Marek Švančara, mnohým známy aj pod prezývkou “Švaco” je dvadsaťsedem ročný fotograf z Piešťan. K foteniu sa dostal podobne ako väčšina fotografov – počas strednej školy začal fotiť všetko okolo seba. Podľa jeho slov si touto fázou prejde asi každý začínajúci fotograf. Marek však nezostal len pri hobby fotení, naplno rozbieha dráhu profesionálneho fotografa a plní si tak svoj sen robiť to, čo ho najviac baví.

Jeho srdcovkou je fotenie športov, sám žije aktívnym životným štýlom. V zimných mesiacoch ho pravdepodobne stretnete niekde na snehu, kde brázdi zjazdovky. V lete lyžovanie vystrieda bicykel. No nepohrdne ani prechádzkou v prírode, kde trávi čas najradšej.

Na jeho fotografiách sa často objavujú jeho kamoši z BMX a lyžiarskej komunity, ktorých jazdu a triky dokumentuje. “Postupom času som začal menej fotiť zimné športy, a to hlavne kvôli ťažkému rozhodovaniu, či sa ísť lyžovať, keď sú tak vhodné podmienky, alebo ísť fotografovať.”

Aktuálne sa Marekova tvorba točí hlavne okolo bicyklov, ale neustále sa snaží rozširovať svoj záber. Najnovšie ho zaujíma a fascinuje architektúra. “Je to úplný opak toho, na čo som bol zvyknutý a to ma na tom baví,” vysvetľuje.

Marek má jasno v tom, akým smerom sa chce uberať – chcel by byť súčasťou projektov, ktoré sú výnimočné a zaujímavé nielen miestom, ale aj samotným športovým výkonom.

“Rád by som sa išiel pozrieť na miesta, kam sa dostalo len málo ľudí, napríklad na bicykli. Chcem spojiť na takomto mieste športový výkon s ich zaujímavým príbehom. Takéto projekty určite človeka posúvajú ďalej – ako fotografa, ale aj ako osobnosť.“ Podmienky na to podľa neho máme aj u nás. „Slovensko je pre mňa veľmi atraktívne miesto na život. Preto sa budem snažiť ako najlepšie viem, a dám všetko do toho, aby výsledok stál za to, “ dodáva. Tento sa chystá skúšať nové športy ako lezenie, ktoré sú podľa neho veľmi fotogenické.

Začalo to ako lyžovačka, bol z toho ďalší projekt

Marek strávil rok v kanadskej provincii Britská Kolumbia, v športovcami vyhľadávanom mestečku Whistler. Hlavným cieľom tejto cesty bolo čo najviac si zalyžovať a užívať si život.

Plán dať si prestávku a načerpať novú energiu sa však rýchlo zmenil na ďalšie fotenia. „Nakontaktoval som sa na lokálnu Flatland bmx scénu, kde sa mi podarilo ísť fotiť. Vedel som, že vo Whistleri má lokálne trasy (hlinené skoky a rôzne vlny) na starosti jeden chalan z Čiech.“

Najviac tu Mareka prekvapil postoj mladých ľudí a ich prístup k životu.

[the_ad_placement id=“injektaz-datahit“]

Veľa ľudí sa po škole rozhodne precestovať z jedného konca krajiny na druhý. Nájdu si tu ubytovanie, prácu a žijú svoj sen. „Mladých spája práve tento životný štýl. Prichádzajú do Whistleru kvôli horám, lyžovaniu, bicyklovaniu alebo iným aktivitám spojených s horami a prírodou. Cez deň sa venujú svojim koníčkom a večer idú do práce. Veľa ľudí tam takto žije a pri rozhovore neraz priznajú, že tam prišli na rok a už sú tam 25 rokov”. Do Kanady sa plánuje v jedného dňa vrátiť a objavovať ďalej.

Treba sa obklopovať ľuďmi, ktorí vnímajú svet pozitívne

Mareka je na Slovensku rád. Ako sám hovorí: „Kto si môže dovoliť prejsť 400 kilometrov a vidieť po ceste pekné nížiny, veľké hory a lesy?“

Z ciest do zahraničia si priniesol hlavne pozitívny prístup k životu.„Samozrejme, že niektoré krajiny sú na tom horšie, iné zas lepšie. Asi najväčší rozdiel u nás je práve v ľudoch a v tom, ako sa správajú voči sebe. Preto sa snažím obklopovať ľuďmi, ktorí vnímajú svet pozitívne a sú šťastní. Nevšímam si negativistov. Pomáhajme si a nehádžme polená po nohy!“

Človek by mal robiť veci poriadne a najlepšie ako vie

Keď sa Mareka spýtate, či nerozmýšlal nad inou kariérou, odpovie, že si nevie predstaviť robiť niečo, čo ho nebaví. A dodá, že ak človek robí veci, ktoré ho bavia, je to vidieť aj na jeho výsledkoch.

Každému začínajúcemu fotografovi odporúča fotiť čo najviac, a hlavne nevešať fotoaparát na klinec, ak sa niečo nepodarí. Vtedy sa treba pýtať na tipy a triky ľudí, ktorí fotografujú dlhšie. A naďalej vymýšľať nové projekty a hlavne fotiť to, čo vás baví.