Mišo Hudák: Žijeme tu všetci spoločne, nie každý zvlášť

S Mišom sme sa rozprávali o jeho motivácii meniť veci k lepšiemu a tiež o tom, čo by mohol každý spraviť pre lepší život vo svojom meste.

Ťažko by ste našli v Košiciach niekoho, kto sa k nim hlási s väčšou hrdosťou. Aj keď hovorí, že sa necíti ako lokálpatriot, založil združenie Východné pobrežie, ktorého cieľom je spraviť z Košíc mesto, kde budú ľudia chcieť tráviť najlepšie roky svojho života. S Mišom sme sa rozprávali o jeho motivácii meniť veci k lepšiemu a tiež o tom, čo by mohol každý spraviť pre lepší život vo svojom meste.

Ste Košičan. Je niečo charakteristické, snáď okrem prízvuku, na základe čoho viete ďalšieho Košičana rozoznať? Čo z toho sa týka aj vás?

Verím, že nikdy nenastane čas, že budem musieť rozpoznávať ľudí podľa toho, v akom meste sa narodili. Ľudia, ktorí sa v Košiciach narodili, alebo tu prežili kratšie či dlhšie obdobie svojho života, spoločne zdieľajú atmosféru miest, zážitky viac či menej reálnych udalostí, Nemyslím, že niekde existuje nejaký vreckový radar, ktorý by som namieril na človeka na ulici a zistil, že šrác je z Furče. Nie je to ani potrebné.

Košice majú takú klišé nálepku metropoly východu. Určite za tým vidíte aj niečo viac. Čo pre vás znamenajú?

To počujem po prvý raz! Košice sú štandardné mesto, ktoré v histórii bolo ovplyvnené zriadeniami a štátnymi celkami, ktoré v tejto časti Európy pôsobili. Ekonomicky, kultúrne, sociálne, urbanisticky. Košice sú mesto, v ktorom som sa narodil, vyrástol a dospieval v najdôležitejšom období formovania osobnosti. Moja emocionálna pamäť je silne zviazaná, ba až zrastená so stovkami miest v meste. Košice sú pre mňa domovom presne tak, ako je Brno domovom pre niekoho, kto sa tam narodil a vyrástol v jeho uliciach.

Ktoré miesta patria v Košiciach medzi vaše srdcovky ?

Miest sú stovky, ale orientačne by som mohol zodpovedne označiť niektoré územia, ktoré ľúbim o čosi viac ako tie ostatné. Jedným z nich sú Ťahanovce – mám na mysli všetko od Aničky a magnezitky cez dedinu a sídlisko až po Ťahanovský les, krematórium a saharu. Druhým priestorom je Juh, ktorým ja rozumiem všetko, čo sa zmestí medzi Rybu a Barcu a Jazero.

Čo vás inšpirovalo k tomu, aby ste šírili dobré meno Košíc, angažovali sa v spoločenskom živote mesta alebo aspoň vybraných komunít?

Veľmi subjektívne a egoistické dôvody, ktoré sa časom veľmi nemenia. Košice považujem za úžasné miesto pre rodinu. Nie je to miesto, v ktorom by chýbali základné funkcie, zároveň tu však nie je veľký zhon. Mesto je kompaktné a dostupné chôdzou aj bicyklom, zároveň je možné byť za pätnásť minút v hlbokom lese.

Úprimne, nič nešírim, ani sa v prvom pláne neangažujem v živote mesta, ale v záujme mojom a mojej rodiny. Chcem pre ňu všetky tie najlepšie detaily verejného života z celého sveta, aby boli prítomné aj v Košiciach. Všetko ostatné sú príjemné vedľajšie efekty, z ktorých niekedy môžu profitovať aj ďalší ľudia.

Ako košického lokálpatriota vás poznajú aj mimo rodiska. Čo pre vás znamená vlastne byť lokálpatriotom?

Netuším, či ma môžu poznať ľudia na Terase alebo v Barci, takže s väčším okruhom by to bolo určite len horšie a horšie. Nemôžem si spomenúť na moment, či som niekedy tento aspekt tejto voľnočasovej zábavy niekedy meral.

Nenazývam sám seba lokálpatriotom, určite sa takto ani vo Východnom pobreží s kamarátmi necítime. Možno sa nad nejakú štandardnú mieru montujem do verejných vecí, ale vždy je základným záujmom byť v očiach mojej dcéry tatik, na ktorého bude hrdá, keď bude väčšia.

Ste v kontakte aj s inými aktívnymi a angažovanými ľuďmi z iných miest? Funguje medzi vami nejaká spolupráca? Ak áno, skúste ju prosím trochu priblížiť.

Určite áno. Naša organizácia Východné pobrežie je v čulom medzinárodnom styku. S kamarátmi z Prahy, Varšavy, Ostravy, Berlína, Mariboru, Talinu a z ďalších miest robíme rôzne veci. S niekým výskum, s niekym mapovanie, s iným publikáciu, niekam ideme na návštevu vymeniť si skúsenosti.

Myslíte, že sa bežní ľudia zaujímajú o dianie vo svojom najbližšom okolí? V čom by sa mohol každý z nás zlepšiť?

Ľudia sa určite zaujímajú o svoje životy a prostredia, v ktorých žijú. Pre niekoho je dôležité parkovacie miesto, pre niekoho cyklochodník, pre niekoho dlho otvorený obchod. Milujem rozmanitosť ľudí a ich potrieb, pretože spoločne vytvárajú bohatší a rozmanitejší priestor, ulicu, mesto. A veľakrát musia argumentovať svoje potreby iným ľuďom, ktorých potreby sú úplne opačné.

Každý z nás by sa mohol zlepšiť v argumentovaní svojich potrieb na základe zrozumiteľného jazyka, faktov a chápania širšieho kontextu susedstva, komunity, všetkých obyvateľov mesta. Žijeme tu všetci spoločne, nie každý zvlášť.

Ako by ste motivovali mladých ľudí, aby sa viac zaujímali o dianie vo svojom meste alebo regióne? Čo by im to mohlo priniesť?

Bratia a sestry, svet v ktorom strávite väčšinu dospelého života bude vyzerať tak, ako si ho teraz vyskladáte. A čo je horšie, ak sa vám ten budúci svet nebude páčiť, nebudete z toho nikoho môcť obviniť.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac