Powered by O2
O2 Guru Technológie

LG Urbane Watch W150: Tradičný dizajn, smart funkcie

Smart hodinky nie sú len výstrednosťou. Presvedčilisme sa o tom s LG Urbane watch.

24. 5. 2016; Autor: Ivan Štubniak, O2 Guru, Foto: O2 Slovakia

Nositeľné zariadenia sú na našom trhu nejaký ten piatok, no ich najväčší „boom“ zažívame až v dnešnej dobe. Keď som dostal svoje prvé Sony Smartwatch 2, očakával som, že v balení nájdem okuliare s hrubým rámom, tričko s logom komiksového hrdinu a nejaký ten komiks.

Skrátka išlo o doplnok pre istú úzku skupinu ľudí, pracovne ich nazvime „nerdi“. Keďže si už svoju službu spoľahlivo odslúžili, rozhodol som sa ich vymeniť za model, o ktorom dnes budem písať – LG Watch Urbane (W150).

LG Urbane watch

Elegancia na zápästí

Priznám sa, kým som ich nevidel naživo, neuvažoval som o výmene starého kusu za nový. LG stavilo na klasický okrúhly tvar hodiniek, ktoré sú skoro na nerozoznanie od tých tradičných. Telo je tvorené brúsenou nehrdzavejúcou oceľou. Na pravej stene nájdete korunku, ktorá slúži na zapnutie hodiniek, a tiež ako home button.

Kožený náramok bol z počiatku až pritvrdý, no časom sa dokonale prispôsobil zápästiu. Tento remienok má klasický rozmer, teda ak by užívateľovi z nejakého dôvodu nevyhovoval, vo väčšine hodinárstiev ho môže vymeniť za iný. Rozmery hodiniek (45,5 × 52,2 × 10,9 milimetra) a ich 67 gramová hmotnosť môže byť pre niektorých záujemcov odradzujúca. Hodinky môžem pokojne označiť za robustnejší kúsok.

O zobrazovanie sa postará 1,3 palcový P – OLED displej s rozlíšením 320 x 320 bodov (245 ppi), ktorý chráni Gorilla Glass 3. Plastovej zadnej časti dominuje snímač pulzu a konektor pre dobíjanie. Hodinky majú ochranu IP 67 voči prachu a vode. To v ľudskej reči znamená, že zvládnu ponorenie v sladkej vode do hĺbky jedného metra po dobu 30 minút. Nemusíte sa teda báť s nimi zmoknúť.

LG Urbane spodok

O chod hodiniek sa stará štvorjadrový procesor Snapdragon 400 od Qualcomu s 512 MB RAM a úložným priestorom 4 gigabajty. Konektivitu hodiniek zabezpečuje Bluetooth vo verzií 4. 1 a WiFi 802.11. Vďaka prítomnosti WiFi môžu hodinky fungovať a zobrazovať notifikácie aj v prípade, že sa vzdialite od vášho smartfónu. Toto všetko napája 410 mAh batéria s výdržou 1 až 2 dni.

Čitateľnosť displeja je bezproblémová aj na priamom slnečnom svetle, stačí zapnúť funkciu „Brightness boost“. Ani pri rôznych pozorovacích uhloch nedochádza k deformácii farieb. Trochu zamrzí absencia senzoru svetelnosti, a teda aj absencia možnosti automatického jasu.

Hodinky obsahujú funkciu úsporného displeja, teda monochromatické zobrazenie s poslednou notifikáciou. Vďaka OLED displeju sa teda rozsvieti len ten pixel, ktorý je v danú chvíľu potrebný.

Úsporný režim displeja síce šetrí batériu, no ja osobne som sa ho rozhodol vypnúť. Hodinky totiž obsahujú aj inteligentné rozsvecovanie displeja podľa pohybu ruky. S týmto nastavením som sa s výdržou batérie dostal na 2,5 až 3 dni.

O dobíjanie sa stará plastová kolíska. Vkladanie hodiniek do kolísky uľahčuje prítomnosť magnetov. Bez Micro USB konektoru na tele hodiniek sa musíte spoľahnúť na to, že sa domov dostanete včas pred vybitím.

nabíjacia kolíska

Notifikačné centrum vždy poruke

Systém Android Wear, ktorý tieto hodinky obsahujú, je v vo veľkej miere v réžií Google, teda výrobcovia ho nemôžu až tak prispôsobovať ich predstavám. Po rýchlom spárovaní smartfónu s hodinkami si hodinky zosynchronizujú aplikácie, ktoré máte nainštalované v smartfóne a sprístupnia prípadne rozšírenie pre hodinky.

Hodinky vás upozornia na prichádzajúci hovor, SMS/MMS správy, hangouts chat, facebook Messenger, emaily atď. Zobrazia takmer každú notifikáciu, ktorá sa zobrazuje v notifikačnej lište telefónu.

notifikácie

Pri vymazaní notifikácie z hodiniek však notifikáciu vymažete rovnako aj z notifikačnej lišty telefónu. Užívateľ môže ovplyvniť zobrazované notifikácie ich zablokovaním priamo v hodinkách.

Osobne oceňujem prítomnosť ovládaní hudobných prehrávačov, ako Google hudba, Spotify, alebo základného prehrávača mobilného telefónu. Ťuknutie do hodiniek je vždy rýchlejšie ako vyberať telefón z vrecka.

Základná sada ciferníkov je pestrá, no komu by nestačila, v Google Play nájde množstvo rôznych Watch Face (ciferníkov), ktorými si môže hodinky prispôsobiť. Pre fajnšmekrov existujú aj nástroje pre tvorbu vlastných ciferníkov. Osobne som vyskúšal aplikáciu Intellicom Watch Faces. Príjemná zábavka na dlhý večer.

Žiadny Knight rider sa nekoná … alebo?

Aj keď v spodnej časti hodiniek nájdeme dva mikrofóny, hovor nimi nevybavíte. Túto otázku som dostával pomerne často, no osobne vidím význam maximálne pri šoférovaní. Neviem si predstaviť situáciu, v ktorej kráčam po ulici, či sedím v kancelárií a rozprávam sa s hodinkami.

Mikrofóny však majú svoj význam. Tým je Google now a hlasové príkazy. Na lokalizáciu tejto funkcie do slovenčiny si zrejme ešte počkáme, ale ak viete po anglicky a máte chuť sa s hodinkami porozprávať, začnite vetou „Ok Google“. Príkazy ako „what’s the weather around here (aké je počasie), „remind me“ (pripomeň mi)  či „set my timer/alarm“ (nastav časovač / budík) môžu urýchliť prácu s hodinkami.

Voľnočasové aktivity a šport

Už z výzoru, rozmerov a váhy hodiniek je zjavné, že nebudú celkom zamerané na šport. Hodinky obsahujú merač pulzu, no o jeho presnosti by sme mohli polemizovať. Krokomer a informácie o vzdialenosti, ktorú ste prešli sú ale zaujímavé.

Behanie, bicyklovanie s týmito hodinkami nie je vylúčené, no mohlo by mať dopad na kožený remienok. Hodinky LG Urbane Watch sú najmä dizajnovým, oku lahodiacim, doplnkom. Ak ste vášnivým športovcom, obzriete sa asi po inom kúsku.

Čo dodať?

Smart hodinky si postupne získavajú svojich priaznivcov. Ide o zariadenie, ktoré uľahčí váš deň v drobnostiach, ako je počúvanie hudby, triedenie notifikácií na podstatné a tie menej akútne. Kto z nás nezmeškal hovor, aj keď mal telefón vo vrecku, no skrátka necítil či nepočul?

Vďaka vibrujúcim hodinkám je tomu koniec. Elegantný doplnok, ako sú tieto hodinky, si istotne nájde priestor na zápästiach mnohých užívateľov, a nie len z radu nás, „nerdov“.

Výhody:

  • Vzhľad a dizajn
  • Kvalita spracovania
  • Odolnosť voči vode a prachu
  • Android wear
  • Úsporný režim displeja
  • Inteligenté rozsvecovanie displeju pohybom
  • Samostatná Wifi
  • Skvelé zobrazovacie vlastnosti
  • Vymeniteľný kožený remienok

Nevýhody:

  • Chýbajúci MicroUSB na tele hodiniek
  • Rozmery

Hodinky LG smart Watch odporúčame so Zlatým O2 Paušálom teraz len za 5 €.

Sme špecialisti v oblasti mobilných technológií. Naši O2 Guru ochotne všetkým – našim zákazníkom aj zákazníkom iných operátorov – bezplatne poradia v O2 Predajniach, na Zákazníckej linke 949 alebo cez online chat.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super
Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Pre tech nadšencov

Hollywoodske efekty a šikovné triky. 5 tipov, ako kreatívne využiť foťák vášho smartfónu

Filmárske triky s približovaním, kreatívny strih či prácu so zeleným pozadím zvládnu aj začiatočníci so svojím smartfónom.

Vráťme rozum na internet

Dôležité je debatovať, nie presviedčať. Aj konšpirátori môžu mať v niečom pravdu, hovorí Ondrej Schütz

Podľa riaditeľa debatnej asociácie je schopnosť posudzovať informácie ako orientácia v lese.

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac