Ľudská vynaliezavosť nemá hraníc. Ak totiž človek niečo potrebuje, alebo si chce uľahčiť prácu, jednoducho nájde spôsob ako to dosiahnuť. Inak by neexistovali také veci ako telefón, lietadlo, auto či žiarovka. Vynálezcov si väčšinou predstavujeme ako polobláznov so strapatými vlasmi v bielych plášťoch, alebo ako záhadných postarších pánov v drahých oblekoch. Tieto predmety každodenného života vynašli ženy.
Predstavíme vám 10 vecí bežného života, ktorých existenciu má na svedomí práve nežnejšie pohlavie. Z niektorých budete naozaj prekvapení.
Papierové vrecká
Pracovníčka v pradiarni Margaret Knightová v roku 1868 vymyslela stroj, ktorý dokázal urobiť z obyčajného papierového vrecka, také so stabilným dnom, aby sa dalo postaviť. Predchodcovia takýchto papierových vreciek vyzerali totiž ako tenké papierové obálky.
Patent na svoj vynález získala v roku 1871. Mimochodom, nebola to jediná vec, ktorú vynašla. Margaret prezývali tiež najlepšou ženskou vynálezkyňou 19. storočia.
Stierače do áut
Mary Andersonová vynašla prvé manuálne stierače v roku 1903. Dovtedy si vodiči mysleli, že je bezpečnejšie jazdiť s mokrým alebo zasneženým predným sklom ako mať niečo, čo by im výhľad počas jazdy malo čistiť. Ďalšia žena Charlotte Bridgwoodová neskôr, v roku 1917 vynašla aj ich automatickú verziu.
Cadillac bol prvou automobilkou, ktorá ich začala montovať do každého modelu svojich áut a ďalšie automobilky nasledovali.
Odpadkový kôš, ktorý sa otvára nohou
Lillian Gilbrethová bola tvorivou ženou. Začiatkom roku 1900 vymyslela poličky vo dverách chladničky, spôsob, ako otvárač na konzervy používať jednoduchšie a vymyslela tiež odpadkový kôš na otváranie nohou, aby si uľahčila upratovanie nielen ona, ale milióny ľudí na svete. Spolu s manželom Frankom patria medzi pionierov v efektivite a ergonómii.
Hra Monopoly
Elizabeth Magieová pôvodne vynašla hru s názvom Landlord’s Game. Bola to hra, ktorá mala rozšíriť ekonomickú teóriu a naučiť hráčov o neférovosti zaberania pôdy, nevýhodách nájmov a potrebe jednotnej dane z pôdy. Maggie si túto hru dala v roku 1904 patentovať a v roku 1906 ju vydala. O 30 rokov neskôr, Charles Darrow redizajnoval a premenoval hru na Monopoly a predal ju firme Parker Brothers. Firma neskôr kúpila originálny patent na hru od Maggie za 500 dolárov a žiadne ďalšie licenčné poplatky.
Umývačka riadu
Vynálezkyňa Josephine Cochranová patentovala svoj vynález v roku 1886. Prvá umývačka riadu bola totiž kombináciou horúcej vody, kolesa, sušiča na vínové poháre a bojlera. Nikdy ho však sama nepoužila. Uľahčila ale život svojim sluhom.
Jednorázové plienky
Marion Donovanová vymyslela v roku 1951 niečo, čo vo veľkej miere zmenilo život mamičkám aj samotným deťom.
Vymyslela plienku, ktorej nepremokavá časť pozostávala zo závesu do sprchy. Svoj patent predala spoločnosti Keko Corporations za milión dolárov a neskôr vytvorila i kompletne jednorázový model takýchto plienok. Pampers vznikli v roku 1961.
Svetlice
Navigácia lodí bola v minulosti odkázaná najmä na farebné vlajočky, hlasné kričanie alebo na lampáše. Martha Costonová to ale zmenila keď, náhodne našla nákresy a dokumenty v poznámkovom bloku jej zosnulého manžela. Na ich základe sa pustila do desať rokov trvajúceho projektu v spolupráci s pyrotechnikmi a chemikmi, aby tieto nákresy pretavila do skutočnosti. Vynález jej bol nakoniec i pripísaný.
Cirkulárka
Tkáčka Tabitha Babbitová navrhla drevorúbačom, aby namiesto ručného pílenia použili cirkulárku. Keďže pri ručnom pílení sa rez dial len smerom dopredu. Urobila teda prototyp takejto píly a pripevnila ho ku krútiacemu sa kolesu v roku 1813. V komunite, kde vtedy Tabitha žila, nechceli, aby si tento vynález dala patentovať, no plne ho využívali pre svoje potreby.
Samonavíjacie vodítko pre psov
Newyorčanka a psíčkarka Mary A. Delaneyová patentovala svoje prvé samonavíjacie vodítko v roku 1908. Bolo pripevnené na obojok psa, aby ho mala pod kontrolou, no zároveň mu mohla umožniť voľne sa pohybovať.
Prvý počítač
Bol taký veľký, že vážil asi 5 ton a zaplnil celú miestnosť. Prvý počítač zostrojila Grace Hopperová s pomocou kolegu Howarda Aikena. Okrem toho, vymyslela prvý program, ktorý dokázal konvertovať znaky do počítačového kódu (compiler). Výrazne sa pričinila aj o vznik jedného z prvých vysokoúrovňových programovacích jazykov, ktorým bol COBOL.