O tom, čo všetko by mohlo v školstve fungovať lepšie, dokážeme viesť dlhé debaty. No ak nechceme zostávať v teoretickej rovine, potrebujeme k tomu pristúpiť iniciatívne, hoci v menšom a na lokálnej úrovni. So spoluzakladateľom občianskeho združenia Rodičia.sk a manažérom z O2 Matejom Stuškom sme sa rozprávali o možnostiach, ktorými rodičia môžu prispieť k rýchlym a dôležitým zmenám v školách.
V rozhovore s Matejom Stuškom z OZ Rodičia.sk sa dočítate aj o tom:
- prečo sa rozhodol pomôcť škole, do ktorej vtedy ešte len nastúpilo jeho dieťa,
- ako sa vďaka iniciatíve rodiča môže zmeniť burina na multifunkčné ihrisko
- a ako môžu rodičia aj malou snahou prispieť k dôležitým zmenám na lokálnej úrovni,
- prečo sa výsledky školskej reformy ukážu v praxi až o niekoľko desiatok rokov neskôr
- a aj o tom, prečo je dôležité klásť dôraz na telesnú či výtvarnú výchovu.
Popri manažérskej práci v O2 ste iniciatívne založili občianske združenie Rodičia.sk, ktoré sa okrem iného snaží zlepšiť stav školstva na Slovensku. Čo vás k tomu viedlo?
Ako otec dvoch synov som si uvedomil, že aj iniciatíva rodičov v školskom systéme je veľmi dôležitá a nemôžeme všetko nechať len na školy. Pre staršieho syna bol náročný posledný rok v škôlke, a tak som ho chcel motivovať, čo všetko ho v škole čaká.
Išli sme sa teda pozrieť na školský dvor, kde sa bude môcť venovať všetkým športom, ktoré má rád, no čakalo nás nemilé prekvapenie. Dvor bol po kolená zarastený burinou a trávou, bolo tam len jedno malé zničené betónové ihrisko a povaľovali sa tam prázdne fľaše.
V tom momente som si uvedomil, že to tak nemôžem nechať. Tým, že sa živím manažovaním verejných záležitostí v súkromnej sfére, bola to pre mňa prirodzená výzva.
Čo ste s tým urobili?
Začal som sa oboznamovať so vzťahmi medzi školou, jej zriaďovateľom, magistrátom mesta a podobne. Po pár mesiacoch som sa začal zúčastňovať stretnutí rady školy. Od zamestnávateľa sme mohli žiadať podporu na verejnoprospešné projekty a podarilo sa mi takýmto spôsobom získať 1 500 eur, za ktoré sme objednali geodetické zameranie pozemku, architektonický návrh a následne sme žiadali o grant.
Pomáhal som so školským dvorom, ako som vedel, až nám raz povedali, že aj telocvičňa je v havarijnom stave a musí byť uzavretá – takže deti pol roka nemali telesnú výchovu. Vtedy som si uvedomil, aký enormný investičný deficit máme na našich školách.
Nebolo to síce jednoduché, ale vďaka snahe rodičov, školy a, samozrejme, mestskej časti dnes k funkčnému dvoru, multifunkčnému ihrisku s dráhou pribudne aj vonkajšie cvičisko.
Mali by vôbec takéto veci riešiť rodičia?
Rieši to riaditeľ/-ka so svojimi zástupcami, ale tí sú zároveň pedagógmi s množstvom iných povinností. Administratívnych pracovníkov je tiež žalostne málo, čo prispelo k tomu, že za posledných 20 – 30 rokov sa v školstve vytvoril obrovský investičný deficit. Môžeme to vidieť nielen na tom, ako vyzerajú školské dvory, ale aj triedy, kancelárie učiteľov či vybavenie, s ktorým pracujú deti.
Dopracovali sme sa k absurdnému stavu, keď je mnoho škôl závislých od pomoci rodičov s grantmi. My sa tu síce rozprávame o príbehu ihriska, ale niektoré deti v živote nemali normálnu telesnú výchovu alebo sú „nedovzdelané“ len preto, lebo nemali šťastie na dobrú školu. Nechcem, aby (ani moje) deti vyrastali v krajine, kde sú také obrovské disproporcie. Aj preto som sa rozhodol pomôcť založiť občianske združenie.
Čo je vaším hlavným cieľom v združení v oblasti vzdelávania?
Aby bol pre našu krajinu, ale rovnako aj pre rodičov prioritou vzdelávací systém. Aby sa už nikdy nestalo, že v špecifických situáciách, akou bola napríklad nedávna pandémia, sa školy zatvárali ako prvé a otvárali ako posledné. Musí to byť presne naopak.
Mimochodom, stále sme na Slovensku poriadne nevyhodnotili ani všetky vplyvy pandémie na našu spoločnosť, nielen čo sa týka ekonomických dosahov na štát, firmy a rodiny, ale najmä to, ako tie mesiace izolácie doma vplývali na naše deti. Čo to znamenalo pre mladých ľudí, keď sa vôbec nemohli prirodzene socializovať.
Cieľom školstva by malo byť vychovať úspešného mladého človeka, ktorý je vzdelaný, ale aj zdravý. Nepripadá mi preto vhodné, ak sa školy vyhovárajú, že za fyzickú stránku detí môžu len rodičia.
Školy majú byť pre deti bezpečným priestorom, kde budú chcieť tráviť väčšinu času, pretože tam sú ich kamaráti a aktivity, ktoré majú rady.
V OZ Rodičia.sk tiež chcete, aby „každé dieťa malo možnosť byť v jednom športovom, prípadne aj v jednom umeleckom krúžku“. Neponúkajú školy dostatok priestoru na zmysluplné trávenie popoludňajšieho času?
Sú školy, kde je to fantasticky zvládnuté, no sú skôr výnimkou. Preto sme si dali za cieľ, že budeme komunikovať práve tému voľnočasových aktivít v školách ako niečo, čo dopĺňa komplexný vzdelávací proces.
Možno to vyzerá ako utopistický cieľ, no vidíme aj u nás, že sa to dá a je to určite rýchlejšie dosiahnuteľné ako práve prebiehajúca reforma kurikula. Navyše sú tieto ciele odporúčané aj Svetovou zdravotníckou organizáciou. Pre zdravý a prospešný vývin dieťaťa sú tieto aktivity nevyhnutné.
Mnohí neprisudzujú veľkú dôležitosť telesnej, hudobnej či výtvarnej výchove, no moderné a vyspelejšie krajiny im začínajú prikladať možno väčší význam ako čisto teoretickým predmetom. Vedia, že prístup k informáciám dnes už nie je nevyhnutne taký problém, ako duševné a fyzické zdravie detí, schopnosť komunikácie či odolnosť proti zmenám.
To je asi komplexnejší problém, ktorý si vyžaduje systémové riešenia.
Samozrejme, my nemáme kapacitu urobiť reformu školstva. Napokon, kurikulárna reforma školstva práve prebieha, ale kým sa reálne prejaví v praxi, potrvá to možno 10 – 15 rokov. My rodičia sme si povedali, že budeme riešiť veci, ktoré majú najrýchlejší vplyv na životy našich detí. A na to, aby škola otvorila zopár krúžkov, nie je potrebná reforma, stačí iniciatíva.
Príkladom môže byť, že sa rodič skúsi obrátiť na miestny klub, či by tréner neprišiel trénovať do školy, aby si trebárs futbal mohli zahrať aj tie deti, ktoré nepatria medzi najväčšie talenty. Jediné, čo potrebujete, je poskytnúť ihrisko a dohodnúť sa, v ktorom čase to bude. Rodičia sú dnes ochotní za to aj zaplatiť.
Máte s niečím takým skúsenosť?
V škole, ktorú navštevujú moji synovia, máme už aj thajský box či tanečné krúžky vďaka iniciatíve rodičov a pozitívnemu prístupu vedenia školy. Skvelým príkladom je aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha. Všetko sú to externé organizácie, ktoré tieto aktivity ponúkajú ako službu pre školy. Ale máme tu aj zanietených učiteľov či vychovávateľa, ktorý vedie futbalový krúžok pre deti len preto, že má pocit, že je to správne. Takých ľudí treba nosiť na rukách.
Niektoré školy, žiaľ, také možnosti nemajú. Niekedy nemajú ani to ihrisko. Potom sa nečudujme, keď vidíme hrôzostrašné štatistiky, koľko detí má problémy s obezitou či s depresiami a inými duševnými ochoreniami.
Pointou je vychovať úspešného mladého človeka, ktorý by mal byť nielen vzdelaný, ale aj zdravý. Deti sa musia vzdelávať aj fyzicky, aby boli odolné – to ich pripraví do života, budú vedieť zvládať stres. A to bez zdravých návykov nejde.
Čo v tomto smere čaká rodič od školy a, naopak, čo očakáva škola od rodiča? Čo sa týka pohybu, predpokladám, že dieťa by malo mať návyky z domu.
V troch rokoch idú deti do škôlky, neskôr v šiestich/siedmich rokoch do školy, kde trávia čas približne od pol ôsmej ráno do štvrtej-piatej popoludní, rodičia sú vtedy v práci. Pre deti to je veľmi významné obdobie, už tam sa profilujú a faktom je, že vtedy škôlka a škola dominuje nad rodičom.
Na ilustráciu nám môže poslúžiť opäť téma pohybu. Do školy prídu deti, ktoré nemajú vyvinutý vzťah k športu. Pozornosť sa uprie na rodiča – ten sa však môže ohradiť, že sme mu na dva roky počas pandémie zavreli dieťa doma, popri tom musel pracovať a starať sa o domácnosť a iné povinnosti, mal popri tom po večeroch robiť ešte aj trénera?
Návyky z domu sú, samozrejme, potrebné, ale čo keď sa dieťa narodí do zlých sociálnych podmienok? Alebo čo má robiť jednorodič? Dnes máme na Slovensku až 380-tisíc jednorodičovských rodín. Budeme takémuto rodičovi vyčítať, že nemá čas venovať sa pohybovej aktivite dieťaťa?
Na to, aby škola otvorila zopár krúžkov, nie je potrebná reforma, stačí iniciatíva. Môžete napríklad osloviť miestneho trénera alebo telocvikára a hľadať vzájomne uspokojivé podmienky.
Otvára to naozaj veľa ďalších tém, ale nedebatujme o tom, čo všetko je zlé a kto za to môže, to nás nikam neposunie. Treba hľadať riešenia. Niekde je dôležitý štát a jeho iniciatívy, inde sú lepšie miestne aktivity. Keď vám však telocvikár povie, že siedmak nevie hodiť loptu, niekde sa zjavne musela stať chyba.
V tomto smere pomerne dosť zarezonovala debata o tretej hodine telesnej výchovy.
Na moje prekvapenie bolo proti aj veľa organizácií z oblasti vzdelávania. Dokonca sa na nás zniesla veľká vlna kritiky od učiteľov z celého Slovenska, prečo sa my vôbec pletieme do vzdelávania. Školy sú tu vraj na to, aby vzdelávali, na športové aktivity sú tu rodičia. Ja som so svojimi deťmi chodil po práci na ihrisko, ale nedá sa to z rôznych dôvodov čakať od všetkých rodičov.
Nezabúdajme na to, že na Slovensku máme verejný systém vzdelávania. Teda ako spoločnosť chceme, aby všetci mali prístup k vzdelaniu, je to naše ústavné právo. Keď to nejakej časti spoločnosti odoprieme, tak sa nám to neskôr vráti s takými nákladmi, že je to nielenže spoločensky a morálne neúnosné, ale aj ekonomicky nevýhodné.
Bolo zvláštne sledovať, že najkontroverznejšou témou vo vzdelávaní za posledné roky bola práve tretia hodina telesnej výchovy, ktorú sme, mimochodom, mali do roku 2008.
Aktivitami a činnosťou OZ Rodičia.sk apelujete na rodičov školopovinných detí, aby neboli pasívni. Na druhej strane sú aj rodičia, ktorí na podobné aktivity majú naozaj málo času, sám ste spomenuli napríklad jednorodičov. Ako by sa mohli viac angažovať, povedzme aj v menšej miere, aby to malo zmysel?
Prvý krok je zaujímať sa – chodiť na rodičovské združenia. Zvoliť si triedneho zástupcu do rodičovskej rady na škole a mať šikovných zástupcov v rade školy, ktorá má obrovské kompetencie a veľký vplyv na to, čo sa v škole deje. Jej členmi sú okrem rodičov zástupcovia vedenia školy, pedagogickí a nepedagogickí zamestnanci, v zmysle zákona aj zástupcovia zriaďovateľa a miestni poslanci.
Pri stredných školách je dobré mať aj zástupcu študentskej rady. Úplne by stačilo, keby žiaci upozornili napríklad na to, že im chýbajú tácky na obede alebo futbalové bránky – tým sa aj oni postupne učia zapájať sa do takýchto procesov.
Možností je veľa, každý rodič vie nejako pomôcť. Raz treba opraviť okno, pomôcť s niečím praktickým, raz zase zohnať financie, niekto by mohol zohnať sponzora, niekto vie zase priniesť do školy zaujímavé aktivity. V našej škole sa napríklad organizujú pre študentov prednášky rodičov v ich odbore. Jednoduché a veľmi prospešné. Aj pre deti, aj pre rodiča.
Takže aj v malom to má veľký zmysel.
Vždy sa musí nájsť určitá skupinka rodičov, ktorí skutočne musia spraviť niečo navyše: niečo preštudovať, naformulovať, napísať listy, granty, viesť rozpočet či spisovať zápisnice z rokovaní. No nie každý si to môže dovoliť, preto treba prísť aspoň na rodičovské združenie, porozprávať sa s ostatnými rodičmi, pomenovať problémy a hľadať riešenia.
Vydali ste aj nejakú praktickú príručku, ktorá by v týchto veciach pomohla rodičom?
Aktuálne na tom pracujeme. Chceme tieto myšlienky spropagovať, vytvoriť manuály či náučné brožúry. I keď v istých oblastiach už takéto materiály existujú – rád si prezerám napríklad brožúry neziskovej organizácie Živica, ktorá chcela do vzdelávania rýchlo a efektívne priniesť moderné prvky súvisiace so životným prostredím a jeho ochranou. Vydali vzdelávacie publikácie a začali tiež organizovať rôzne aktivity, ktorých cieľom je spestriť vyučovací proces.
V tejto súvislosti som si spomenula na základnú školu v Štiavnických Baniach, kde majú aj predmet sokoliarstvo. Okrem dravcov chovajú veľa iných zvierat, v lete som tam videla aj klokana či páva. Zaujímavé je, že ich chodia ráno pred vyučovaním kŕmiť deti, a to aj cez prázdniny.
Toto je krásnym dôkazom toho, že argument, že dnešné deti sú zlé a lenivé, neobstojí. Všade, kde dostanú šancu, ukážu, že sú rovnako zanietené. V niektorých témach dokonca aj zanietenejšie, ako sme boli my.
Občianske združenie Rodičia.sk a jeho iniciatívu, aby boli školy lepším priestorom pre všetky deti, finančne podporila aj Férová nadácia v rámci Zamestnaneckého grantu O2 Férovej nadácie.
Loading...
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
