10 svetoznámych filmov, v ktorých sa objavilo Slovensko. Videli ste všetky?

Nielen hrady a zámky sú pýchou Slovenska, v hollywoodskych trhákoch uvidíte napríklad aj Petržalku. Zistite, ktoré slovenské lokality prilákali nejeden filmový štáb.

Naša krajina rozhodne má čo ponúknuť. Či už je to bohatá história, krásna príroda, alebo samotní ľudia. To všetko je inšpiráciou nielen pre našich, ale aj zahraničných tvorcov, ktorí pre svoje filmové počiny hľadajú zákutia po celom svete.

Pozrite si filmy z domova aj zo sveta kedykoľvek priamo vo svojom mobile prostredníctvom aplikácie O2 TV.

Dračie srdce (1996)

Fantazijný historický príbeh z 10. storočia odzrkadľuje bájne priateľstvo medzi rytierom (Dennis Quaid) a drakom (hlas Seana Conneryho), ktorí spočiatku medzi sebou bojujú, no po vybudovaní pevného puta sú ochotní za toho druhého obetovať aj vlastný život. Tvorcovia filmu Dračie srdce sa rozhodli stráviť na Slovensku takmer šesť mesiacov a práve tu realizovať svoje nápady. Film z americkej produkcie vznikal na viacerých miestach, medzi ktorými nechýba Čachtický hrad, hrad Strečno, Spiš, Tomášovský výhľad v Slovenskom raji či známe štúdio na Kolibe.

Ak ste tento film videli v pôvodnom znení, niekoľkokrát ste v ňom mohli počuť aj slovenčinu, čo určite prekvapilo nejedného diváka. Vo filme si okrem amerických hercov totiž zahral aj známy slovenský mím Miroslav Kasprzyk či herečka zo susedných Čiech Eva Vejmělková. V roku 2000 sa film dočkal pokračovania, v ktorom si zahrala aj Karin Haydu. Tentokrát sa v scénach objavil Oravský Podzámok.

Upír Nosferatu (1922)

Čiernobiele filmy dnes už nie sú v móde, no v časoch, keď vznikali, to bolo pre ľudí niečo nové, niečo, z čoho boli uchvátení. Hororová snímka Upír Nosferatu je filmovým stvárnením románu Dracula od írskeho spisovateľa Brama Stokera. Tvorcovia filmu sa však pred nakrúcaním stretli aj s menšími problémami, pretože sa im nepodarilo vybaviť autorské práva na Stokerov príbeh. Preto museli mená filmových postáv pozmeniť.

Miestom nakrúcania príbehov o Draculovi, ktorý pochádzal z Rumunska, sa stal Oravský hrad. Filmový štáb nakrúcal aj v Dolnom Kubíne, Vrátnej a vo Vysokých Tatrách. Nemecký režisér filmu F. W. Murnau si za svoju precízne spracovanú filmovú adaptáciu Stokerovho diela vyslúžil veľké pochvaly.

Eurotrip (2004)

Eurotrip je typickým príkladom americkej komédie pre tínedžerov. Počas svojej cesty partia kamarátov navštevuje európske krajiny, vyobrazené rozličnými stereotypmi. Anglicko žiari futbalom, v Holandsku prevláda rebelstvo, drogy a sex, Nemecko je dokonca spájané so sympatiami k fašizmu.

Vo filme sa tiež objaví scéna, kde sa hlavní hrdinovia nechtiac dostanú do Bratislavy. Vidia však len zničené sídlisko, zlú ekonomickú situáciu, podivných ľudí a psa, ktorý má v ústach odtrhnutú ruku (samozrejme, len repliku). Našincov tieto zábery dosť pobúrili, nehovoriac o zlej geografickej polohe, ktorá bola Bratislave vo filme priradená. Niet sa čo čudovať, že ak Eurotrip sledujete, nič nespoznáte. Zábery totiž nevznikali na Slovensku.

Eragon (2006)

Fantazijné príbehy o odvahe a drakoch s historickým kontextom sú výnimočné aj vďaka miestam, kde sa filmy realizujú. Vybrať tie najlepšie je vo veľkej konkurencii náročné, preto môžeme byť hrdí, že aj také dielo, akým je Eragon, vzniklo práve u nás. Už pôvodná niekoľkodielna knižná predloha románu si získala veľkú popularitu aj u nás. A keď sa na filmovom plátne objaví scenéria, ktorú poznáme, pocity prekvapenia sú naozaj neopísateľné.

Miestom nakrúcania tohto veľkofilmu sa na desať dná stali Vysoké Tatry a Slovenský raj  a z tejto lokality boli nadšení aj samotní herci. Na tieto momenty si dobre spomína aj Ed Speelers, ktorý stvárnil hlavnú postavu mladého Eragona. „Stál som na tej hore a rozmýšľal: Čo sa deje? Mal by som byť v škole a robiť skúšky a namiesto toho tu zažívam najkrajšie obdobie svojho života.“

Teória veľkého tresku

V tomto prípade nejde o filmový trhák, no toto seriálové prekvapenie určite stojí za zmienku. Americký sitkom o štyroch zábavných vedcoch, ktorý si za niekoľko rokov vysielania získal celosvetovú popularitu, v jednej časti spomenul Slovensko. Jeden z partie vedcov a zároveň najväčší „blázon’“ Sheldon Cooper (Jim Parsons) spomína Slovensko vo svojej vlastnej vedomostnej relácii „Zábavné vlajky’“.

Sheldon si po rozchode so svojou priateľkou Amy Fowlerovou (Mayim Bialiková) nechce priznať, že to on môže za ich rozchod. Túto situáciu vtipne prirovnáva k rozpadu Československa a ukazuje pri tom vlajky Slovenska a Českej republiky. Po tom, čo bol tento diel odvysielaný, sa spustila hromadná diskusia verejnosti o tom, ako je vôbec možné, že sa Slovensko objavilo v takom známom seriáli. Šťastie alebo náhoda? Divákov to každopádne milo prekvapilo.

Hostel (2005)

Svojou podstatou by sme tento film mohli prirovnať k Eurotripu z roku 2004. Avšak toto je oveľa horšie. Pohoršení diváci, drsné prostredie, ľahkovážne zobrazenie života či klamstvo na filmovom plátne. Trojdielna hororová séria s názvom Hostel Slovensku skôr uškodila, než prospela.

Aj v tejto snímke môžeme sledovať príbeh mladých ľudí, ktorí cestujú po Európe. Všetko sa to začne, keď si nájdu bývanie – krik, volanie o pomoc, bolesť a krv. Klamstvo hralo svoju úlohu najmä v tom, že zobrazené scény nemali so Slovenskom nič spoločné a na Slovensku ani nenakrúcali. Ľudia z cestovného ruchu mali čo robiť, aby vystrašených turistov upokojili a uistili, že násilie, aké bolo vyobrazené vo filme, u nás nie je na dennom poriadku.

Červená volavka (2018)

Film s názvom Červená volavka je ešte stále novinkou. Hlavnou hrdinkou príbehu je bývalá primabalerína Dominika Jegorovová (Jennifer Lawrence), ktorá žije so svojou mamou v Rusku v nie veľmi prajných podmienkach. Kruté životné podmienky z nej spravia korisť tajnej spravodajskej služby, ktorá riadi výcvik „volaviek‘‘ – zvodných žien, ktorých najsilnejšou zbraňou je telo a myseľ.

Tvorcovia sa okrem pôvodných miest v Rusku rozhodli natočiť pár scén aj na Slovensku, a to konkrétne v petržalských uliciach. Ak ste mali šťastie, mohli ste vidieť známu hollywoodsku herečku priamo v akcii.

Kull dobyvateľ (1997)

Kevina Sorba asi netreba veľmi predstavovať netreba. Ak áno, je to herec, ktorý koncom 90. rokov stvárnil slávneho seriálového Herkulesa. Kevin Sorbo stvárňuje vládcu ríše Kulla, ktorého zradia vlastní ľudia a on musí bojovať proti démonovi v ženskom tele. Podobnými charakteristickými motívmi sa presadzoval aj seriálový Herkules, či dokonca film s Arnoldom Schwarzenegrom, Barbar Conan z roku 1982.

Málokto však vie, že táto filmová snímka sa nakrúcala na Slovensku. Hlavnou lokalitou pre toto fantasy dielo sa stal hrad Devín, kde produkčný tím naozaj bravúrne zvládol prípravu kulís a realizáciu scén. Tie sa točili aj na Červenom Kameni či Spišskom hrade. Vodné scény sa točili v Dunaji , interiérové zábery zase na Kolibe.

Povstanie (2001)

Filmové dielo Povstanie je divákom podané ako polodokument o krutých udalostiach vo Varšave z roku 1943. Jedného dňa sa Židia vzbúria proti nacistickým jednotkám, ktoré prichádzajú na rovnaké územie za tým istým účelom – odviesť Židov do táborov. Naše hlavné mesto sa stalo filmovým centrom diania týchto krutých udalostí.

Vo filme si zahral David Schwimmer, ktorý poznáte ako Rosa zo sitkomu Priatelia. Spolu s ním sa na pľaci objavili aj slovenskí herci Tomáš Maštalír, Martin Mňahončák, Monika Hilmerová či Juraj Rašla.

Srdečné pozdravy z Ruska (1963)

Našu krajinu neobišli ani bondovky. Slovensko ste mohli zahliadnuť v snímke Srdečné pozdravy z Ruska, ktorú nakrútili v roku 1963. Jamesa Bonda tu stvárňuje Sean Connery, ktorý prichádza do Bratislavy a stretáva sa tu svoju bondgirl. Všetko by bolo v poriadku, až na fakt, že spomenutie Slovenska a Bratislavy bolo vo filme len slovné.

V snímke môžeme vidieť nápisy v električke, tabuľky miest a ulíc, ktorým by sa zišla jazyková korektúra. V meste jazdia vozidlá či dokonca električka, ktorá po Bratislave nikdy nejazdila a ani hranice s Rakúskom neboli v jednej scéne zobrazené úplne pravdivo. Myseľ niektorých filmových tvorcov je naozaj nepredvídateľná a len ťažko odhadnúť, aký bol ich zámer. Napriek tomu je príbeh o agentovi 007 akčným trhákom.

Mierotvorca

Naše hlavné mesto je nielen cieľom mnohých turistov, ale aj filmárov. Mierotvorca bol u nás nakrúcaný v roku 1997 s hviezdnym hereckým obsadením George Clooney a Nicole Kidman. Tí ako podplukovník špeciálnej americkej armádnej jednotky a expertka na jadrovú fyziku majú zabrániť výbuchu jadrových zbraní v newyorskom sídle OSN, kde má dôjsť k podpísaniu zmluvy o Bosne.

Bratislava sa stala prostredím pre nakrúcanie viacerých miest súčasne. Nahradila Viedeň, dokonca aj New York. Riadiace stredisko Pentagon bolo situované v Inchebe a parlament pre vojnové Sarajevo zasa na pôde Univerzity Komenského.

Za nepriateľskou líniou

Zrejme jeden z najznámejších filmov zahraničnej tvorby, ktorý sa nakrúcal na našom území. Okrem slovenských hercov ako Kamil Kollárik či Marko Igonda si hlavnú úlohu vo vojnovom trileri zahralo aj svetoznáme obsadenie. Americká produkcia k nám priviedla hviezdu Owena Wilsona ktorého môžeme poznať z filmov ako Noc v múzeu, Marley a ja, alebo precízne spracovaný film Rok vtákov. Pri nakrúcaní niektorých scén mu však neprialo šťastie a nakrúcanie prerušila zlomenina ruky v Zádielskej tiesňave a následne rýchly prevoz do košickej nemocnice. Našťastie, nešlo o nič vážne a nakrúcanie mohlo pokračovať.

Filmové scény sa nakrúcali najmä vo Veľkej Fatre, externé scény v Martinských holiach, na bratislavskej Kolibe, prírodná rezervácia neďaleko Žiliny bola prerobená na rozbombardované Sarajevo. Socha anjela v obci Háj neďaleko Košíc sa stala ikonickým monumentom celého filmu. Dodnes je miestnou turistickou atrakciou.

Pozrite si dobrý film, nech ste kdekoľvek

Máte chuť na dobrý film? Neobmedzujte sa miestom ani časom a pozrite si ho kedykoľvek a kdekoľvek.
Nainštalujte si aplikáciu O2 TV v mobile a vychutnajte si tie najlepšie filmy a program viac ako 30 televíznych kanálov priamo vo svojom smartfóne.

Páčil sa vám tento článok? Máme pre vás ďalšie:

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Čo robiť, keď verejné zdravotné poistenie nestačí?

Na zdravie svojich poistencov dala zdravotná poisťovňa Dôvera už takmer 1 000 000 € a pokračuje ďalej. Finančný príspevok na zdravie môžete získať aj vy. Vysvetlíme, ako na to.

Solidárnosť zdravotného systému na Slovensku je ohraničená prísne regulovanými zákonmi, ktoré presne stanovujú, čo je možné poistencovi z verejného zdravotného poistenia zaplatiť a čo už nie. Ich zdravie však často závisí od liekov, zdravotných pomôcok a terapií, ktoré si z vlastných prostriedkov nemôžu dovoliť a verejné zdroje na ne nestačia. Už v roku 2012 preto Dôvera spustila jednoduchý grantový program, z ktorého vzišiel už známy program  Bojovníci za zdravie. Prostredníctvom neho zlepšuje zdravie a zvyšuje kvalitu života svojich poistencov.

Len za prvý polrok 2018 pomohla v liečbe 118 poistencom v celkovej hodnote 162 650 €. O finančný príspevok v druhej polovici roka môžete požiadať ešte niekoľko dní na stránke Bojovníkov za zdravie.

Pomáha všetkým – malým deťom aj dôchodcom

Po zozbieraní všetkých žiadostí vždy dochádza k ich posúdeniu. Posúdenie prebieha vo viacerých kolách tak, aby si v poisťovni boli istí, že vybrali tých, ktorí pomoc najviac potrebujú. Práve potreba pomoci je rozhodujúcim faktorom pri výbere. O tom, že vek poistencov nezohráva žiadnu rolu, svedčí aj vekové rozpätie bojovníkov, ktorých poisťovňa podporila do dnešného dňa.

Grantový program Bojovníci za zdravie už pomohol mnohým ľuďom. Prečítajte si príbehy troch z nich. Viac informácií

Doteraz najmladším žiadateľom, ktorému grant pomohol, je František Michal Ďurmek zo Žiliny. Ani nie štvrťročnému bábätku diagnostikovali ochorenie PEC, ľudovo zvané konská noha. Nožička dieťatka je v tomto prípade nepohyblivá, smeruje nadol a rotuje dovnútra. Na jeho liečbu získali rodičia prostredníctvom grantu 2 200 €. Doteraz najstarším bojovníkom bol zase 84-ročný Tibor Rošák z Rimavskej Soboty. Vďaka grantu si mohol zaobstarať zdvíhací záves a zateplený vak k invalidnému vozíku.

Liečba, pomôcky aj operácie. O čo všetko môžete žiadať?

O podporu môže požiadať každý: človek, ktorý sa narodil s nejakým hendikepom, ten, kto začal bojovať po tom, čo ho prekvapila náhla choroba, nešťastná náhoda alebo utrpel úraz. Finančný príspevok sa poskytuje vybraným žiadateľom na liečbu, ktorú nepokrýva verejné zdravotné poistenie.

Môže ísť o liečbu v zahraničí, rehabilitácie, lieky, zdravotné či kompenzačné pomôcky, zákroky, ktoré zlepšia zdravotný stav človeka. Pri výbere bojovníkov sa Dôvera pozerá najmä na to, kto pomoc najviac potrebuje s ohľadom na jeho zdravotný stav a možnosti.

K tým, ktorých podporila v ich boji, patrí aj polročný Andrásko s vrodeným kĺbovým stuhnutím, pán Stanislav, ktorý roky žije s vážnou chorobou pľúc medzi štyrmi stenami či 32-ročný Juraj, ktorý upadol do bdelej kómy. Dôvera v rámci tohto grantového programu podporila už viac ako 758 žiadateľov sumou takmer 1 000 000 €.

O finančný príspevok môžete požiadať ešte niekoľko dní

O finančný príspevok môžete požiadať ešte niekoľko dní, prihlasovanie bude možné do 4. októbra 2018.

Prostredníctvom možnosti Požiadať o grant sa môžete prihlásiť priamo na stránke poisťovne Dôvera, kde nájdete aj detailnejšie informácie o grantovom programe.

Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., je najväčšia súkromná zdravotná poisťovňa na Slovensku zabezpečujúca zdravotnú starostlivosť pre 1,4 milióna poistencov. Spolupracuje so všetkými typmi zdravotníckych zariadení, nemocnicami či laboratóriami. Okrem starostlivosti zo zákona poskytuje aj množstvo nadštandardných služieb a výhod.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac