodujú aj u nás.

Jedno slovo: meme

Možno by ste očakávali, že čím populárnejší prvok komunikácie, najmä v dnešnej dobe, tým prepracovanejší, dynamickejší a z technického hľadiska aj viac „vyšperkovaný“ formát. Meme sú však dôkazom, že stále uprednostňujeme obsah pred formou.

Meme (ako slovo) vzniklo v roku 1976. Jeho autorom je biológ a militantný ateista Richards Dawkins. On však o meme uvažoval ako o kultúrnej obdobe génu, ktorý odovzdáva tradíciu z generácie na generáciu. Z istého pohľadu to charakterizuje meme aj dnes.

Meme Derpina

V meme komunite sa o prvom meme živo diskutuje. Existuje názor, že skutočne prvé je z roku 1989, konkrétne z videohry Zero Wing

Niektoré memečka si pozornosť uchmatli práve preto, že sú na prvý pohľad neestetické a pripomínajú skôr detskú čmáranicu. Spolu s dobrou myšlienkou však tvoria dokonalý celok. 

Napriek tomu, že pomocou meme zvykneme komunikovať, nemá veľmi zmysel hľadať nejaké all time legendy, dôvod je jednoduchý – tieto vtipné obrázky reflektujú to, čo sa v spoločnosti práve deje: od založenia politickej strany cez komentovanie každodenných situácií až po satiru slovenskej kultúry.

Memečká však neskončili len v súkromných správach, domovom meme sa vďaka ich virálnosti stali sociálne site, najmä Facebook a Instagram, kde nájdete množstvo komunít, ktoré týmto spôsobom komunikácie dokážu vtipne odpovedať a reagovať doslova na všetko. Medzi najpopulárnejších a najznámejších tvorcov určite patria Efemka, Zomri, Rýdze a umyté rakúsko-uhorské meme, Stojatá voda či Dve bodky.  

Obrázkové vtipy sú určite populárne aj preto, že sú na výrobu extrémne jednoduché. Vlastné meme si môžete vyrobiť aj vy – existuje na to niekoľko online stránok, my v Sóde obľubujeme Meme generátor. Ak máte čas a chuť, nejaké svoje meme o tom, aký máte dnes deň, si vyrobte a pošlite nám do komentára na Facebooku.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

BTW, hehe, jj, cmuq. Spomínate si, ako vyzerali správy v roku 2004?

Zaspomínali sme si, ako sme komunikovali v časoch prvých SMS správ, ICQ, Pokecu aj počas začiatkov Facebooku. Vo veľkej miere to bol bizár, ktorému by sme dnes už ani nerozumeli, no zároveň je takéto poohliadnutie príjemnou spomienkou na komunikačný entuziazmus a dobový slang, ktorý sa s príchodom novej platformy menil.

Pamätáte si, ako znela pevná linka alebo akú polyfóniu ste mali nastavenú na zvonenie telefónu?

Začalo sa to na vianočnom večierku

„Veselé Vianoce!“ bol text prvej SMS, ktorú dostal v roku 1992 riaditeľ telekomunikačnej spoločnosti Vodafone počas vianočného večierka. O rok neskôr spustil švédsky telekomunikačný operátor esemeskovanie ako komerčnú službu. Obrovský nárast popularity textových správ však nenastal okamžite – trvalo približne 10 rokov, kým sa mohli tieto správy označiť za fenomén (vtedy) modernej komunikácie.

Bez zbytočných omáčok

Esemeskovanie sme si na Slovensku užívali od roku 1997, no poslanie SMS správy bolo drahé a obmedzené na skromný počet znakov. Na jednu esemesku sme mohli použiť len 160 znakov a bez diakritiky. Nebolo teda prekvapením, keď prijatá esemeska vyzerala napríklad takto:

Zhluk strašidelne vyzerajúcich písmeniek s jasným posolstvom postupne dopĺňali skratky. Obľúbenou bola napríklad trojpísmenková ODP na konci správy, ktorá v sebe skrývala naliehanie: Odpíš mi.

Emodži sa kreslili aj na papier s husím perom

O niečo neskôr v esemeskách už nechýbali ani smajlíky. Od tých dnešných, graficky efektívne spracovaných, mali dosť ďaleko – išlo o jednoduchú kombináciu dvojbodiek, pomlčiek a zátvoriek, ktoré zostali základom emodži dodnes. A tí progresívnejší, ktorým dvojbodky nestačili, ich menili za písmeno X – a tak vyzerali emócie v esemeskách ešte bizarnejšie.

Vyjadrenie nálady a pocitov týmto spôsobom prebrali esemesky z počítačového sveta. Prvé emodži navrhol profesor Scott Fahlman v roku 1982, aby uľahčil komunikáciu vo svojom tíme. História smejkov však podľa mnohých siaha ešte do dôb, keď sa písalo husím perom.

Legendárne ICQ

Esemesková stručnosť, rýchlosť a jednoduchosť sa používaním internetu pretransformovala aj na rôzne online platformy. Hravá zvučka „o-ou“ ikonického ICQ, svojho času najpopulárnejšieho online chatu na Slovensku, dodnes v mnohých vyvoláva nostalgiu. Komunikačnú aplikáciu s logom kresleného kvetu s jedným červeným lupeňom ponúkli svetu izraelskí študenti v roku 1996.

O päť rokov neskôr ho po celom svete používalo približne 100 miliónov ľudí vrátane Slovákov. V porovnaní s esemeskami boli správy oveľa atraktívnejšie, smajlíky boli grafické a dokonca ste si mohli s kamarátmi na tejto platforme zahrať aj hry.

Mal však jednu nevýhodu: mobilné dáta a internet, ktoré ste na jeho používanie potrebovali, boli výsadou najbohatších či najväčších technologických nadšencov – ICQ bolo síce atraktívne, no nepohodlné ako pevná linka. Ak ste ho chceli používať, museli ste sedieť doma za počítačom. No čím viac tlačidiel a neobmedzeného počtu znakov ICQ ponúkalo, tým viac deformácií bežného spôsobu písania prinieslo. Jedným z nich je napríklad úmyselné vymieňanie Q za K.

V našej komunikácii sa začali udomácňovať aj rôzne skratky: ďakujem sme skrátili na Ď/d. Nie na EE a áno na jj. Tí ostrieľanejší sa ospravedlňovali pomocou SRY a dosýta sa smiali skrz ROFL (Rolling On The Floor Laughing = tak veľmi sa smejem, že sa od smiechu váľam na zemi).

Ahojky, popíšeš? 

Éru zoznamiek na Slovensku odštartoval pokec.sk už v roku 1999. O dva roky neskôr sa stal najnavštevovanejšou komunitnou stránkou. Teda kto nebol na Pokeci, akoby neexistoval. A oplatilo sa tam objaviť už len z hľadiska lingvistiky – pIsMeNqUoWaNiE totiž nedokázal preložiť žiadny slovník.

Pokecština – výber častých fráz: 

Ajojqy, popismenkujesh? –  Ahoj, popíšeš? 

Cmucshik – Cmuk

NWM w c g – Neviem, o čo ide. 

Píšte RP – Napíšte mi súkromnú správu.

Nielen slovníky, ale ani niektorí z nás by správy a odkazy v pokecových miestnostiach nedokázali dekódovať. Úmyselné vymieňanie W za to klasické, trendové Q miesto písmena K, striedanie veľkých a malých písmen uprostred slova a rôzne prapodivné skomoleniny slov by dnes poslúžili aj ako silné heslo do účtu.

Ak by túto kreatívu nevystriedalo smutné „hesielko za hesielko“ a chýbajúca regulácia siete, tak by možno dodnes tieto vtipné jazykové mutácie pretrvávali.

Medzizastávka na Booome 

Párty sociálna sieť, na ktorej sme si v pondelok doobeda prezerali fotky z víkendových akcií, bola v komunikácii o niečo pokojnejšia. Divočinu pretvárania slov a nahrádzania písmen sme používali skôr pri vytváraní prezývok ako .p4loniq., Pchepche či L13nôcsk4. Väčšina z nás v tomto období už migrovala z vrcholiacej puberty do postpubertálneho obdobia, a tak sme chceli byť nad vecou, povznesení a dospelí.

Pri komentovaní fotografií sme skôr naťahovali slová a mali „dospelácke“ reči o tom, ako by deti z klubu mali vypochodovať: „Praváááá, ľaváááá…. deti späť do cukráááááárne!“ Typickým znakom komentárov na tejto zoznamke boli okrem povrchnosti aj tri bodky.

Mali sme zaužívané aj skratkovité prosím (PLS) a infantilné zdrobneniny. Ak sme boli kamoši, tak sme sa všetci tak nejako ľúúúbili. Komunikácia na booom.sk bola o tom, aby bolo všetkého veľa a ešte viac, no človek sa aspoň necítil až tak mimo, ako keď prvýkrát zavítal na pokec.sk.

Čo bolo celkom prekvapivé, táto sociálna sieť zhasla veľmi rýchlo. Taký pokec.sk je na Slovensku podľa prieskumu z roku 2022 od spoločnosti GO4insight dodnes populárnejší ako Pinterest, Twitter, Discord, Twitch či OnlyFans.

Prichádza modrý gigant a skratky

Svet slovenských sociálnych sietí a populárnych komunikačných aplikácií úplne zmenil v marci 2009 Facebook. V počiatočnom období, pohltení novými možnosťami, sme tak trochu zabudli aj na bezpečnosť – všetkým sme označovaním sa dávali na známosť, kde práve sme,  zdieľali sme svoje súkromné fotografie, verejne komentovali a písali si navzájom o svojich zážitkoch na nástenky, lajkovali nezmyselné stránky a pridávali si za priateľa každého, koho sme stretli na ulici. A aj toho, koho sme vôbec nepoznali.

Osvojili sme si slová ako lajk (like), šér (share) a do komentárov vypisovali všetko možné, len aby sme tam niečo napísali. Nechýbali však ani dozvuky komunikácie z predchádzajúcich platforiem, a tak nás ešte pár rokov držalo striedanie vEľKýCh a mAlÝcH písmen, ich zamieňanie a bodkovanie……… medzi…….. slovami…….

Krátky jazykový rýchlokurz rómčiny: toto je 6 fráz, s ktorými lepšie pochopíte rómsku kultúru a hudbu

Bizarné trendy postupne nahradili anglické skratky, ktoré sú na rozdiel od predchádzajúcich jazykových výjavov praktické a komunikáciu uľahčujú. No zároveň sú aj málo inkluzívne, lebo im nemusíme všetci rozumieť.

Aktuálne skratky, ktoré často nájdete na sociálnych sieťach: 

BTW (by the way) – mimochodom

ASAP (as soon as possible) – odpíš mi/pošli mi to čo najskôr alebo tak rýchlo, ako je to možné

ATP (answer the phone) – keď je situácia príliš komplikovaná na opísanie v správe, radšej ju vysvetlíte rozprávaním 

FOMO (fear of missing out) – strach alebo nepríjemný pocit, že niečo zmeškáte, lebo o tom všetci hovoria 

TGIF (thank god it’s friday) – konečne je už piatok

IDK (i don’t know) – neviem

NP (no problem) – žiaden problém

GM (good morning) – dobré ráno 

N/A (not available) – nie som dostupný/á

EOD (end of the day) – do konca dňa 

IMO (in my opinion) – podľa mňa

TBD (to be decided) – bude určené, rozhodnuté. Keď niečo chýba a bude sa to ešte doplňať, napríklad miesto stretnutia

TBH (to be honest) – úprimne

TTYL (Talk to you later) – porozprávame sa neskôr

HMU (Hit me up) – ozvi sa, kontaktuj ma – zavolaj mi, napíš mi, daj mi vedieť v kontexte komunikácie a správ

Surfovanie na webe nahradilo scrollovanie obsahu

Skracovanie slov a údernejšia komunikácia boli možno jedným z dôvodov transformácie textovej komunikácie na vizuálnu. Fotky na Instagrame či videá na TikToku s minimálnym textom či len s emodži plameňa, srdiečka alebo smajlíka so slzou aj tak povedia všetko podstatné.

Pri písaní tohto článku som si uvedomil, že na TikToku som ako radový konzument obsahu za približne rok používania neprečítal ani jeden text k videu. Ak sa mi video páči, dám srdiečko a všetko podstatné zistím za pár sekúnd vo videu aj bez čítania.

Ako sme prestali písať a začali miznúť aj zdieľať svoj hlas

V prvom desaťročí nášho milénia sme si na ICQ nastavovali status invisible (neviditeľný), aby sme slušne vyjadrili, že si s niekým jednoducho nechceme písať, teda že mu nebudeme odpisovať. Lebo byť online a neodpísať na správu bolo neslušné. A hoci je to tak aj dnes, už bežne „ghostujeme“, teda zo správ zmizneme.

Slovo ghosting pochádza z angličtiny a označuje správanie, keď vás niekto v komunikácii začne ignorovať, pričom viete, že to robí schválne, lebo si vašu správu prečítal a nechal ju v statuse „videné“.

Multitasking a posielanie hlasových správ zase priniesli možnosť osobných podcastov. Veľmi praktická záležitosť v prípade, keď toho potrebujeme napísať veľa, ale nemáme toľko času na písanie. Hlasovky majú dnes dokonca svoju vlastnú sociálnu sieť Cappuccino – stay in touch (link na Google Play nájdete tu). Vďaka tejto apke môžete nahrávať minipodcasty (aj o sebe) a zdieľať ich v úzkom kruhu svojich priateľov a rodiny.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac