Cez deň normálne pracujú, aby potom mohli robiť skvelé veci

V pracovnom živote sú to bežní ľudia, vo voľnom však významne rozvíjajú komunity, do ktorých patria.

Nemusíte hneď meniť celý svet, ak chcete, aby sa mali ľudia lepšie. Stačí, keď začnete pozitívne meniť vaše bezprostredné okolie, v ktorom sa pohybujete, spôsobom, ktorý je vám blízky. Každý totiž patrí do nejakej komunity ľudí, v rámci ktorej môže byť prínosom. A nemusíte to ani robiť na plný úväzok, aby po vás bolo vidieť kus práce. Táto pätica ľudí je živým dôkazom toho, že keď sa spojí nadšenie a chuť do práce, vznikajú veľmi dobré veci.

Laco Bakay

Vysokoškolský pedagóg na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite, ktorý vo voľnom čase mapuje a zbiera staré druhy ovocných stromov alebo ich odrody. „Napĺňa ma to preto, lebo spoznávam najtajnejšie zákutia Slovenska, ale i Maďarska, zaznamenávam a uchovávam kultúrne dedičstvo a spoznávam príbehy o ľuďoch a stromoch,“ vysvetľuje Laco dôvod, prečo sa rozhodol venovať ovocným stromom.

Laco Bakay

Jeho cieľom je uchovať a zmapovať čo najviac zaujímavých stromov, poukázať na ich význam a distribuovať medzi nadšencov – pestovateľov. Túto aktivitu vykonáva v rámci univerzity, ale aj ako člen občianskeho združenia Jašterica. Je to mravenčia, no záslužná práca. „Úspech pre mňa bude, ak o niekoľko storočí budú mnou zmapované a zachované stromy ľudia naďalej pestovať, chrániť a využívať ich plody,“ tvrdí Laco.

Adam Berka

Adam je majiteľom obchodu s knihami a magazínmi, a popri ďalšom množstve aktivít, stojí za projektom Miesta Mesta. Mapuje a dokumentuje ohrozenú architektúru a umenie v bratislavskom verejnom priestore, ktorým okolnosti nedopriali rešpekt, lásku, uznanie ani starostlivosť, aké im podľa jeho slov právom patrí.

Adam Berka

„Miesta Mesta som začal ako osobné vyznanie lásky k mestu, v ktorom celý život žijem. Chcel som zaznamenávať miesta, ktoré majú pre mňa čaro a mohli by mať čaro aj pre iných.“ vysvetľuje Adam. Keď začínal, chcel ukázať ľuďom, ktorí toto mesto dobre nepoznajú, aké úžasné lokality sa v ňom nachádzajú. „Bolo veľa ľudí, ktorí nemali Bratislavu radi, tak som im chcel pomôcť vytvoriť si k nej vzťah,“ hovorí.

Teraz sa však viac zameriava na ochranu hodnotnej architektúry a umenia vo verejnom priestore, keďže na moderné stavby a diela sa nevzťahuje pamiatková ochrana a niekedy sa s nimi zaobchádza neohľaduplne. Jedným z faktorov, ktoré prispievajú k tomu, že je mesto atraktívne pre jeho obyvateľov aj pre turistov, je podľa neho práve prítomnosť starých domov, fontán a sôch. Preto v prípade, že zlyhajú všetky snahy o záchranu tejto architektúry, chce, aby po nej ostali aspoň pekné fotografie.

„Teším sa tiež z veľkej popularity modernej architektúry 2. polovice 20. storočia u laickej verejnosti. Je to pekným signálom, že aj hodnotnú architektúru, ktorá vznikla počas totalitného režimu, dokázali ľudia prijať za svoju a dnes ju považujú za súčasť svojho kultúrneho dedičstva,“ dodáva.

[the_ad_placement id=“injektaz-datahit“]

Richard Čermák

Richard pracuje ako Brand & Content manager v IT firme. Popri tom sa však venuje viacerým známym, či menej známym projektom. Pred pár rokmi, keď sa aktívne venoval hudobnej produkcii, vytvoril s kamarátom (dnes úspešným producentom) Jimmym Pé, rešpektované vydavateľstvo GERGAZ. Dlhé roky budovali spolu platformu pre hudobníkov, ktorá patrí aktuálne k najaktívnejším a najoceňovanejším značkám na hudobnej scéne.

Rišo Čermák

Od začiatku bolo cieľom GERGAZu objavovanie neznámych mien, mladých kapiel a producentov z celého sveta. Dlho vydávali tvorbu zahraničných producentov, no v posledných rokoch sa, podľa Rišových slov, slovenská hudobná scéna veľmi priblížila svetovej. Momentálne pod touto značkou vydávajú svoje diela interpreti ako Jimmy Pé, FVLCRVM alebo Fallgrapp.

GERGAZ je aktuálne v pozícii, kedy vie skutočne pomôcť slovenským a českým menám a dostať ich do pozornosti médií a rôznych svetových distribúcií.

Miloš Guzy

Pracuje v rodinnej distribučnej firme a popri práci buduje v okolí Starej Ľubovne s občianskym združením Cyklovňa cyklistické trasy – lesné single traily, ktoré nazývajú Cyklostopy. Nápad dostal, keď bol v Kanade a mal možnosť vidieť tamojšiu prírodu. Uvedomil si, že aj severný Spiš môže svojou krásou konkurovať oveľa známejším miestam na svete.

Z kopcov pri Starej Ľubovni si môžete užiť výhľady na Vysoké Tatry, Pieniny, Levočské vrchy, Spišskú Maguru a okolité doliny. „S kamarátom sme dospeli k záveru, že aj my máme krásnu prírodu, ale nemáme infraštruktúru a tú je potrebné vybudovať a propagovať,“ hovorí Miloš.

A výsledky tejto práce už ocenili aj prví cyklisti, ktorí sa tam vybrali. „Som hrdý, že sa nám podarilo pritiahnuť ľudí, ktorí by inak k nám neprišli a ešte aj odchádzali spokojní. Práve spokojný turista, alebo cyklista a následné šírenie dobrého slova, je najlepšou reklamou pre mesto a región,“ dodáva.

Cieľom Miloša a jeho kolegov je, aby ich aktivity prilákali ľudí do Starej Ľubovne, čím by vzniklo viac podnikateľských príležitostí pre miestnych. Chce dosiahnuť, aby mladí ľudia videli, že aj život v malom meste má perspektívu. „Moja generácia, moji priatelia nežijú v meste kvôli pracovným príležitostiam, a pritom veľká časť z nich by sa chcela do mesta vrátiť. Každý šikovný človek, ktorý tu ostane alebo sa vráti, bude prínosom. V takom malom meste je prínos jednotlivca zvlášť citeľnejší,“ myslí si Miloš.

Veronika Janečková

Kroky mnohých Slovákov vedú do zahraničia. Niektorí sa vrátia a prinesú nápady a skúsenosti naspäť, iní sa už vracajú iba ak na Vianoce. Veronika Janečková, v pracovnom živote produktová manažérka, vo voľnom čase spoluzakladateľka online magazínu Odviati, chce  ľudom žijúcim na Slovensku ponúknuť príležitosť nahliadnuť za hranice svojej rodnej krajiny a spoznať iné kultúry, spôsoby života, hodnoty a trendy práve cez príbehy zaujímavých Slovákov, ktorí žijú v zahraničí.

Veronika Janečková

K vzniku magazínu viedol rozhovor so spoluzakladateľom Davidom Stolárikom, s ktorým sa stretla v Londýne.

„Mňa osobne nadchla myšlienka prispieť k neformálnemu vzdelávaniu na Slovensku pomocou publikovania príbehov a informácií, ku ktorým dovtedy nebol prístup. Vždy som si priala, aby ľudia boli k sebe tolerantnejší, a aby boli entuziastickejší. Mala som pocit, že práve Slovensko je vhodné miesto, kde začať učiť to, čo mne často chýbalo,“ vysvetľuje Veronika, čo stálo za vznikom projektu.

Momentálne magazín zväčšuje svoj tím a rozbieha spoluprácu s viacerými externými bloggermi, rozširuje sa aj ponuka obsahu a teda aj publikum.

Veronika považuje za úspech každý jeden kontakt s čitateľmi, keďže jej cieľom je podnietiť diskusiu a motivovať ľudí k zamysleniu sa. „Najradšej mám tie reakcie, ktoré vyjadrujú nesúhlas, lebo vtedy mám pocit, že sme naozaj zasadili nejaké to semienko. Ďalšou vecou, ktorú považujem za úspech je to, že môžeme venovať priestor osobným príbehom ľudí, či už sú mediálne známejší alebo nie,“ hovorí.

To považuje za skutočnú hodnotu magazínu Odviati, v porovnaní s mnohými inými publikáciami, ktoré sa podľa jej slov zvyknú sústrediť na senzácie a sexy titulky. „Myslím, že ako verejné médium máme k dispozícii silnú ‚zbraň‘ a našim absolútnym poslaním je použiť ju zodpovedne a s rešpektom,“ hovorí Veronika.

Samozrejme, určite sa nájde oveľa viac takých, ktorí sa rozhodli nesedieť doma so založenými rukami, aj keď je už dávno po pracovnom čase. Všetkým držíme palce a prajeme a prajeme veľa úspechov.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Najkrajšie plechové hračky boli kedysi na Horehroní

Máte aj vy na poličke plechové autíčka a autobusy zo závodu Pohorelá?

Všetky malé plechové autíčka sme kedysi volali „angličáky“. Tento kovový poklad bol základom kobercových pretekov, počas ktorých sa detská izba premenila na závodný okruh. Vonku na pieskovisku sa usporadúvali demolačné derby a na školských laviciach napínavá rallye cez pravítka a učebnice.

Medzi miniatúrne „mečboxy“ sa občas zatúlalo aj väčšie americké kombi s nápisom HLIADKA VB. Pred ním sme mali veľký rešpekt. Nikto z nás vtedy nevedel, že ide o výrobok z Pohorelej, kedysi najväčšieho výrobcu mechanických hračiek na Slovensku.

Zo závodov v Pohorelej štartovali najkrajšie plechové autíčka

História dnes už neexistujúceho podniku z Pohorelej siaha až do 18. storočia, keď rodina Koháriovcov založila železiarne na Horehroní. V roku 1826 získala nad nimi vplyv nemecká šľachtická rodina Coburgovcov. Počas veľkej priemyselnej a hospodárskej krízy v rokoch 1929 až 1933 bola výroba v Pohorelej zastavená.

Po znárodnení v roku 1948 prešiel závod pod správu podniku Slovenské závody na smaltovaný a železný tovar so sídlom v Bratislave. V roku 1949 bol pričlenený k národnému podniku Kovosmalt v Trnave a v roku 1951 k národnému podniku Tatrasmalt Matejovce. Vyrábalo sa všeličo a výrobný program sa často menil. V 50. rokoch prevažovala výroba hračiek.

Prvé hračky, ktoré sa tu vyrobili, boli plechové formičky a detské plechové vedierka, ktoré boli postupne doplnené o celú výbavu malého záhradkára.

Prvá mechanická hračka z Tatrasmaltu sa narodila v roku 1955. Jej ďalší súrodenci na seba nenechali dlho čakať. Hračky boli celokovové, z oceľového plechu, lakované a veľmi poctivo tvarované. Technológie na ich výrobu prevzali z českého závodu TOFA Hejnice. Rozšírila sa aj výroba hračiek poháňaných batériovými motorčekmi.

K 1. januáru 1974 dostal Strojsmalt v Pohorelej podnikový štatút. Vznikol Strojsmalt Pohorelá, n.p. Pohorelá. O dva roky nato sa výrobný program zameral na programové spínače a články pre akumulátorové pece. Hračky sa dostali na druhú koľaj. Ich výroba sa postupne utlmovala a v roku 1980 úplne zanikla.

Pozrime sa do zbierky Slovenského múzea dizajnu, či spoznáte svoje hračky z detstva:

1. Pásový traktor na batériu (1957)

V roku 1957 začali vyrábať pásový traktor na pohon elektrickým motorčekom napájaným 4,5-voltovou plochou batériou. Hračku navrhol Vývojový závod priemyslu a športových potrieb v Prahe. Neskôr pribudli aj plastové hračky. Okrem výroby bolo v Pohorelej aj vlastné konštrukčné oddelenie, v ktorom prebiehal vývoj nových výrobkov. Všetky hračky s nápisom Tatrasmalt n.p. Matejovce boli vyrábané v rokoch 1955 až 1966.

2. Hliadka VB, autíčko na zotrvačník (1966)

Na základe tvaru by sme toto vozidlo zaradili medzi americké automobily. Nápis VB je aj preto tak trochu provokatívny.

3. Požiarna ochrana, autíčko na zotrvačník (1966)

Keď sme boli deti, boli sme presvedčení, že majáčik na autíčku svieti. Keď sme auto rozobrali, prišlo veľké sklamanie.

5.  Pretekár, autíčko na zotrvačník (1966)

Aerodynamické pretekárske auto nezaprelo svoju príslušnosť k režimu, o čom svedčí červená hviezda na jeho kapote.

6. Tapo Luxus, auto na kľúčik (1965)

V rokoch 66 – 75 sa v Pohorelskom Strojsmalte vyrábalo až 30 druhov hračiek. Vybrať sa dalo z vedierok a formičiek alebo z mechanických strojov na pružinový zotrvačník alebo kľúčik s napínacou pružinou.

Tie kľúčikové boli väčšie a drahšie, a tešili sa veľkej popularite. Po natočení kľúčikom sa vozidlo rozbehlo neuveriteľnou silou. Zdolávalo aj mäkký koberec alebo nerovnosti na tráve na detskom ihrisku. Bol to prvý kontakt malého človeka s neriadenou silou mechanického stroja.

7. Autoservice, autíčko na zotrvačník (1966)

Pri rozoberaní auta je potrebná veľká opatrnosť. Karoséria je upevnená o spodnú časť malými kovovými „pacičkami“ ktoré sa zahýbajú do otvorov a tak držia celý skelet pokope. „Pacičky“ sa však ľahko ulomia, pokiaľ sa auto často rozoberá. Aj preto sú kompletné modely zberateľsky cenené.

8. Autíčka na zotrvačník (1966)

Toto nie je kompletná séria, ale aspoň malá ukážka rôznorodosti autíčok, ktoré na svojich gumených kolieskach zdolávali nástrahy detskej tvorivosti.

9. Autobus na kľúčik (1965)

Tvarové riešenie autobusu, resp. minibusu, je veľmi originálne a nemá základ v žiadnom reálnom autobuse. Dizajn je natoľko prepracovaný, že by mohol slúžiť ako maketa pre výrobu veľkého funkčného prototypu. Nikdy sa tak však nestalo a krásny minibus ostal len vo svete detskej izby.

10. Autobus Škoda RTO na zotrvačník (1964)

Malý autobus, ktorý sa dal takmer zovrieť v jednej dlani. Putoval vo vreckách nohavíc na pieskoviská, kde jeho zotrvačníkový pohon dostával riadne zabrať. V rokoch jeho výroby bolo možné doobeda cestovať reálnou Škodou RTO prezývanou aj Uhorka a poobede sa hrať s jej zmenšeným modelom. RTO (skratka: rámový trambusový, osobný) patrí medzi najkrajšie Československé autobusy a jeho luxusná verzia RTO Lux zaujala celý svet na Svetovej výstave EXPO v Bruseli v roku 1958.

[the_ad_placement id=“injektaz-datahit“]

V Pohorelej sa nevyrábali len plechové hračky

V Pohorelej sa počas existencie výroby vyrábali protiplynové filtre, plechové obaly a plechovky na konzervy, dosky lignos z heraklitu, termoobaly, hliníkový riad, korunové uzávery na sklenené zaváracie fľaše, cukorničky, rozkladacie poháre, kovové mechanické hračky, plastové hračky, hračky na elektrický pohon, vykurovacie zariadenia, elektrické spotrebiče. Dnes je farbika prázdna, ale mechanické hračky z plechu sú stále na poličkách tých, ktorí nezabudli byť ešte stále tak trochu deťmi.

Ak máte doma tieto alebo ďalšie autíčka z Pohorelej a chceli by ste rozšíriť zbierku „pohorelských angličákov“, ktorá bude súčasťou verejnosti prístupnej stálej expozície Slovenského múzea dizajnu, kontaktujte vedúceho múzea Maroša Schmidta: target=_blank> .Vaša hračka tak môže vojsť do dejín dizajnu a reprezentovať Slovensko aj na zahraničných výstavách.

Maroš Schmidt (1978) pracuje v Slovenskom centre dizajnu od roku 2014, stál pri vzniku Slovenského múzea dizajnu (SMD), v ktorom v súčasnosti pracuje ako vedúci a zároveň kurátor zbierky produktového dizajnu. Slovenské múzeum dizajnu sa špecializuje na zbieranie, prezentáciu a výskum všetkých foriem dizajnu, ktorý sa navrhoval alebo realizoval na našom území. SMD sídli na Kollárovom nám. 10 v Bratislave, kde môžete navštíviť aj výstavné projekty múzea v Galérii v podkroví SMD alebo v Galérii Satelit.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac