Na bežnej slovenskej dedine boli často na každodenné použitie dostupné iba základné suroviny ako zemiaky, kapusta a múka. Gazdiné museli často improvizovať a variť chutne z toho, čo bolo k dispozícii.
O tom, že naše staré mamy boli naozaj vynaliezavé, svedčí zachované ľudové dedičstvo v podobe širokej palety receptov, ktoré sú zostavené len z jednoduchých ingrediencií. Napriek tomu, alebo aj vďaka tomu, sú tieto jedlá naozaj lahodné, sýte a navyše nenáročné na financie.
Mačanka
Tradičné ľudové jedlo zo severovýchodného Slovenska, ktoré sa robí zo šťavy z kyslej kapusty, múky a pridávajú sa do neho huby. Vznike hustá kaša, prípadne polievka. Niektoré varianty receptu sú aj so zemiakmi.
Mačanka je svojim spôsobom slovenské fondue. Je sa totiž podobne ako slávna švajčiarska syrová pochúťka. Kúsky chleba sa natrhajú a namáčajú sa do hotovej omáčky. A od slova máčať pochádza aj názov tohto jedla.
Suroviny:
100 g sušených húb 0,5 l šťavy z kyslej kapusty voda mlieko 5 strúčikov cesnaku 3-4 lyžice hladkej múky bobkový list 30 g masla čierne korenie
Postup:
Šťavu z kyslej kapusty zriedime s vodou, aby nebola taká kyslá. Pridáme do hrnca sušené huby, osolíme a dáme spolu variť. Po uvarení húb si na panvičke na masle osmažíme na drobno nakrájaný cesnak a pridáme spolu s bobkovým listom do hrnca s hubami. Ešte chvíľku varíme podľa potreby.
V hrnčeku spolu s mliekom rozmiešame hladkú múku. Zátrepku pridáme do hubovej polievky a miešame do zhustnutia. Nakoniec to celé na tanieri zalejeme rozpraženým maslom a ochutíme čiernym korením a soľou.
Podávame s chlebom.
Džatky (alebo aj fučka, zamyšky)
Tento tradičný spišský pokrm bol typickým jedlom chudobných. Dokonca aj samotný názov pochádza z nárečového výrazu pre chudákov – džadov. Dnes sa už robievajú so slaninkou, poriadne omastené, no v minulosti bola slanina skôr vzácnosť. Ženy v domácnosti si museli vystačiť len s múkou (väčšinou vyrobenej z pomletého ovsa aj s otrubami) a zemiakmi a možno s troškou opraženej cibuľky.
Suroviny:
10 stredne veľkých zemiakov 150 g slaniny 2 hrnčeky hrubej múky maslo cibuľa soľ
Postup:
Zemiaky očistíme, pokrájame na kocky a dáme variť do osolenej vody. Pred dovarením zlejeme tak, aby časť vody zostala v hrnci. Pridáme hrubú múku a necháme približne päť minút prevrieť.
Masu rozmixujeme do hladka a z cesta rukami formujeme väčšie šúľance alebo guľky. Na záver podávame poliate roztopeným maslom a s opraženou cibuľkou a slaninou.
[the_ad_placement id=“injektaz-datahit“]
Šusterka (alebo aj šterc)
Podobné jedlo ako džatky, ale robievalo sa na Záhorí a juhu Slovenska a v Čechách.
Suroviny:
200 g krupice 50 g masti soľ 800 g zemiakov
Postup:
Zemiaky pokrájame na kocky a dáme variť. Krupicu opražíme na masti, osolíme a zalejeme horúcim vývarom zo zemiakov. Podusíme ju do mäkka a zmiešame so zemiakmi.
Šterc v niektorých domácnostia podávali s makom či s kompótom so sušených sliviek, inde na slano s oškvarami a osmaženou cibuľkou.
Bobaľky (alebo aj opekance či pupáky)
Na východnom Slovensku je to typické sviatočné jedlo na vianočný alebo novoročný stôl, ale nesklame ani v inom ročnom období. Je to jedno z najstarších sviatočných jedál, ktoré má pôvod v tradičných posúchoch.
Suroviny na cesto:
200 g hrubá múka 200 g múka polohrubá 250 ml mlieko 30 g cukor 20 g droždie čerstvé štipka soli
Suroviny:
mlieko (na precedenie) 100 g mak 100 g med 80 g maslo
Postup:
Do misky vysypeme obe múky, soľ, droždie, cukor a mlieko. Všetko dobre premiesime a necháme kysnúť. Po vykysnutí vyformujeme tenké dlhé valčeky a z nich nakrájame asi 2 cm dlhé kúsky. Poukladáme na plech a necháme ešte dokysnúť. Pečieme na 150°C dvanásť minút.
Odstáte bobáľky prelejeme vriacim mliekom a okamžite scedíme (preliať sa môže i vriacou vodou). Polejeme medom, roztopeným maslom a posypeme pomletým makom. Na záver stačí už len premiešať a jedlo sa môže podávať.
Ktoré jedlo od starej mamy ste mali najradšej?
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Ako prvé vám zrejme napadne: Čo tu robí smartfón s fyzickou klávesnicou v čase, keď sa ostatní výrobcovia predbiehajú v čo najväčšom pomere displeja voči veľkosti telefónu? Krátka odpoveď by bola: Dokazuje, že aj v 21. storočí má zmysel. Ak vás zaujíma tá dlhšia, čítajte ďalej.
Ostatné smartfóny vyššej triedy sú skôr ako krehko pôsobiace kúsky umenia. Keď chytíte do ruky KEYOne, máte pocit, že držíte nástroj. A naozaj to je nástroj, v takmer dokonalej forme pojazdnej kancelárie.
Dizajn, ktorý sa nestratí
Zariadenie je masívne, s pogumovaným zadným krytom, vďaka ktorému sa v ruke vôbec nekĺže. S hmotnosťou 180 g je dostatočne ťažké na to, aby ste ho vo vrecku cítili, ale nie príliš ťažké na to, aby to prekážalo napríklad pri dlhších rozhovoroch. Najvýraznejším dizajnovým prvkom je klávesnica v lesklom prevedení, aby ladila s displejom nad ňou.
Ten má neobvyklý pomer strán 3:2, ktorý spôsobuje napríklad čierne okraje pri sledovaní videí, okrem toho si to ale ani nevšimnete. Samotný displej je veľmi kvalitný, s hustotou 433 ppi pri rozlíšení 1 620 x 1 080. Hoci kvôli klávesnici má uhlopriečku iba 4,5 palca, nebudete mať pocit, že toho vidíte málo.
Pod kapotou
Operačná pamäť s veľkosťou 3 GB, procesor Snapdragon 625 či 32 GB úložiska nijako nevyčnievajú zo štandardu v tejto cenovej kategórii. Avšak vďaka veľmi benevolentnej voľbe softvéru, ktoroým je čistý Android s minimom vlastnej nadstavby od BlackBerry, nezaznamenáte problémy ani pri používaní desiatok aplikácií.
Samotné BlackBerry aplikácie sú časom odskúšané a veľmi vyladené verzie pripomienok, kalendára, či poznámok. Neprehliadnuteľné sú funkcie zamerané na bezpečnosť, ktorá je, bohužiaľ, Androidu vyčítaná veľmi často. No v BlackBerry urobili maximum a nepretržité sledovanie aktivity aplikácií, či zabezpečenie na úrovni hardvéru oceníte práve vtedy, keď je váš telefón zároveň vašou kanceláriou.
Navyše je tu BlackBerry Hub – unikátna aplikácia, ktorá vaše e-maily, SMS, hovory, či komunikácie cez Messenger prepája do jednej, veľmi prehľadnej aplikácie.
Batéria, ktorá nesklame
Práve kombinácia menšieho displeja, úsporného procesoru a veľmi veľkorysej 3 505 mAh batérie má za následok, že na KEYOne sa jednoducho môžete spoľahnúť. Viac ako jeden deň pri veľmi náročnom používaní je samozrejmosťou, pri šetrnosti potiahnete aj tri dni bez nabitia.
Fotoaparát
Značka BlackBerry nikdy nevyčnievala kvalitou svojich fotoaparátou. Dokonca mala špecializované modely, určené pre organizácie citlivé na únik informácií, ktoré žiadny fotoaparát nemali. Fotoaparát v KEYOne ale túto tradíciu porušuje. So zadnou kamerou vyhotovíte 12 MPx fotky a vysoko kvalitné 4K videá a selfies dostanú rozlíšenie 8 MPx.
Na čo je teda je tá klávesnica?
Klasickú fyzickú klávesnicu už ostatní výrobcovia prakticky zavrhli a možno ju považovať za prežitok. V KEYOne klávesnica ale nie je kvôli nostalgii, ale funguje ako efektívny a veľmi funkčný prvok produktivity.
Krátkym, či dlhým stlačením klávesy môžete nastaviť a následne vyvolať klávesovú skratku na kontakt, na SMS, či na konkrétnu aplikáciu. Celkovo 52 skratiek má neuveriteľný potenciál zefektívniť váš čas. Pár minút nastavovania a KEYOne vám dá appky, funkcie či kontakty doslova na dosah. Žiadny iný telefón na trhu toto neponúka a keď si zvyknete, nikdy nebudete chcieť cestu späť.
Okrem dizajnového prvku majú lesklé klávesy ďalšiu funkciu – pôsobia ako touchpad a ich lesklosť spôsobuje, že sa po nich ľahšie kĺžu prsty. Ak chcete posúvať stránky, či e-mail, môžete to urobiť pohybom prstu na klávesnici bez toho, že by ste si zavadzali vo výhľade.
Na to nadväzuje prediktívne písanie. V BlackBerry ju dotiahli takmer k dokonalosti, a to aj pri slovenskom jazyku. Vopred vám pri písaní navrhne kompletné slová, veľmi často sa trafí a návrh stačí potvrdiť potiahnutím po klávesnici.
Produktivita je kľúčom
Toto zariadenie nie je pre každého. Ak svoj smartfón pravidelne používate na prezeranie videí či náročné hry, asi je lepšie obhliadnuť sa po inom type. Hlavnou úlohou tohto modelu je čo najvyššia produktivita, a ak je toto vaša priorita, odporúčame všetkými desiatimi.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.
O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.
Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?
V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?
V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?
V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
