Prejsť sa hrebeňmi kopcov s krásnym výhľadom, malebnými dedinkami či mestom plných historických pamiatok je najlepší spôsob, ako urobiť niečo pre svoje zdravie a zároveň spoznať svoju domovinu. Ak sa cez týždeň bez auta nepohnete, máme pre vás inšpiráciu, kam si ísť ponaťahovať nohy. Možno vás to inšpiruje a nakoniec necháte auto doma aj počas pracovného týždňa.
1. Tatranská: Prechádzka zo Štrbského na Popradské pleso
Vysoké Tatry sú asi najobdivovanejším miestom na Slovensku. Každá túra či prechádzka má svoje čaro. Ak sa však nechcete škriabať po skalách, ani sa prechádzať po asfaltových cestách, tak skúste nenáročnú prechádzku lesom zo Štrbského plesa na Popradské pleso.
Trasa má menej než 4 kilometre a pomalou chôdzou ju zvládnete za 45 minút. Predĺžiť si ju môžete o trasu okolo Popradského plesa, kde sa autom určite nepreveziete.
2. Za opusteným klenotom: Prechádzka z Nitry do Dražoviec
Nie až taká známa je vyše dvojhodinová prechádzka z nitrianskej Šindolky k unikátnemu románskemu kostolíku sv. Michala v Dražovciach. Ten stojí opustený pod západným výbežkom vrchu Zobor. Trasa zo Šindolky je zaujímavá najmä kvôli svojim výhľadom na Nitriansku pahorkatinu a okolie.
Z istých miest je vidieť dokonca aj bratislavský Kamzík. Čerešničkou prechádzky je samozrejme pohľad na osamotený románsky kostol na holom návrší, ale tiež výhľad z miesta kde bol pred stáročiami postavený.
Obrázok: Románsky kostolík sv. Michala v Dražovciach
3. „Prímorská“: Prechádzka okolo Vinianskeho jazera
Ak si chcete vychutnať takmer prímorskú atmosféru u nás doma, tak vyrazte na východ Slovenska, do okresu Michalovce. Počas 3,5-hodinovej prechádzky po turistickom chodníku okolo Vinianskeho jazera na vrch Senderov a Viniansky hrad môžete obdivovať výhľad na druhú najväčšiu slovenskú priehradu Zemplínsku šíravu, túlať sa medzi početnými vinicami s drobnými chatkami a nadýchnuť sa histórie na zrúcanine Vinianskeho hradu zo začiatku 14. storočia.
4. Za dedičstvom UNESCO: Prechádzka zo Sivej Brady do Žehry
Niekedy vám stačia približne tri hodiny a dobrá obuv na to, aby ste videli hneď niekoľko unikátov. Na trase Sivá brada – Žehra si môžete pozrieť prírodnú rezerváciu Sivá Brada, napiť sa z minerálneho prameňa a obzrieť si travertínové kopy. Ďalšie kroky vás zavedú do cirkevného mestečka Spišská Kapitula. Odtiaľ sa cez Spišské Podhradie a lúku dostanete ku klenotu Spiša – Spišskému hradu.
Z hradu môžete pokračovať do prírodnej rezervácie Dreveník. Poslednou zastávkou je unikátny Kostol sv. Ducha v obci Žehra. Spišský hrad, Spišské Podhradie, Spišská Kapitula, Dreveník aj kostol v Žehre sú zapísané v zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Obrázok: Kostol sv. Ducha v obci Žehra
5. Folklórna: Prechádzka do Vlkolínca s výhľadmi na Liptov a Tatry
Malebná obec Vlkolínec plná nádherných dreveníc leží v oblasti Národného parku Veľká Fatra. Existuje niekoľko trás, ako sa do Vlkolínca dostať peši a obdivovať tak okrem tradičného života našich predkov aj okolitú prírodu. Po svojich sa do Vlkolínca dostanete z ružomberského sídliska Baničné. Cestou uvidíte aj Krkavú skalu, ktorá patrí medzi najvyššie skalné ihly na Slovensku.
Počas prechádzky si môžete vychutnať výhľad na liptovské dedinky, mesto Ružomberok, ale aj vrcholky Nízkych a Západných Tatier. Po prezretí dedinky Vlkolínec sa môžete vrátiť Trlenskou dolinou do mestskej časti Biely Potok. Celá táto prechádzka netrvá dlhšie než dve hodiny.
6. Historická: Prechádzka Banskou Štiavnicou na kalváriu
Banská Štiavnica je jedným z najčarovnejších miest Slovenska. A aj tam je kopec miest na krásne prechádzky. Ak vám nebudú stačiť prechádzky uličkami mesta, skúste peši vyjsť do komplexu banskoštiavnickej kalvárie týčiacej sa nad mestom. Cesta trvá asi 45 minút. Prechádzka kalváriou ponúka nielen pekný výhľad na Banskú Štiavnicu a okolie, ale aj expozíciu pozostávajúcu z kaplniek a náboženských artefaktov.
7. Rozprávková: Prechádzka hradom Červený Kameň
Ak nemáte chuť si obúvať športovú obuv, no radi by ste sa prešli pekným miestom, navštívte Hrad Červený Kameň (okr. Pezinok). Prechádzka nádvorím a okolitými parkmi a vás prenesie do rozprávky. Pokiaľ sa chcete hýbať trošku viac, vyšliapte k hradu z obce Častá. To vám potrvá asi 30 minút.
Obrázok: Hrad Červený Kameň
8. Ostrovná: Prechádzka medzi vodnými mlynmi na Žitnom ostrove
Žitný ostrov je najväčším riečnym ostrovom v Európe. Tok malého Dunaja sa kedysi využíval na pohon mlynských kolies. Dnes sú vodné mlyny významnými technickými pamiatkami Slovenska. Ak chcete vidieť mlyny v Jelke, Tomášikove, Dunajskom Klátove aj Vodné koleso v Jahodnej, môžete využiť 10-kilometrový náučný chodník Od mlyna k mlynu.
9. Karpatská: Prechádzka okolo Smoleníc
Za jeden z najkrajších výletov v Malých Karpatoch je považovaný okruh okolo obce Smolenice (okr. Trnava). Počas túry zo Smoleníc môžete navštíviť najvyšší vrch Malých Karpát Záruby, zrúcaninu hradu Ostrý Kameň, Smolenický zámok, jaskyňu Driny či archeologickú lokalitu Molpír.
V lokalite sa nachádza aj 4,5 kilometra dlhý náučný chodník Smolenický kras. Pokiaľ sa počas cesty chcete zastaviť aj v jaskyni Driny, plánujte si výlet na obdobie od 1. apríla do 31. októbra.
Obrázok: Smolenický zámok
10. Celoslovenská: Cesta hrdinov SNP z Devína na Duklu
Pokiaľ už máte za sebou množstvo túr a chôdza vám rozhodne problém nerobí, vyskúšajte si prejsť peši celé Slovensko. Najznámejšou trasou vedúcou cez celú krajinu je Cesta hrdinov SNP z Devína na Duklu. Prechádza väčšinou významných oblastí severného a stredného Slovenska, ktoré zohrali dôležitú úlohu počas povstania. Prechádza viacerými pohoriami aj mestami.
Rôzne zdroje uvádzajú aj rôzne dĺžky trasy, meria od 720 do 770 kilometrov. Celá cesta sa dá prejsť za približne 28 dní. Niektorí dobrodruhovia ju stihli aj za kratší čas, museli však denne s ťažkými batohmi prejsť viac než 30 kilometrov.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.
O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.
Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?
V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?
V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?
V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
