24 rýchlych tipov, ako urobiť viac práce za kratší čas

Pripravili sme si pre vás sumár jednoduchých zlepšovákov, vďaka ktorým už nebudete chcieť, aby mal deň 30 hodín.

Čas je tá najvzácnejšia komodita, ktorú máme. Napriek tomu ním veľmi často, aj keď zväčša neúmyselne, mrháme. Môžu za to vonkajšie rušivé prvky, ale aj slabá vôľa či nedostatok motivácie. Prinášame vám preto tento obšírny zoznam jednoduchých zlepšovákov, vďaka ktorým už nebudete chcieť, aby mal deň 30 hodín.

Ako sa zbaviť rušivých prvkov

via GIPHY

Plnú pozornosť dokáže človek udržať iba niekoľko hodín, a aj to nie nepretržite. Denne ju delíme medzi rodinu, kolegov, firmy či médiá. Preto je ťažké pri toľkých príležitostiach na rozptýlenie udržať myseľ zameranú na dôležité veci. Tieto tipy vám pomôžu ju odbremeniť, aby ste sa mohli do práce naplno zahĺbiť.

Naplánujte si deň

Definujte si, ktoré úlohy by ste mali splniť, aby ste si mohli s dobrým pocitom povedať, že ste so sebou spokojní. Ak to spravíte hneď ráno, budete mať priority na celý deň a nebudete sa zaoberať vecami, ktoré počkajú. Keď musí človek rozmýšľať, čo ide robiť ďalej, má tendenciu hľadať zbytočné rozptýlenie.

Vypnite si zvuky a notifikácie na telefóne

Sme priam obklopení vecami, ktoré si vyžadujú našu pozornosť. Tá ale nie je nevyčerpateľná. Tu e-mail, tu zase esemeska, o päť minút na to chat. Každé takéto vyrušenie vás vytrhne s drahocenného stavu sústredenej práce. Je to ako keď musíte prudko zabrzdiť v aute. Na rozbeh potom musíte zaradiť jednotku a postupne radiť vyššie, čo trvá nejaký čas.

Zaznamenávajte si vyrušenia

Položte si k počítaču kus papiera, na ktorý si vždy zapíšete, čo a kedy vás vyrušilo. Na konci dňa jednak zbadáte, kedy máte najproduktívnejšie chvíľky, a zároveň to, čo vás najčastejšie vytrhne z pracovného tempa. Potom už stačí mať len dostatočne pevnú vôľu na odstránenie nedostatkov.

Prepnite si prácu na celú obrazovku

Praktické je to najmä vtedy, keď niečo píšete v textovom alebo tabuľkovom editore, alebo sa skrátka venujete jednej aktivite v jednom softvéri. Vo full screen režime ľahšie zabudnete na ľahko dostupné rušiče na internete alebo v počítači.

Odstrihnite sa“ od okolia

via GIPHY

Pracovný šum je fajn vec, no ak produktivita kolegov bráni vašej vlastnej, je na čase zmeniť lokalitu. Nie každý však má na takúto „samotku“ priestor. Vtedy pomôžu slúchadlá a v nich dobrá, ideálne inštrumentálna hudba bez slov. Ak vám hudba prekáža, vyskúšať môžete napríklad online generátory príjemných ruchov. Zvuk praskajúceho kozuba či letnej búrky budú ako balzam pre vašu koncentráciu.

Prečítajte si: Top smartfóny v jesennej ponuke

Upracte si stôl

Čistý stôl znamená čistú myseľ. Nechajte si na ňom len to, čo potrebujete na splnenie úlohy, ktorej sa venujete. Všetko ostatné odložte niekam nabok, aby vám to nepripomínalo ďalšie povinnosti a neodvádzalo myšlienky inam.

Pracujte offline

Internet ponúka nekonečné množstvo možností na zabíjanie času. Ak vám to aktivita dovoľuje, stiahnite si potrebné veci na prácu na disk a odpojte sa.

Vytvorte si úložisko myšlienok

Väčšinou to býva tak, že keď sa konečne rozbehnete, zazvoní telefón alebo príde kolega s pokynmi od šéfa. Zapíšte si to rýchlo na papier, aby ste to nemuseli držať v hlave a nevytrhli sa z pracovného tempa.

Ako predĺžiť čas sústredenia

via GIPHY

Koncentrácia je len jedným zo základov produktívneho dňa. Rovnako dôležité je vedieť tieto momenty natiahnuť na čo najdlhší čas.

Zacvičte si

Fyzická aktivita spôsobuje, že mozog vylučuje látky, ktoré na krátky čas dokážu zvýšiť mentálny výkon.

Napite sa

Jednoduché, a pritom účinné. Aj mierny smäd, ktorý sotva pociťujete, dokáže viesť k poklesu pozornosti. Položte k sebe pohár vody a dajte si dúšok aspoň každú polhodinu.

Robte len jednu vec naraz

Multitasking je mýtus. Nikto nevie robiť viacero vecí naraz, maximálne sa vie prepínať z jednej aktivity do druhej lepšie než ostatní. V skutočnosti to ani nešetrí čas, výhodnejšie je totiž zoskupiť rovnaké aktivity do väčších celkov. Vybavte si napríklad všetky e-maily, prejdite na zmeškané hovory a potom na vybavovanie faktúr. Každá aktivita si vyžaduje odlišné nastavenie mysle a chvíľu trvá kým sa „preladíte“.

Píšte si poznámky rukou

Poznámky z porád a zo stretnutí lepšie spracujte týmto spôsobom. Notebooky totiž veľmi ľahko zlákajú vašu pozornosť inam. Navyše, tým, že na notebooku píšete o čosi rýchlejšie než rukou, máte tendenciu prepisovať doslova všetko, čo počujete bez ohľadu na to, či je to užitočné.

Dajte si žuvačku

Keď žujete žuvačku, váš organizmus má dojem, že nové živiny sú na ceste a tým pádom vás bude menej otravovať nutkaním ísť niečo zjesť.

Ako zvyšiť chuť do práce

via GIPHY

Môžete sa vedieť sústrediť ako budhistický mních, no keď vám chýba motivácia, práca sa vlečie a nervozita stúpa.

Povzbuďte sami seba

Vždy keď budete mať krízu, jednoducho si povedzte, že ste zvládli aj horšie veci, alebo že to skrátka dokončíte, lebo nie ste druhá liga. Na prvý pohľad sa to môže zdať trochu zvláštne, ale funguje to.

Rozdeľte si úlohy na menšie časti

Tak ako sa jedlo lepšie trávi po malých sústach, aj ciele sa lepšie dosahujú v čiastkových krokoch. S každou dokončenou úlohou sa dostaví príjemný pocit napredovania, ktorý vás poženie ešte ďalej.

Začnite drobnými úlohami

S prácou je to niekedy ako s rozbehom na bicykli na ťažkom prevode. Najprv sa do toho musíte poriadne zaprieť, premáhať sa, no keď už máte rýchlosť, šliapete takmer bez námahy. Začnite teda menšími úlohami na rozbeh „na ľahšom prevode“, aby ste plynulo prešli na tie väčšie.

Urobte si zoznam hotových úloh

Každá položka, ktorá naň pribudne, bude ako malá odmena pre váš mozog. Pocit dobre vykonanej práce sa znásobí.

Spojte si úlohy s dlhodobým cieľom

Niektoré práce môžu byť len jedným z mnohých krokov procesu, na ktorého začiatok ani koniec nedovidíte. V každej aktivite by ste si mali vidieť jej zmysel, teda to, k akej pozitívnej zmene v konečnom dôsledku prispievate. Aj keď je to, napríklad, len kopírovanie údajov z jednej tabuľky do druhej.

Dajte si odmenu, ale aj trest

Nie je nič zlé na tom, ak si po dobrom výkone doprajete malú radosť. No mali by ste byť k sebe féroví a za nesplnenie úlohy si taktiež niečo odoprieť, aby to malo ten správny výchovný efekt.

Ako veci neodkladať na poslednú chvíľu

via GIPHY

Prokrastinácia je sklon odkladať veci na neskôr, niekedy až naozaj na poslednú chvíľu. Existuje tá „dobrá“ prokrastinácia, vďaka ktorej sa v hlave triedia myšlienky, predstavy a nápady, čo napomáha k lepšiemu výsledku, a to najmä pri tvorivých činnostiach.

Potom je tu tá „zlá“, ktorá je len mrhaním času, pretože viete, čo máte robiť a aj ako to máte robiť, no nájdete si výhovorku, prečo ešte nemusíte. Každá práca nás stojí nejakú námahu. Náš mozog je však nastavený na to, aby šetril energiu a namiesto toho hľadal okamžité odmeny. Poznáte to, dopozerám seriál a idem. V nasledujúcich bodoch nájdete pár tipov, ktoré vám ušetria zbytočný stres z nestíhania.

Vytvorte si časovú os činností s konkrétnymi termínmi

Aby vám začala práca pekne odsýpať hneď na začiatku dňa, rozvrhnite si, kedy sa budete chcieť jednotlivým úlohám venovať a dokedy majú byť hotové. Odkladať veci na neskôr začíname najmä vtedy, ak nemáme jasný plán. Ak si úlohy volíte systémom „čo príde“, je tu väčšia šanca, že sa pomedzi to zatúlate niekde na sociálnu sieť.

Merajte čas

Ak to myslíte s využívaním času vážne, mali by ste vedieť odmerať, koľko hodín pracovného dňa ste naozaj efektívni. Veľmi dobre na to poslúži softvér RescueTime, ktorý zaznamená vaše internetové aktivity a rozdelí ich podľa toho, aké boli produktívne.

Po niekoľkých dňoch používania uvidíte, ktoré weby zhltli najviac vášho času, ale aj to, kedy ste boli najusilovnejší. Všetkých „žrútov“ času potom môžete zablokovať napríklad softvérom Self Control alebo StayFocusd, ktoré keď už raz zapnete, na vopred stanovený čas vám nedovolia navštíviť najpopulárnejšie voľnočasové weby.

Dajte sa dokopy s niekým, kto robí iný typ práce

Pridajte sa ku kolegovi, ktorý pracuje na inom type úloh, aby ste videli, ako postupujete k spoločnému cieľu, no zároveň nemali dôvod jeden druhému rozprávať o tom, čo robíte. Jednoducho sa nechajte potiahnuť pracovným nasadením toho druhého. Ktovie, po chvíľke to možno bude naopak.

Nehľadajte ten správny čas, kedy začať

Som po obede, nefunguje mi mozog. Ešte si dám kávu a začnem. O hodinu idem na stretnutie, neoplatí sa do ničoho pustiť. Na všetko existuje výhovorka. Ideálne podmienky a zároveň duševné rozpoloženie na prácu nebudete mať asi nikdy. Nehľadajte správny moment. Jednoducho začnite. Najťažších je prvých desať minút, potom to už ide.

Nekomplikujte, neplánujte do najmenších detailov a nerozmýšľajte, čo všetko sa môže pokaziť

Všetko treba robiť s mierou. Čím viac budete rozmýšľať o týchto veciach a kombinovať všetky scenáre, tým menej času vám ostane na to najdôležitejšie – sústredenú prácu. Či už pracujete rukami, alebo hlavou, nič iné vás k výsledku neprivedie.

Páčil sa vám tento článok? Máme pre vás ďalšie:

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Čo robiť, keď verejné zdravotné poistenie nestačí?

Na zdravie svojich poistencov dala zdravotná poisťovňa Dôvera už takmer 1 000 000 € a pokračuje ďalej. Finančný príspevok na zdravie môžete získať aj vy. Vysvetlíme, ako na to.

Solidárnosť zdravotného systému na Slovensku je ohraničená prísne regulovanými zákonmi, ktoré presne stanovujú, čo je možné poistencovi z verejného zdravotného poistenia zaplatiť a čo už nie. Ich zdravie však často závisí od liekov, zdravotných pomôcok a terapií, ktoré si z vlastných prostriedkov nemôžu dovoliť a verejné zdroje na ne nestačia. Už v roku 2012 preto Dôvera spustila jednoduchý grantový program, z ktorého vzišiel už známy program  Bojovníci za zdravie. Prostredníctvom neho zlepšuje zdravie a zvyšuje kvalitu života svojich poistencov.

Len za prvý polrok 2018 pomohla v liečbe 118 poistencom v celkovej hodnote 162 650 €. O finančný príspevok v druhej polovici roka môžete požiadať ešte niekoľko dní na stránke Bojovníkov za zdravie.

Pomáha všetkým – malým deťom aj dôchodcom

Po zozbieraní všetkých žiadostí vždy dochádza k ich posúdeniu. Posúdenie prebieha vo viacerých kolách tak, aby si v poisťovni boli istí, že vybrali tých, ktorí pomoc najviac potrebujú. Práve potreba pomoci je rozhodujúcim faktorom pri výbere. O tom, že vek poistencov nezohráva žiadnu rolu, svedčí aj vekové rozpätie bojovníkov, ktorých poisťovňa podporila do dnešného dňa.

Grantový program Bojovníci za zdravie už pomohol mnohým ľuďom. Prečítajte si príbehy troch z nich. Viac informácií

Doteraz najmladším žiadateľom, ktorému grant pomohol, je František Michal Ďurmek zo Žiliny. Ani nie štvrťročnému bábätku diagnostikovali ochorenie PEC, ľudovo zvané konská noha. Nožička dieťatka je v tomto prípade nepohyblivá, smeruje nadol a rotuje dovnútra. Na jeho liečbu získali rodičia prostredníctvom grantu 2 200 €. Doteraz najstarším bojovníkom bol zase 84-ročný Tibor Rošák z Rimavskej Soboty. Vďaka grantu si mohol zaobstarať zdvíhací záves a zateplený vak k invalidnému vozíku.

Liečba, pomôcky aj operácie. O čo všetko môžete žiadať?

O podporu môže požiadať každý: človek, ktorý sa narodil s nejakým hendikepom, ten, kto začal bojovať po tom, čo ho prekvapila náhla choroba, nešťastná náhoda alebo utrpel úraz. Finančný príspevok sa poskytuje vybraným žiadateľom na liečbu, ktorú nepokrýva verejné zdravotné poistenie.

Môže ísť o liečbu v zahraničí, rehabilitácie, lieky, zdravotné či kompenzačné pomôcky, zákroky, ktoré zlepšia zdravotný stav človeka. Pri výbere bojovníkov sa Dôvera pozerá najmä na to, kto pomoc najviac potrebuje s ohľadom na jeho zdravotný stav a možnosti.

K tým, ktorých podporila v ich boji, patrí aj polročný Andrásko s vrodeným kĺbovým stuhnutím, pán Stanislav, ktorý roky žije s vážnou chorobou pľúc medzi štyrmi stenami či 32-ročný Juraj, ktorý upadol do bdelej kómy. Dôvera v rámci tohto grantového programu podporila už viac ako 758 žiadateľov sumou takmer 1 000 000 €.

O finančný príspevok môžete požiadať ešte niekoľko dní

O finančný príspevok môžete požiadať ešte niekoľko dní, prihlasovanie bude možné do 4. októbra 2018.

Prostredníctvom možnosti Požiadať o grant sa môžete prihlásiť priamo na stránke poisťovne Dôvera, kde nájdete aj detailnejšie informácie o grantovom programe.

Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., je najväčšia súkromná zdravotná poisťovňa na Slovensku zabezpečujúca zdravotnú starostlivosť pre 1,4 milióna poistencov. Spolupracuje so všetkými typmi zdravotníckych zariadení, nemocnicami či laboratóriami. Okrem starostlivosti zo zákona poskytuje aj množstvo nadštandardných služieb a výhod.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac