7 očividných nezmyslov, ktoré sa šírili slovenským internetom

Príklady vtipných hoaxov, ktoré si aj na Slovensku získali značnú podporu.

Viaceré z nich su staré roky, no z času na čas, sa oprášia a šíria nanovo. Falošné a zmanipulované správy zdieľajú na internete tisíce ľudí, napriek tomu, že často ide o úplne očividné nezmysly. Na pobavenie sme vybrali niekoľko príkladov takýchto hoaxov, teda podvodných správ či dezinformácii, ktoré si aj na Slovensku získali značnú pozornosť.

Citáty Milana Lasicu

V poslednom čase sa mohlo zdať, že známy herec a dramatik Milan Lasica sa vo zvýšenej miere vyjadroval k dianiu na verejnosti. Nie je to však tak, jeho kredibilitu si veľmi radi požičiavali tí, ktorí chceli dať svojim nezmyslom punc serióznosti.

Solárne panely vyčerpávajú slnko

Keď do módy prišli obnoviteľné zdroje energií, solárnych elektrární a panelov na domoch začalo pribúdať ako húb po daždi. Možno si pamätáte, že v tom čase sa aj u nás šírila fáma, že solárne panely spotrebúvajú „nadmerné množstvo slnečnej energie” a prispievajú tak ku skorému koncu našej hviezdy. V jednom americkom mestečku to došlo až tak ďaleko, že miestni odmietli výstavbu solárnej elektrárne kvôli obavám, že okolité rastliny nebudú mať dostatok svetla na fotosyntézu.

Vec sa má v skutočnosti tak, že slnko má „palivo“ ešte na pár miliárd rokov, bez ohľadu na to, koľko solárnych panelov sa na Zemi nainštaluje.

Škrtanie čiarových kódov

Nová „iniciatíva” ktorá sa rozbehla na Facebooku v posledných týždňoch. Je založená na fáme, že čísla na čiarových kódoch negatívne ovplyvňujú kvalitu potravín. Recept je jednoduchý: škrtať kódy čiernou fixkou. “Škrtači čiarových kódov” tvrdia, že EAN kód obsahuje číslo 666, teda symbol Satana, ktorý sa pri načítaní do pokladne vypáli do výrobku či potraviny a spôsobí jej nízke energetické vibrácie.

Horčica chráni pred radiáciou

V roku 2003 sa Matejovce, mestská časť Popradu, zviditeľnili tým, že miestni obyvatelia si pred obavou z jadrovej vojny natierali strechy svojich domov horčicou. Panika sa rozšírila do takej miery, že z pultov lokálnych potravín zmizli všetky zásoby horčice. Po príchode televízneho štábu regionálnej televízie, už na obchodíku visel iba oznam: “Horčyca už nie je.”

Slovenčina – najťažší jazyk na svete

Konferencia jazykovedcov, nekonečné debaty, veľa výskumu. Výsledok? Slovenčina je najťažší jazyk na svete. Samozrejme, slovenská gramatika je náročná, no žiadny podobný rebríček nás takto „nekorunoval”.

Koniec sveta

Obľúbená téma samozvaných prorokov a hoaxová klasika. Apokalyptické správy sa objavujú každých pár rokov, väčšinou pripadnú na nejaký významný dátum. Náraz vesmírneho telesa, súdny deň, koniec mayského kalendára. Scenár je vždy rovnaký, vyvolať paniku, vytĺcť z toho nejaké peniaze a potom hľadať výhovorky. Ak by ste si chceli pozrieť, koľkokrát tento svet už nemal existovať, na Wikipedii nájdete celý zoznam (v angličtine).

Recyklované mlieko

Aj drobné číselká na spodku obalov od mlieka môžu s poriadnou dávkou fantázie spôsobiť poplach, ktorý medzi ľuďmi pretrval niekoľko mesiacov. Ak by ste škatuľu od mlieka otočili hore dnom, našli by ste tam reťazec čísel 12345. Ak jedno z nich chýbalo, znamenalo to, že toľkokrát bolo mlieko stiahnuté z predaja, prevarené, znovu prebalené a takto vrátené späť do regálov predajní. Vďaka tejto poplašnej správe si mnoho ľudí povedalo, že krabicové mlieko už nikdy viac nekúpia.

 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

7 tipov, ako na internete rozlíšiť klamlivý článok od pravdivého

V dobe konšpiračných, zavádzajúcich a prinajmenšom polopravdivých správ sa vám určite zíde návod na to, ako na internete odlíšiť pravdivý článok z dôveryhodného zdroja od hoaxu z pochybnej stránky.

Zázračné účinky podivných preparátov, o ktorých ste doteraz nepočuli či hrozné zločiny len kúsok od vás, ktoré tradičné médiá zatajujú. Podobných správ sú na internete stovky.

V spolupráci s Pavlom Hardošom, vysokoškolským pedagógom a členom komisie stránky Konšpirátori.sk bojujúcej proti webom s neserióznym, klamlivým, podvodným, konšpiračným alebo propagandistickým obsahom, vám prinášame návod, ako si overiť informácie, ktoré na internete nájdete.

1. Všímajte si web, z ktorého správa pochádza

Všeobecné pravidlo, ako spoznať pochybný web neexistuje, sú však isté signály, pri ktorých treba zbystriť pozornosť. „Je to anonymita, absencia jasných zdrojov, neformálny jazyk, gramatické chyby, zlý grafický dizajn… Ale to ešte nič negarantuje. Sú nedôveryhodné weby, na ktorých nenájdete takýto očividný nedostatok,“ vysvetľuje Pavol Hardoš.

Zároveň však zdôrazňuje, že prítomnosť jednej alebo viacerých týchto charakteristík nie je nevyhnutne dôkazom toho, že stránka je nedôveryhodná.

2. Po prečítaní si odpovedzte na otázky

Ak máte o nejakom článku pochybnosti, skúste si po jeho prečítaní odpovedať na nasledujúce otázky: Potvrdzuje správa isté stereotypy alebo vnútorné obavy? Apeluje na moje city? Vyvoláva vo mne silné pocity nenávisti a strachu, napr. voči nekonkrétnej skupine „zlých“ ľudí? Ak si na všetky otázky odpoviete “áno”, je to veľmi silné varovné znamenie.

3. Preverte správu CRAP testom

CRAP test je štandardizovaná metóda pre overovanie faktov, ktorá sa používa pri akademických prácach, no jej princípy sa dajú použiť aj pri bežnom čítaní. CRAP je v tomto prípade anglická skratka pozostávajúca zo slov current (aktuálny), reliable (spoľahlivý), authority (autorita), purpose (účel)/ POV (uhol pohľadu). Po dočítaní článku by ste si mali odpovedať na sériu otázok:

  • Je správa aktuálna? Viete nájsť dátum publikácie?
  • Je informácia podložená dôkazmi a potvrdená ďalšími zdrojmi?
  • Kto je autorom informácie? Ide o experta alebo autoritu v danej oblasti?
  • Prečo článok vznikol? Má niečo predať? Nabúrať názor? Inklinuje k istému uhlu pohľadu?

Existuje niekoľko stránok v angličtine, ktoré podrobne vysvetľujú analýzu správ cez CRAP test.

4. Dajte si pozor najmä na správy o zdraví a politike

Podľa Pavla Hardoša sa neseriózne, klamlivé, podvodné či konšpiračné články najčastejšie týkajú politiky, zdravia, skrátka vecí života a smrti, ktoré majú potenciál osloviť čitateľa aj emocionálne. Pri stránkach o zdraví by ste si mali dať pozor a neveriť tým, ktoré obsahujú materiály podvodného a šarlatánskeho charakteru ako napríklad zázračná liečba, kúzelné preparáty a podobne.

O nedôveryhodný zdroj ide väčšinou vtedy, ak je evidentný rozpor s objektívnym, vedeckým poznaním, zvlášť ak môžu uvedené informácie spôsobiť zanedbanie potrebnej liečby alebo priamo poškodenie zdravia.

5. Overte reputáciu autorov

„Často je najľahšie zistiť si reputáciu autorov alebo publikácie  – a zameriavať sa do budúcna len na tie, ktoré vôbec nejakú verejnú reputáciu majú,“ odporúča Pavol Hardoš. V praxi to znamená opierať sa o známe spravodajské portály či publikácie, ktorých vlastnícke pozadie, ako aj zloženie redakcie je známe a ľahko si môžete vyhľadať autorov článkov.

V prípade čítania blogov si tiež vyhľadajte človeka, ktorý článok písal, vyhľadajte si jeho staršie články, prípadne aj to, čo o ňom píšu ostatní. Overujte si aj citovaných odborníkov.

Ak sa v článku vyskytuje meno a priezvisko osoby, ktorá propaguje nejaký názor, skúste si osobu vyhľadať. Je pravdepodobné, že nájdete množstvo podobných článkov, ale aj negatívnu publicitu a varovanie pred názormi tohto človeka.

6. Hľadajte podozrivé fotky či videá

Klamlivé, dezinformačné správy a lživú propagandu, teda tvrdenia, ktoré sú v rozpore s faktami môžu byť často „potvrdené“ skutočnými fotografiami a videami. Tie sú však v tomto prípade často použité v zavádzajúcom kontexte.

Skúste si fotografie z článku nájsť prostredníctvom zdroja, kľúčových slov či využitia Google hľadania podľa obrázka nahraním fotky alebo adresy URL a zistiť či fotka z článku skutočne dokumentuje popísanú situáciu.

7. Premyslite si reakciu na pochybnú správu

Ak sa vám spomínané obsahy zobrazia napríklad na sociálnej sieti, dajte si pozor, ako na ne budete reagovať. Môžete ich spochybniť, ale bez zosmiešnenia človeka, ktorý ich zdieľa. Tiež žiadať dôkaz z relevantného zdroja, vedeckú štúdiu alebo oficiálnu správu.

„Takéto správy majú často skôr charakter emocionálnej deklarácie, prejav identity, toho, čo považuje zdieľajúci za dôležité. Fakty tu žiaľ nie vždy účinkujú  – vyvrátenie lži môže dokonca potvrdiť v mysli dotyčného lož ešte silnejšie,“ varuje Hardoš. Dá sa povedať, že takýmto správam nejde o šírenie faktov, ale skôr o potvrdzovanie obáv, ktoré človek má.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac