Samo Trnka bloguje: 7 rád, ako sa popasovať s jedlom

Dostane sa Samo do formy za 100 dní? Prečítajte si 3. pokračovanie nášho seriálu Fit za 100 dní, ktorý prináša kopec inšpirácií, potu, zábavy aj nádielku O2 Extra výhod.

Samo Trnka prijal výzvu O2 a pustil sa na cestu za zdravším ja. Spolu s Extra výhodami, ktoré modrý operátor ponúka všetkým svojim zákazníkom, chce schudnúť rovných 10 kg za 100 dní.

O tom, ako sa mu na jeho ceste darí, vám informuje nielen na stránke O2 Extra výhod, ale aj prostredníctvom blogu u nás na Sóde. Kým v prvej časti Samo detailne opísal, ako celé chudnutie začalo, a v druhej spísal rady, ako začať s cvičením, tento raz sa bližšie pozrel na jedlo a dal dokopy rady, ako sa s ním pri chudnutí popasovať.

Chcete sa dostať do formy? Začnite cvičiť so Samom Trnkom a s O2 Extra výhodami.

„O jedle a o chudnutí je toho na webe toľko až hanba, súc to poväčšinou sprostosti. Tu je mojich pár rád, ktoré som si vždy chcel prečítať, až som si ich musel napísať.

Sú vykúpené potom, omylmi, zúfalstvom, ale najmä rozhovorom s Milanom Sedliakom, odborníkom na výživu športovcov z Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave a predsedom Slovenskej spoločnosti pre športovú výživu.

1. Jedz pravidelne – aspoň trikrát denne

Je to taká zvláštnosť, že keď chceš schudnúť, musíš jesť častejšie a v podstate trochu viac. Kľúč je v pravidelnosti. Keď ješ len tak, že kedy sa podarí, telo je v strese a odkladá si bokom, lebo nevie, kedy bude zase jesť.

Ja som si pre seba vyhlásil dvanástu hodinu za svätú, kedy idem na obed, aj keby čo. Jedlo je predsa najlepší priateľ človeka, ktorý ti nikdy nepovie nie. Zaslúži si, aby si si naň našiel čas.

 

Donútil som sa aj raňajkovať. Ráno na nič nemám chuť, ale keď idem cvičiť, nalačno sa mi točieva hlava a potom márnim čas mdlobami. Takže to s raňajkami hrám na remízu – jem to, k čomu necítim odpor.

Z nejakých príčin, na ktoré sa ma nepýtajte, lebo sám neviem, mi ráno celkom dobre pasuje špaldovo-jogurtový geblajz – za dve hrste špaldových lupienkov, jogurt, za hrsť orechov, nejaké sušené ovocie.

Ideálne je jesť ako kulturisti – raz za tri hodiny. Ale ak to nejde, dobrý je režim aspoň nejaké raňajky – solídny obed – striedma večera.

2. Nejedz pred spaním, spi pred polnocou

Všetko, čo zješ po desiatej večer, ide rovno do tučiny. Treba jesť dve až tri hodiny pred spaním a spať pred polnocou. Čiže posledné jedlo nech je najneskôr o ôsmej.

Navyše, keď ideš spať po polnoci, nestihne sa ti vyplaviť rastový hormón v dostatočnom množstve, ktorý regeneruje telo a spaľuje ti tuky. Nedá sa to dohnať dlhším spánkom. Proste treba prestať s ponocovaním.

Mne veľmi pomohlo, že som pred spaním prestal pozerať Netflix a HBO Go a začal čítať knižky. Lebo keď sedíš pri strhujúcom filme, z napätia sa ti chce jesť. A ja som žral. Nehovoriac o tom, že po jednom diele sa pýta ďalší a čosi-kdesi je polnoc a si tam, kde nechceš byť.

Teraz o desiatej zaleziem do postele s knižkou a bárs je to napínavá detektívka, nechce sa mi kvôli žvancu spod periny. Lenivosť vyhrala nad pažravosťou!

3. Neexistuje zázračná potravina

Z času na čas prídu módne časopisy s nejakou trendy potravinou, ktorá má zázračné vlastnosti. Teraz je to čia či quinoa, predtým to bolo tofu a sója, ešte predtým rastlinné maslo. Kašli na to. Je to stále len jedlo – keď ho žerieš veľa, priberáš. Keď ješ furt to isté, chradneš.

Hlavne netreba podľahnúť klamu, že keď je niečo zdravšie, môžeš toho zjesť viac. Dobrý príklad je tmavé pečivo. Rozdiel medzi bielym rožkom a tmavým rožkom je len v obsahu minerálov, vitamínov a vlákniny, ale sacharidov je v oboch narovnako. Čiže z hľadiska chudnutia platí, že radšej jeden biely rožok ako tri tmavé.

4. Jedz pestro a vyvážene

Až mi je hanba sem dávať takú otrepanú vec, ale nedá sa inak, lebo toto funguje.

Ako sa tým riadiť? Mne pomáha, keď si obed predstavím ako tanier rozdelený na tretiny, ktoré tvorí mäso, príloha a zelenina. Mäso nech je čo najchudšie, zelenina čo najmenej upravená a príloha čo najmenej mastná.

Už sa so mnou kamaráti nechcú pri obede rozprávať, ale keď sa pozriem na jedlo, pozerám sa na živiny: bielkoviny, tuky, cukry, vlákninu. Ak mi niečo z toho na tanieri chýba, nie je to „dobré“ (rozumej vyvážené) jedlo.

Také dukátové buchtičky sú čistý cukor. O chvíľu bude telo hladné, lebo budú chýbať bielkoviny a tuky. Bryndzové halušky sú hlavne tuk a cukor. Zasýtiť zasýtia, ale na večeru už len šalát so syrom. Rezník so zemiakmi sú bielkoviny a cukry, ale najmä živočíšne tuky. Treba k tomu šalát, nie tatársku. A tak podobne.

V tomto som si veľmi obľúbil ázijskú kuchyňu – Vietnam, Indiu, ale aj taký kebabový tanier s ryžou. To je vyvážená strava, takpovediac, od výroby. Úprava je ľahká, mäso chudé, zelenina čerstvá alebo ešte chrumkavá a ryža suchá.

No a pestrosť je jednoduchá – keď si mal včera kuracie, dnes si daj rybu, alebo vege. Keď si mal včera ryžu, dnes si daj zemiaky.

5. Vysaď zbytočné cukry

Ak je cieľ schudnúť, a prostriedkom znížiť kalorický príjem, tak toto je jedna z najjednoduchších vecí: Podívaj sa do očí svojej obľúbenej kole, džúsu, ľadovému čaju a daj im zbohom.

Až som sa niečoho nadobro vzdal a je mi za tým smutno, tak je to kola. Ale nevedel som inak – je v tom príšerne veľa cukru, ktorý sa nedá rozumne spáliť. Cukrov pre telo je dosť v prílohách a v pečive.

Naposledy som mal kolu na Vianoce a mám na to pekné spomienky. Už teraz sa teším, ako si o pol roka zase ulejem!

6. Jedz mäso, ale nie bársaké

Ak nie si vegetarián, tak nie je dôvod vyhýbať sa mäsu, ani keď chudneš. Naopak, prísun kvalitnej bielkoviny pomáha telu regenerovať a – obrazne – premieňať tučinu na svaly.

Tu je rebríček mias podľa „zdravosti“ – čiže toho, koľko majú bielkoviny v pomere k tučine:

ryba + dary mora
vtáky – prsia
teľacina, jahňacina
vtáky – mastné nohy
mastné cicavce – bôčiky, krkovičky, líčka…

(Drobné upresnenie: taký losos je tiež tučný, ale rybí tuk je bohatý na nenasýtené mastné kyseliny – to je tá dobrá tučina.)

Neuškodí dať si raz-dvakrát do týždňa červené mäso – obsahuje ľahko vstrebateľné železo a vitamín B12.

7. Jeden deň v týždni nech ti urve dekel

Viem, si predstaviť, že keby som toto čítal za tučna, oblieval by ma pot, že som odsúdený na striedmy život, v ktorom niet krásy rezníka; kde vankúš zmáčam horkými slzami ľútosti za tlačenkou; kde posledné zbohom dávam svojim milovaným jaterničkám i krvavničkám.

Nezúfaj! Žiť zdravo neznamená žiť bez krásy!

Je úplne v poriadku, ak ti jeden deň v týždni ustrelí dekel a ty si u mamy na obede trikrát priložíš kačice so sladkou kapustou a zemiakovou knedľou a potom s krémešom zaľahneš na kanape, lebo slastne plný pupok ti zatvára viečka.

S jedným prežraným dňom v týždni sa telo vyrovná bez problémov a duša pookreje.

Držím palce, buďte silní!“

Samo Trnka

Chcete byť fit a ušetriť? Využite O2 Extra výhody a získajte zľavy na produkty, ktoré využite nielen pri cvičení, ale aj pri príprave zdravých a chutných pokrmov. Uplatniť si ich môžete do 31. mája, tak sa poponáhľajte.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Chcete sa dostať do formy? Vďaka novým Extra výhodám od O2 to pôjde ľahšie

O2 si pre svojich zákazníkov pripravilo balík zliav, vďaka ktorým môže byť cesta za zdravším ja rýchlejšia a jednoduchšia.

Rozšírená ponuka Extra výhod od O2 je tento raz zameraná najmä na podporu zdravého životného štýlu. Ambasádorom zliav sa stal Samo Trnka, ktorý sa aj vďaka nim snaží dostať do formy a schudnúť 10 kg v priebehu 100 dní.

Zaujíma vás, ako sa Samo Trnka dostáva do formy? Sledujte jeho blog.

Aké Extra výhody O2 ponúka?

O2 si pre vás tento raz pripravilo takmer 20 skvelých zliav. K lepšej životospráve vám pomôže hrnček Miomat, ktorý dokáže sám pripraviť viac ako 300 receptov, vrátane chutných jedál v raw kvalite či špeciálna fľaša FLASKA, pomocou ktorej si stlačením jedného tlačidla vyrobíte kvalitnú vodíkovú vodu.

Zľava na permanentku do fitnesscentra FIT UP! vás zase nakopne k pravidelnému cvičeniu a pomôcť môžu aj smart hodinky Huawei Fit, ktoré presne vedia, čo vaše telo potrebuje.

Motiváciou pri cvičení môžu byť legíny značky Yoginess. Každý kúsok je jedinečne graficky spracovaný a ušitý z tých najkvalitnejších elastických látok.

O2 však myslí aj na ľudí, ktorí už majú zdravší životný štýl doslova v malíčku a aktuálne si zveľaďujú svoje bývanie či plánujú cesty do sveta. Medzi Extra výhodami nájdete napríklad zľavu na produkty Tescoma alebo celoročné cestovné poistenie od Union.

Kompletnú ponuku Extra výhod, ktoré O2 ponúka všetkým svojim zákazníkom nájdete na tomto mieste.

Ako Extra výhody získať?

Na to, aby ste si mohli Extra výhody od O2 naplno využiť, stačí iba zopár klikov.

    1. Vyberiete si výhodu, ktorá vám spraví radosť a pomôže ušetriť.
    2. Kliknete na tlačidlo Získať výhodu na stránke Extra výhod alebo využite aplikáciu O2 Extra výhody (iOS, Android), ktorú môžu všetci zákazníci O2 využívať bezplatne.
    3. Následne obdržíte SMS so špeciálnym kódom alebo si kód môžete stiahnuť priamo v aplikácii.
    4. Uplatníte si zľavu.

Užite si skvelé zľavy vďaka Extra výhodám od O2.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac