Ťažko by ste našli v Košiciach niekoho, kto sa k nim hlási s väčšou hrdosťou. Aj keď hovorí, že sa necíti ako lokálpatriot, založil združenie Východné pobrežie, ktorého cieľom je spraviť z Košíc mesto, kde budú ľudia chcieť tráviť najlepšie roky svojho života. S Mišom sme sa rozprávali o jeho motivácii meniť veci k lepšiemu a tiež o tom, čo by mohol každý spraviť pre lepší život vo svojom meste.

Ste Košičan. Je niečo charakteristické, snáď okrem prízvuku, na základe čoho viete ďalšieho Košičana rozoznať? Čo z toho sa týka aj vás?

Verím, že nikdy nenastane čas, že budem musieť rozpoznávať ľudí podľa toho, v akom meste sa narodili. Ľudia, ktorí sa v Košiciach narodili, alebo tu prežili kratšie či dlhšie obdobie svojho života, spoločne zdieľajú atmosféru miest, zážitky viac či menej reálnych udalostí, Nemyslím, že niekde existuje nejaký vreckový radar, ktorý by som namieril na človeka na ulici a zistil, že šrác je z Furče. Nie je to ani potrebné.

Košice majú takú klišé nálepku metropoly východu. Určite za tým vidíte aj niečo viac. Čo pre vás znamenajú?

To počujem po prvý raz! Košice sú štandardné mesto, ktoré v histórii bolo ovplyvnené zriadeniami a štátnymi celkami, ktoré v tejto časti Európy pôsobili. Ekonomicky, kultúrne, sociálne, urbanisticky. Košice sú mesto, v ktorom som sa narodil, vyrástol a dospieval v najdôležitejšom období formovania osobnosti. Moja emocionálna pamäť je silne zviazaná, ba až zrastená so stovkami miest v meste. Košice sú pre mňa domovom presne tak, ako je Brno domovom pre niekoho, kto sa tam narodil a vyrástol v jeho uliciach.

Ktoré miesta patria v Košiciach medzi vaše srdcovky ?

Miest sú stovky, ale orientačne by som mohol zodpovedne označiť niektoré územia, ktoré ľúbim o čosi viac ako tie ostatné. Jedným z nich sú Ťahanovce – mám na mysli všetko od Aničky a magnezitky cez dedinu a sídlisko až po Ťahanovský les, krematórium a saharu. Druhým priestorom je Juh, ktorým ja rozumiem všetko, čo sa zmestí medzi Rybu a Barcu a Jazero.

Čo vás inšpirovalo k tomu, aby ste šírili dobré meno Košíc, angažovali sa v spoločenskom živote mesta alebo aspoň vybraných komunít?

Veľmi subjektívne a egoistické dôvody, ktoré sa časom veľmi nemenia. Košice považujem za úžasné miesto pre rodinu. Nie je to miesto, v ktorom by chýbali základné funkcie, zároveň tu však nie je veľký zhon. Mesto je kompaktné a dostupné chôdzou aj bicyklom, zároveň je možné byť za pätnásť minút v hlbokom lese.

Úprimne, nič nešírim, ani sa v prvom pláne neangažujem v živote mesta, ale v záujme mojom a mojej rodiny. Chcem pre ňu všetky tie najlepšie detaily verejného života z celého sveta, aby boli prítomné aj v Košiciach. Všetko ostatné sú príjemné vedľajšie efekty, z ktorých niekedy môžu profitovať aj ďalší ľudia.

Ako košického lokálpatriota vás poznajú aj mimo rodiska. Čo pre vás znamená vlastne byť lokálpatriotom?

Netuším, či ma môžu poznať ľudia na Terase alebo v Barci, takže s väčším okruhom by to bolo určite len horšie a horšie. Nemôžem si spomenúť na moment, či som niekedy tento aspekt tejto voľnočasovej zábavy niekedy meral.

Nenazývam sám seba lokálpatriotom, určite sa takto ani vo Východnom pobreží s kamarátmi necítime. Možno sa nad nejakú štandardnú mieru montujem do verejných vecí, ale vždy je základným záujmom byť v očiach mojej dcéry tatik, na ktorého bude hrdá, keď bude väčšia.

Ste v kontakte aj s inými aktívnymi a angažovanými ľuďmi z iných miest? Funguje medzi vami nejaká spolupráca? Ak áno, skúste ju prosím trochu priblížiť.

Určite áno. Naša organizácia Východné pobrežie je v čulom medzinárodnom styku. S kamarátmi z Prahy, Varšavy, Ostravy, Berlína, Mariboru, Talinu a z ďalších miest robíme rôzne veci. S niekým výskum, s niekym mapovanie, s iným publikáciu, niekam ideme na návštevu vymeniť si skúsenosti.

Myslíte, že sa bežní ľudia zaujímajú o dianie vo svojom najbližšom okolí? V čom by sa mohol každý z nás zlepšiť?

Ľudia sa určite zaujímajú o svoje životy a prostredia, v ktorých žijú. Pre niekoho je dôležité parkovacie miesto, pre niekoho cyklochodník, pre niekoho dlho otvorený obchod. Milujem rozmanitosť ľudí a ich potrieb, pretože spoločne vytvárajú bohatší a rozmanitejší priestor, ulicu, mesto. A veľakrát musia argumentovať svoje potreby iným ľuďom, ktorých potreby sú úplne opačné.

Každý z nás by sa mohol zlepšiť v argumentovaní svojich potrieb na základe zrozumiteľného jazyka, faktov a chápania širšieho kontextu susedstva, komunity, všetkých obyvateľov mesta. Žijeme tu všetci spoločne, nie každý zvlášť.

Ako by ste motivovali mladých ľudí, aby sa viac zaujímali o dianie vo svojom meste alebo regióne? Čo by im to mohlo priniesť?

Bratia a sestry, svet v ktorom strávite väčšinu dospelého života bude vyzerať tak, ako si ho teraz vyskladáte. A čo je horšie, ak sa vám ten budúci svet nebude páčiť, nebudete z toho nikoho môcť obviniť.