Láska je láska. Vybrali sme 8 filmov a seriálov, ktoré dokazujú, že jej prežívanie je krásne v akejkoľvek podobe

Každá láska je obohacujúca. Užite si jej čaro s výberom filmov a seriálov, ktoré sa sústreďujú na príbehy členov LGBTIQ+ komunity.

Už odpradávna nás fascinuje, čo s ľuďmi dokáže spraviť ten sladký cit. Baví nás stále, aj na striebornom plátne, keď sledujeme, či sa zamilovaným postavám podarí získať srdce ich vyvoleného alebo vyvolenej. Každý z nás sa vie stotožniť s odvahou a emóciou, ktorú zamilovanie prináša.

Príbehy rôznych podôb lásky si môžete vychutnať už teraz na HBO Max. Ak máte O2 Paušál, HBO Max môžete mať v jeho cene

Od zamilovaných pirátov z druhého konca sveta cez farmárky bojujúce s nehostinnou prírodou až po tragické príbehy počas epidémie AIDS – láska si vždy nájde cestu. Vyberte sa po stopách queer postáv a zistite, že každá láska je jedinečná a zároveň rovnaká.

Rovnaké srdcia
(The Normal Heart)

Historická biografická snímka opisuje začiatok a priebeh epidémie AIDS v 80. rokoch minulého storočia. Permanentne nahnevaný novinár a autor Ned (Mark Ruffalo), otvorený gay, je svedkom záhadnej novej choroby, ktorá ničí jeho najbližších. Po stretnutí s doktorkou Brooknerovou (Julia Roberts) sa rozhodne otvoriť svetu oči a hovorí o tomto ochorení aj o tragických stratách, ktorým čelí queer komunita. 

Dráma Rovnaké srdcia ukazuje zúfalstvo v gay komunite počas tragickej pandémie AIDS. Len pár rokov predtým sa im podarilo vybudovať si aký-taký rešpekt a postaviť sa proti policajnej brutalite, no morová rana nahrala homofóbii. Gay muži zomierajú osamote – lekári ich odmietajú liečiť, zdravotníci sa ich boja ošetrovať a spoločnosť o tom nechce počuť.

Film pochádza z pera Larryho Kramera, ktorý na základe svojho života napísal scenár k rovnomennej divadelnej predlohe, režíroval ho velikán queer televízie Ryan Murphy. Vo vedľajších úlohách sa objavia Matt Bomer, Taylor Kitsch a Jim Parsons.

Svet na kraji sveta
(The World to Come)

Píše sa rok 1856 a zima na odľahlej farme nemá konca. Gazdiná Abigail (Katherine Waterston) sa zotavuje zo straty mladej dcéry, zatiaľ čo sa stará o jej mĺkveho muža a ich majetok. Pochmúrnu každodennosť prelomí príchod novej susedky Tallie (Vanessa Kirby), ktorej cholerický manžel si nikdy nedá ujsť príležitosť ovládať jej život.

Dve osamotené farmárky sa zblížia pri domácich prácach a ich záujem o spoločnú budúcnosť prerastie do ľúbostného vzťahu. Utiahnutá Abigail sa teší z každej pozornosti od novej ženy vo svojom živote. Manipulatívnym vzťahom ubolená Tallie cíti útechu v pomoci s očakávaným bábätkom. Ich spoločné plány sú oveľa väčšie, ako si kedy svoju budúcnosť predstavovali.

Snímka od režisérky Mony Fastvold získala ocenenie Queer Lion na benátskom filmovom festivale 2020. Hoci z knižnej predlohy a scenáristickej adaptácie vykúka na diváka mužský pohľad na vzťah dvoch žien, film sa snaží odosobniť a ukázať, že aj na vyprahnutom kúsku zeme môže narásť nádherný kvet, keď sa človek otvorí láske.

Hľadanie
(Looking)

O láske a túžbe nájsť toho správneho partnera je aj odľahčený seriál Hľadanie, ktorý vychádza zo skutočných zážitkov tvorcu Michaela Lannana a z jeho mladosti v queer komunite San Francisca. Hľadanie opisuje osudy troch kamarátov – herného programátora Patricka, gastropodnikateľa Doma a budúceho umelca Agustína. 

Moderné San Francisco je svedkom nielen ich romantických dobrodružstiev, ale aj trpkého vytriezvenia z naivných mladíckych očakávaní. Zlyhania v láske a kariére však chlapcom zarábajú na nejednu cennú lekciu do budúcna. Podarí sa Domovi otvoriť vlastný podnik? Uprace si Agustín vo vzťahu? Zloží si Patrick ružové okuliare?

Kritici aj fanúšikovia oceňujú originalitu a nenútenosť tejto mužskej verzie Sexu v meste a dve sezóny dobrodružstiev chalanov zo západného pobrežia ukončil celovečerný film. 

Stále v kurze
(Hacks)

V horúcom prostredí západu Spojených štátov zostaneme aj pri seriáli Stále v kurze, no na scénu po sympatických a vtipných gay mužoch prichádzajú ženy, ktoré si nevedia prísť na meno.

Prvou je mladá scenáristka Ava (Hannah Einbinder), ktorá je zosobnením sebastrednosti, falošného aktivizmu a posadnutosti sociálnymi médiami. Proti nej stojí legenda komédie 80. rokov Deborah (Jean Smart), ktorej kariéra smeruje do starého železa. Nájdu cestu, ako spolupracovať, a napíšu spolu stand-up, ktorý osloví moderné publikum?

Svižná komédia z pera tvorcov, ktorí predtým vytvorili Broad City, sa okrem zrážky generačných návykov a predsudkov sústreďuje aj na Avinu bisexualitu a chaotický prístup k osobnému životu. „Koľkokrát som si priala, aby som bola teplá! Randiť so ženou by bolo oveľa jednoduchšie,“ žartuje Deborah na margo svojho ľúbostného života. „Ale také jednoduché by to nebolo – za tvojich čias,“ vracia nás z pohodovej atmosféry žartov Ava s citlivým pohľadom na to, ako sa zmenila doba pre queer ľudí.  

Komédia o dráme pri písaní komédie si získala srdcia kritikov a výkony ústredných herečiek zožali sériu ocenení. Tvorcovia majstrovsky vyvažujú absurdné s jemným, vďaka čomu je Stále v kurze jedným z mála príbehov o generačnom konflikte, ktorý zaujme každého diváka. 

Toto bude bolieť
(This is Going to Hurt)

Adam (Ben Whishaw) je cieľavedomý lekár pracujúci v gynekológii a pôrodníctve. Jeho dni sú plné telesných tekutín, nervóznych manželov a urgentných pôrodov na najnevhodnejších miestach. Nekonečné pracovné zmeny, hektický rozvrh a ambícia dotiahnuť to vo svete medicíny ďaleko ho vedú na pokraj fyzického a mentálneho zdravia.

Neúprosné nároky jeho práce postupne ukončujú aj jeho vzťah s grafikom Harrym, ktorý dlho toleruje, že pred Adamovými kamarátmi a kolegami musí byť iba kamarát. Čo všetko musí Adam obetovať, aby uspokojil svojich rodičov a dosiahol vytúženú kariéru?

Seriál Toto bude bolieť vychádza z rovnomenných memoárov mladého lekára Adama Kaya, ktorý opísal svoje zážitky s hroznými podmienkami v britskom zdravotníctve. Kniha z roku 2017 sa okamžite stala bestsellerom a seriál verne pokračuje v jej šľapajach.

Bude lepšie
(Better Things)

Aké je byť matkou? Aké radosti a úskalia to prináša? Na to vám zodpovie seriál Bude lepšie, ktorý za svojich 5 sérií získal nejedno ocenenie od kritikov. Sam (Pamela Adlon) je matka, ktorá jednou rukou sama vychováva tri dcéry, druhou dáva pozor na svoju extravagantnú matku, ktorú začína dobiehať vek, a k tomu sa snaží udržať aj svoju kariéru herečky a režisérky.

Na hity od Madonny, Queenu aj Lady Gagy ste možno neraz tancovali, no vedeli ste, že pre ľudí z LGBTIQ+ môžu mať hlbší význam?

Každé zo Saminých detí je iné – najstaršia dcéra je krásavica, najmladšia rojko a prostredná Frankie je trans. Bude lepšie je vynikajúcim časozberom všetkých malých a veľkých vecí na odvážnej a kľukatej ceste, ktorou Frankie prechádza: „Mami, Frankie je chlapec,“ snaží sa mame vysvetliť situáciu najstaršia ratolesť. A hoci je Samin najlepší kamarát gay, jej agentka lesba,keď hlava domácnosti čelí konceptu inakosti pod vlastnou strechou, zostáva zaskočená.

Krátkoformátový seriál Bude lepšie zastáva to zvláštne miesto v televízii, kde sa miesto nálepky komédia alebo dráma dá povedať iba to, že je o materstve – a to je tiež plné potešenia a smiechu, ale aj konfliktu s vlastnými túžbami a očakávaniami.

Naša vlajka znamená smrť
(Our Flag Means Death)

Existuje mužnejšie povolanie ako život piráta? O neúprosnej maskulinite pirátov je presvedčený kapitán Stede Bonnet (Rhys Darby), ktorý v roku 1717 opustil svoj pohodlný život šľachtica na súši, aby sa mohol ponoriť do dobrodružného života lúpežných prepadnutí a drancovania. Tie mu možno úplne od ruky nejdú, ale jeho posádka sa nesťažuje, lebo ako jediná v okolí má týždennú plácu a kapitána s dobrým srdcom. 

Cestu mu však skríži legenda siedmich morí pirát Ed Teach – Čierna brada (Taika Waititi). Aj ten však zažíva životnú krízičku, pretože každý od neho očakáva iba šialenú brutalitu od rána do večera, čo výrazne obmedzuje kreativitu, ktorú môže do svojej práce vložiť. Keď Čierna brada stretne Steda, uvedomí si, že existuje viac spôsobov, ako byť pirátom, ale aj viac spôsobov, ako milovať.

Historická komédia Naša vlajka znamená smrť prináša našim hrdinom komické peripetie, ktorých jediným riešením je láska, rešpekt a úprimnosť k sebe samému. Práve tento seriál v odľahčenom formáte zdôrazňuje, že každá láska si zaslúži rešpekt a každý, kto sa odváži hľadať sám seba, je hrdinom.

Bol by to hriech
(It’s a Sin)

Prehliadku queer pozitívnych filmov a seriálov skončíme tam, kde sme začali – pri tragických udalostiach 80. rokov minulého storočia a pandémii AIDS. Britská dráma Bol by to hriech opisuje život mladých gay mužov, ktorí objavujú svoju identitu a predovšetkým svoju druhú rodinu – tú, ktorá ich prijala, keď ich biologická odvrhla.

18-roční Ritchie, Jill, Ash, Collin a Roscoe sa stretnú v Londýne, kde svoje bývanie premenujú na „ružový palác“ a plnými dúškami berú, čo im život prináša. Hrdinovia seriálu Bol by to hriech odvážne hľadajú cestu k sebe a ukazujú, ako veľmi sa ochudobňujú tí, ktorí nepočúvajú hlas svojho srdca.

Popredný queer scenárista Russell T. Davies spojil v tomto dojímavom príbehu priateľstva a straty to najlepšie z mladej britskej hereckej scény, vďaka čomu zožal seriál väčšinu európskych ocenení.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Predsudky o dúhovej komunite pomáhajú odbúravať hlavne osobné skúsenosti, vysvetľuje aktivista Roman Samotný

V otvorenej spoločnosti by verejné prihlásenie sa k orientácii malo byť úplne prirodzené a neniesť v sebe nános prezradeného tajomstva.

Ľudia z dúhovej komunity na Slovensku ešte stále čelia predsudkom a bohužiaľ často aj nenávistným prejavom. Na zmenu názoru, pochopenie a prijatie pritom niekedy stačí osobná skúsenosť, ktorá ukáže, že LGBTI+ ľudia riešia podobné problémy a prežívajú podobné príbehy. 

Podpora komunít či pomoc rodinám v núdzi. Spoznajte 3 zmysluplné iniciatívy, za ktorými stoja ženy

Ako môžeme spoločne prispievať k vzájomnému porozumeniu a prečo je dôležité o svojej identite otvorene hovoriť, nám v rozhovore povedal aktivista Roman Samotný. Ako organizátor mnohých podujatí dáva priestor ľuďom spoznať a získať osobnú skúsenosť s dúhovou komunitou.

V rozhovore s Romanom sa dočítate aj o tom:

  • či sa dá určiť niečia orientácia len podľa vzhľadu,
  • čoho sa naozaj boja ľudia s homofóbnymi názormi,
  • prečo je bratislavský dúhový pochod rodinnou akciou,
  • aký je rozdiel medzi rodom a pohlavím
  • a prečo je dôležité používať správny slovník. 

Existuje gejdar (= gej radar)? Teda schopnosť určiť niečiu orientáciu len na základe vzhľadu alebo prvých dojmov?

Existuje intuícia, rovnako ako spoločné komunikačné kódy, takže si dovolím tvrdiť, že niečo ako gejdar do istej miery existuje. Nefunguje to, samozrejme, na 100 %, lebo pri niektorých mužoch som presvedčený, že sú gejovia, ale vlastne sa mi iba páčia. 

Takýto typ intuície však môžu mať aj hetero ľudia, ktorí sa pohybujú v LGBTI+ komunite a majú odčítané isté komunikačné kódy. Ľuďom, ktorí fungujú čisto v heteronormatívnom svete, niečo také ani nemusí napadnúť, pretože ani nerátajú s tým, že by niekto mohol mať inú orientáciu.

Medzi komunikačné kódy patrí aj vzhľad?

Nie každý feminínny muž musí byť gej a nie každý maskulínny muž je heterosexuál. Miera maskulínnosti a feminínnosti nevyhnutne neurčuje orientáciu. Ja si napríklad všímam pohľady alebo to, či si intuitívne dovolím flirtovať. Zároveň mi môžu niečo naznačiť slová a výrazy, ktoré sú blízke komunite, ale komunikačné kódy skôr vychádzajú zo spoločných hodnôt a tém, ktoré prežívame. 

17. mája si každý rok pripomíname európsky Deň boja proti homófobii, bifóbii a transfóbii. Hovorí sa, že nenávisť vychádza zo strachu, myslíš si, že ľudia s homofóbnymi a transfóbnymi názormi sa dúhovej komunity boja?

Majú veľmi mylnú predstavu, kto vlastne dúhová komunita je a kto sú LGBTI+ ľudia. Myslia si, že sme sexuálni predátori alebo amorálni ľudia, takže sa v skutočnosti neboja nás, ale svojej popletenej predstavy, ktorá je úplne odlišná od reality. Ľudia, ktorí začnú bližšie spoznávať našu komunitu, často zistia, že sme absolútne rovnakí ľudia s rovnakými príbehmi, s rovnakými citmi, s rovnakými starosťami a rozdielov medzi nami až tak veľa nie je.

Aj ja som si všimol, že na odbúravanie predsudkov najlepšie funguje osobná skúsenosť.

Zober si, že aj teraz sedíme v Teplárni, o ktorej si ľudia často myslia, že „to je ten gej bar vykričaný“, a keď sem prídu, tak zistia, že tu ľudia sedia, rozprávajú sa, dajú si kávu alebo drink a je im veselo a nič nevšedné sa tu vlastne nedeje. Zo začiatku, keď sme otvorili, sa ma ľudia chodili pýtať, či tu máme nejaké izbičky a eskorty, a ja som bol v šoku. 

Otvorene opisovať svoju skúsenosť a nerobiť z dúhovej témy nič extra pomáha meniť vnímanie v spoločnosti.

Ja každému rád načapujem pivo, ale nechápal som, prečo by sme tu mali mať eskorty. A to ti ukazuje nevedomosť niektorých ľudí, ktorí si predstavujú, že ľudia z  LGBTI+ komunity od rána nerobia nič iné, iba súložia. Asi mnohých sklamem, lebo chodíme aj do práce, aj kôš musíme vyniesť, aj do potravín chodíme.

Ak vedia reálne skúsenosti ľudí zbližovať, malo by byť úlohou menšinovej komunity sprostredkovať túto skúsenosť a ukázať spoločnosti, aká je v skutočnosti?

Otázka je, čo je v záujme celej spoločnosti. Chceme, aby nám bolo spolu fajn, aby sme nemali zbytočné konflikty a napätie? Pre mňa nie je vzájomné porozumenie len o potrebe časti spoločnosti, ale je v záujme všetkých zúčastnených. Práve v diverzite a celej jej pestrosti je potenciál rozvoja spoločnosti. Žiaľ, toto porozumenie z väčšinovej časti spoločnosti často neprichádza a táto úloha potom zostáva na samotných ľuďoch z LGBTI+ komunity alebo na aktivistoch a aktivistkách, ktorí sa tejto téme venujú. 

Vo svete vidíme, že čím viac ľudí z komunity sa k nej otvorene hlási, tým viac búrajú predsudky.

Čím viac ľudí žije otvorene a opisuje svoju skúsenosť, tým viac to prispieva k prijatiu. Napríklad keď niekto príde po víkende do práce, v kuchynke prebieha debata, kde a s kým kto trávil víkend, tak povie, že bol som s partnerom, bola som s partnerkou. Stačí v bežných situáciách povedať pravdu a nerobiť z dúhovej témy nič extra, pretože to sú momenty, ktoré menia vnímanie v spoločnosti.

Čo majú spoločné hity od Queen a Madonny? Patria medzi 9 slávnych piesní, ktoré sa stali hymnami dúhovej komunity

Pomáhajú pri prijatí aj dúhové pochody? 

Určite áno, je to osvedčený model, ktorý sa zopakoval v množstve krajín. V USA to v šesťdesiatych rokoch skúšali v tichosti, prosili o toleranciu, podporovali nás lekári a odborníci a nič sa nemenilo. Zmenil to až ten moment, ked boli ľudia zrazu v uliciach a mali na čele napísané „som gej“, „som lesba“ alebo „som trans“. Prítomnosť v uliciach znamenala, že už nešlo o čísla alebo nejakú neznámu skupinu ľudí, ale o konkrétnych ľudí, ktorí pochodovali za svoje práva. 

V každej krajine sa pri týchto podujatiach rozpúta diskusia a veľa ľudí rozpráva aj o bratislavskom Pride, že tam niekto provokuje. Ale tvrdia to väčšinou ľudia, ktorí tam v živote neboli. Keď prídu osobne, zistia, že to je veľmi príjemný rodinný deň, kde ľudia počúvajú hudbu, idú v sprievode a nič také dramatické sa tam nedeje. Problémom býva aj mediálny obraz podujatia. Útržky a tváre, cez ktoré zobrazujeme túto udalosť, môžu spôsobiť dezinterpretáciu celého Pridu.

Takže sa hľadá škandál aj tam, kde nie je? 

Na Pride sa stáva, že sa vystrihujú z kontextu exotickejšie oblečení ľudia. Lenže je úplne v pohode, že tak chodia. Veď máme aj karneval a nikto nehovorí:„Pozrite sa, čo tí heteráci robia počas karnevalu, muži poobliekaní v ženskom a ženy v mužskom, veď to je nenormálne.“ Takéto zovšeobecňovanie nikomu nenapadne. Ak by sa nafotila celá pestrá škála a všetky rôzne typy ľudí, tak aj reakcie na Pride by boli iné.

Ale aj táto téma sa vyvíja a aj slovenské médiá začínajú postupne rozumieť, že naozaj netreba hľadať škandál tam, kde nie je, a robiť z Pridu Sodomu a Gomoru, keď sa tam nič také nedeje. Na Hviezdoslavovom námestí býva aj detský kútik, kam prídu aj dúhové rodiny, aj hetero rodiny so svojimi deťmi. Deti sa hrajú, kým rodičia sledujú koncerty alebo popíjajú kávičky, takže z môjho pohľadu je napríklad bratislavský Pride veľmi konzervatívny, rodinne založený.

Móda je skvelou ukážkou, ako sa rodové prejavy menia. Pred dvadsiatimi rokmi by bol pre chalana úplný trapas dať si ružovú, dnes to už nikto nerieši.

Zlepšuje sa vďaka týmto skúsenostiam vnímanie a miera prijatia dúhovej komunity na Slovensku?

Akceptácia gejov a lesieb je väčšia, pretože poznáme viac príbehov a máme tak viac poznania. Vtedy zrazu ubúda predsudkov a zbytočne nenávistných reakcií. Dúhová komunita je však pestré spektrum a transrodoví ľudia ešte mnohých vyrušujú. Na gejov a lesby si už možno zvykli a zrazu je tu ktosi neznámy, a kým spoločnosť získa dostatok skúseností na prijatie, chvíľu to potrvá.

Bohužiaľ, sú skupiny ľudí, ktoré zámerne vytvárajú nenávisť pre politické ciele. Transrodoví ľudia sa tak ocitajú pod neustálou paľbou a musia sa opätovne obhajovať. Namiesto dialógu tak máme nefunkčnú konfrontáciu.

Transrodoví ľudia už nemusia počas tranzície podstúpiť povinné kastrovanie, aby si mohli zmeniť doklady. Napriek tomu, že ide o rozhodnutie odborníkov, rozpútalo to zbytočnú debatu, pri ktorej ľudia používajú termíny, ktorým nerozumejú. Ak sa bavíme o pohlaví, ide o biologickú tému, ale ak sa bavíme o rode, je to skôr sociologická téma. Vedel by si vysvetliť základné pojmy a rozdiel medzi pohlavím a rodom?

Pre pochopenie tejto témy sú tieto pojmy kľúčové. Sú tri základné kategórie, ktoré nám pomôžu zorientovať sa: pohlavie, rod a orientácia. Pohlavie sú isté biologické znaky, ktoré sú iné u mužov a iné u žien. Ani tu to nie je úplne jednoznačné, pretože existuje malé percento ľudí, ktorí sa rodia ako intersexuáli a nemajú jednoznačné pohlavné znaky.

Od týchto biologických čŕt sa potom odvíjajú očakávania a úlohy, ktoré ako spoločnosť pripisujeme danému pohlaviu. Tomuto hovoríme rod a tieto vlastnosti sa v čase a priestore menia a vyvíjajú. Napríklad dnes máme zaužívané, že chlapcov obliekame do modrého a dievčatá do ružového, ale toto existuje posledných 50 rokov. Na konci 19. storočia bol veľký hit obliekať chlapcov do vznešenej ružovej a dievčatá do modrej, pretože to bola farba čistoty a nevinnosti. Veľmi zjednodušene je rod nejaký balík očakávaní mužskosti a ženskosti, ktorý sa vyvíja. 

Pri transrodových ľuďoch nekorešponduje ich pohlavie, teda biologické znaky, s vnútorným prežívaním týchto spoločenských očakávaní. Transrodová osoba nevníma samu seba v súlade s rodom, ktorý jej pripísali na základe pohlavia, ale snaží sa žiť, mať rodový prejav, používať nové meno a zámená, ktoré sú v súlade s jej vnútorným prežívaním.

Pochybnosť o vlastnej hodnote je veľkou témou nielen pre single ľudí, hovorí psychoterapeutka

Samostatná kategória je potom orientácia, teda citová, romantická a sexuálna príťažlivosť k iným osobám. Zdôrazňujem citovú a romantickú zložku, pretože pri lesbách, gejoch a bisexuálnych osobách sa často orientácia redukuje len na sexuálnu.

5x rýchlo a úprimne s Romanom Samotným

Aká je tvoja najväčšia výzva posledného mesiaca a ako ju zvládaš?

Mal by som menej pracovať, viac oddychovať a mať menej štruktúrovaný čas. Zvládam to tak, že hovorím na každý ďalší projekt áno, takže mám v tomto rezervy. 

Čo podľa teba ľudia vo veľkom ignorujú a mali by tomu venovať viac pozornosti?

Pre rovnováhu vo vesmíre by mali ľudia dbať na to, aby dobre jedli. Aby mali raňajky, obed, večeru, aby sedeli a aby sa vtedy iba rozprávali. Podľa mňa je strašným problémom Slovenska, že nemáme kultúru stolovania, že sa ako rodiny, priatelia každý deň nestretávame a nerozprávame sa o tom, čo zažívame.

Kedy máš pocit, že sa najviac učíš?

Keď idem trošku mimo svojej komfortnej zóny, keď idem do neznáma. Snažím sa stále vytvárať výzvy, stále si vytváram nejaké nepohodlie, aby som aj ja spochybnil nejaké svoje zažité schémy.

Kedy si naposledy precítil, že život fakt stojí za to?

Každý deň. Ja sa ráno zobudím a ja sa tak teším, že „dobré ránko“.

Na čo si v poslednom mesiaci alebo období minul najviac peňazí?

Ja strašne veľa peňazí míňam na jedlo, ja strašne rád jem.

Ja si pri téme rodu a meniacom sa súbore očakávaní od mužov a žien vždy spomeniem na francúzskych kráľov, ktorí na zdôraznenie svojej mužnosti nosili opätky, aby im vynikli lýtka. 

Áno, móda je skvelou ukážkou, ako sa rodové prejavy menia. Pred dvadsiatimi rokmi by bol pre chalana úplný trapas dať si ružovú, dnes to už nikto nerieši. Rodové prejavy sú kultúrny kód, ktorý si vytvárame v nejakom časopriestore. Sú indiánske kmene, ktoré majú šesť rodov, a viaceré kultúry nemajú náš binárny koncept rodu, teda nerozlišujú len mužský a ženský. Rôzne časy a rôzne miesta majú rôzne znaky.

Francúzski muži si dávajú pri pozdrave pusu na líce, inde v Európe by to pre mužov znamenalo úplnú potupu, a pritom vo Francúzsku je to úplne normálna vec, ktorú nikto nerieši.

Je používanie správneho slovníka, napríklad vybraných zámen pri trans ľuďoch, prejavom rešpektu, ktorý môže byť ďalším krokom k prijatiu dúhovej komunity? 

Určite áno. Poviem ti jednoduchý príklad. Máme kamošku, ktorá sa volá Mária, ale všetci jej hovoríme Mary a aj ona sa s touto prezývkou stotožňuje. Nikto jej nebude silou-mocou hovoriť inak, všetci to tak akceptujú a nikto s tým nemá problém. Ľudia bežne oslovujú iných tak, ako im je príjemné, ale pri trans ľuďoch to je zrazu problém? 

Kľúčové je rešpektovať identitu človeka, ja nemám právo niekomu hovoriť, ako sa on môže cítiť a kto je, lebo ja nežijem jeho príbeh. Keď ma slušne poprosí, aby som rešpektoval jeho voľbu, tak naozaj neviem, čo získam tým, keď budem tú osobu silou-mocou oslovovať po svojom. Mne ide o to, aby som s tou osobou mal porozumenie, rešpekt a slušnosť, tak akceptujem obyčajnú vec, o ktorú ma žiada, lebo jemu alebo jej to korešponduje s tým, ako sa cíti a kým je. 

Pri niektorých slovách si ani neuvedomujeme, že ide o škatuľkovanie, prípadne pri nálepke „homosexuál“ o redukovanie niekoho na jeho sexuálnu orientáciu. Mali by sme pri snahe o väčšiu tolerantnosť zachádzať aj do takýchto nuáns, ktoré možno ľudia považujú za detaily?

Všetci si uvedomujeme silu jazyka. Každý z nás zažil momenty, keď nás slová zasiahli a možno zranili. Slovo homosexuál pripomína skôr medicínsky problém ako niečiu identitu a zbytočne zdôrazňuje sexualitu. Ak sa potom orientácia redukuje len na sexuálnu, tak sa zabúda na romantickú a citovú.

Súčasťou plnohodnotného ľudského vzťahu je, samozrejme, aj sex a sexualita, ale aj množstvo ďalších aspektov vzájomného spolužitia. Preto sa snažíme slovník upravovať, aby bol v súlade s obsahom používaných pojmov a zbytočne neprehliadal dôležité aspekty, ktoré by mala spoločnosť chápať.

Napríklad ak sa niekto verejne prihlási k svojej orientácii a identite, nenazývajme to „priznanie k homosexualite“, pretože to naznačuje, že sa priznáva k niečomu zlému.

Človek, ktorý otvorene povie, že je gej, nič zlé nespravil ani nespáchal, iba oznámil svetu svoju identitu. V otvorenej spoločnosti, kde sa ráta s tým, že rodová identita aj orientácia sa pohybuje na nejakom spektre a nie je len o dvoch možnostiach, by ani takýto oznam nebolo treba robiť. Ak by sme mali v spoločnosti otvorené nastavenie, bolo by prirodzené, že človek len v istom momente artikuluje svoje vnútorné prežívanie a nie je za tým nános odhaleného tajomstva.

Organizuješ mnohé podujatia, kde dávaš dúhovým ľuďom priestor slobodne sa prejaviť. Pomáha kultúra a umenie sprostredkovať prvú pozitívnu skúsenosť s LGBTI+ komunitou, ktorá potom prispieva k odbúravaniu predsudkov?

My sa neustále snažíme pozývať ľudí do svojho sveta, aby videli, kto sme. Občas sa stane, že sa niekto pýta: „Ja som hetero, môžem tam ísť?“ Samozrejme, že áno, tvoríme bezpečný priestor, kde rešpektujeme všetky identity a prejavy náklonnosti.

Človek, ktorý otvorene povie, že je gej, nič zlé nespravil, iba oznámil svetu svoju identitu a nemal by za tým byť nános odhaleného tajomstva.

Kultúrne podujatia slúžia nato, aby sme mohli priblížiť svoju životnú skúsenosť a príbehy ľuďom, ktorí ich nemajú ako inak vidieť. Aj do baru Tepláreň aj na eventy, ktroré organizujem, chodí veľký mix ľudí rôznych orientácií a rodových identít a všetci sa cítia bezpečne, pretože sa snažíme rešpektovať, že ľudia sú pestrí. 

Takýto bezpečný priestor pomáha aj ľuďom z komunity, ktorí ešte nenabrali odvahu verejne prejaviť svoju identitu?

Pre mnohých je to veľký míľnik v sebaprijatí. Už len vstúpiť do gej baru je pre niekoho prvý krok, pretože zrazu sa prezentuje navonok v nejakom priestore, kde ho však môže vidieť suseda alebo sesternica. No keď sa ocitnú v skutočnom fyzickom priestore, kde sú ľudia s podobnými príbehmi, je to pre nich veľká úľava. Vidia, že v tom nie sú sami a že ľudia z LGBTI+ komunity žijú normálne životy, majú vzťahy, chodia do práce a neskrývajú sa pre svoju identitu. 

Čo môžeme ako spoločnosť spraviť, aby sme prestali vnímať dúhovú komunitu a zvyšok populácie ako dva protichodné svety a posilnili vzájomné prijatie? 

Veľmi pomôže, ak sa prestaneme povyšovať a pozerať na ľudí zvrchu, ale začneme jeden druhého viac počúvať a trpezlivo vnímať, čo nám hovoria iní ľudia o svojej životnej skúsenosti. V LGBTI+ komunite každý týždeň zažívame, že nám niekto tak zvrchu blahosklonne dovolí vôbec existovať.

Ale my sme sa tak narodili, máme právo existovať a nedovolíme si rozhodovať o živote iných. Ak nebudeme k ostatným pristupovať z piedestálu, ale skúsime každého vnímať ako človeka, ktorý môže mať inú skúsenosť ako ja, možno s pár inými premennými vo svojom príbehu.

Roman Samotný

Vyštudoval žurnalistiku na Univerzite Komenského, pracoval ako redaktor v tlačovej agentúre SITA a týždenníku Plus 7 dní, následne pôsobil ako dramaturg a scenárista v TV JOJ. V súčasnosti sa venuje organizovaniu podujatí a tvorbe online magazínu pod vlastnou značkou Queer Slovakia. Spolupracuje s Iniciatívou Inakosť a PRIDE Košice na viacerých projektoch. Okrem toho píše scenáre pre Silnú zostavu v RTVS a venuje sa aj hudbe ako DJ Vesnu.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Aké slúchadlá si vybrať k smartfónu? Poradíme vám, na čo všetko treba myslieť

Bezdrôtové slúchadlá sú perfektným doplnkom vášho smartfónu pri práci, pri športe aj relaxe.

Slúchadlá boli vždy verným pomocníkom smartfónov, no dnes už získavajú status nevyhnutného doplnku každého inteligentného telefónu. Funkcie a schopnosti bezdrôtových slúchadiel sa neustále rozširujú a čoraz väčší zmysel dávajú aj tým, ktorí cez svoj smartfón hudbu nepočúvajú. 

S novými slúchadlami si užijete pozeranie obľúbeného seriálu či filmu na smartfóne kdekoľvek budete. O to viac, ak máte Netflix v cene vášho O2 Paušálu

Telefonovať bez nutnosti mať smartfón bezprostredne pri sebe, vyťahovať ho z vrecka či kabelky, ovládať hlasového asistenta, prepínať hudbu v playliste alebo sa sústrediť na prácu potlačením hluku okolitého sveta. Kombo slúchadlá + smartfón toho dnes dokáže naozaj veľa, preto sme si pre vás pripravili niekoľko rád, ktoré vám pomôžu vybrať si ideálne slúchadlá pre vaše potreby.

Zvuk nie je jediné kritérium

Vybrať si perfektne vyhovujúce slúchadlá môže byť rovnako zložité ako nájsť dokonalý smartfón. Aj v tomto prípade ide o otázku osobných preferencií a kompromisov. Je však zopár vecí, ktoré by ste pred výberom mali vedieť.

Prirodzene a logicky sa núka, že najdôležitejšou charakteristikou slúchadiel je zvuk. Povedzme si však úprimne, hľadať slúchadlá s hi-fi zvukom ako doplnok k smartfónu je úplne zbytočné. Dokonalý zvuk si totiž najlepšie vychutnáte v pohodlí, keď sa naň sústredíte a máte samotné skladby v dostatočnej kvalite. Obmedzenie kvality pre vás neplatí, ak máte ako súčasť svojho O2 Paušálu predplatné na TIDAL, službu, cez ktorú môžete streamovať hudbu v nekomprimovanom formáte FLAC.

Uniformita má logický dôvod

Samozrejme, rozdiel v kvalite zvuku medzi 30- a 180-eurovými slúchadlami budete počuť, no nebude až taký zásadný. A to aj z toho dôvodu, že výrobcovia dnes vedia veľa vecí vyladiť softvérovo.

Dôvod, prečo sú takmer všetky slúchadlá ladené do prebasovaného zvuku, ktorý dokáže vytiahnuť každý jeden detail skladby, je ten, že takýto zvuk je pomerne univerzálny v mainstreamovej hudbe a najmä funkčný. Cez slúchadlá totiž čoraz viac telefonujeme, ovládame nimi smartfón a počúvame hovorené slovo v podcastoch.

Aj preto pri smartfónových slúchadlách argumentovať v prospech lepšieho zvuku pripojením cez 3,5 mm jack konektor nie je práve presné. Najmä ak máte k dispozícii pripojenie Bluetooth 5.0 a viac. Možnosť použiť kábel na pripojenie slúchadiel k smartfónu sa vám však hodí, ak na smartfóne hráte hry, veľa cestujete, pozeráte filmy, prípadne striháte videá.

Výdrž batérie bezdrôtových slúchadiel na úrovni 6 a viac hodín môže pôsobiť postačujúco, no nie je to vždy tak. Samozrejme, záleží najmä na tom, či aj váš smartfón má ešte možnosť pripojiť slúchadlá cez 3,5 mm jack.

Pri práci nepodceňujte kvalitný mikrofón

Buďme však konkrétnejší. Ste manažér, pre ktorého je smartfón v prvom rade pracovný nástroj? Potom je pre vás dôležité, aby ste mohli mať slúchadlá pohodlne nasadené v ušiach aj celý deň bez toho, aby vás obťažovali.

Presne pre takéto použitie sú vhodné štuple. Či sa rozhodnete pre tie s nožičkou, ako majú napríklad Xiaomi FlipBuds Pro, alebo bez nožičky, ako napríklad Samsung Galaxy Buds2, je len vecou osobnej preferencie.

Dôležité pre vás je, aby mali slúchadlá dostatočne dlhú výdrž batérie na jedno nabitie, prípadne ponúkali puzdro, ktoré ich dokáže nabiť. Ako napríklad Apple AirPods (2022), ktoré vďaka puzdru bez nabíjacieho kábla vydržia okolo 30 hodín počúvania hudby a 24 hodín telefonovania.

Pre podnikateľov, študentov či manažérov je dôležitý parameter ANC, teda aktívne potláčanie okolitého ruchu, čo je veľmi užitočné, keď sa treba sústrediť. Preto sa zamerajte na to, aby výrobca kládol dôraz aj na zapracovanie kvalitných mikrofónov. Užitočnou funkciou je aj schopnosť slúchadiel automaticky sa prepnúť z jedného zariadenia na druhé. Napríklad po príchode do kancelárie zo smartfónu na notebook.

Hľadáte niečo univerzálne?

Nemáte na slúchadlá špeciálne požiadavky? V tom prípade bude výber o niečo jednoduchší a aj lacnejší. Dnes už vyložene zlé a nekvalitné slúchadlá kúpite, len ak sa rozhodne pre nejakú úplne neznámu značku v niektorom z čínskych online marketov. 

Konkurenčný boj je čoraz intenzívnejší, a preto aj známe značky dnes dokážu za pár desiatok eur pripraviť zaujímavú ponuku. Jedným z veľmi milých prekvapení sú nové bezdrôtové slúchadlá O2 pods.

Za skutočne priaznivú cenu ponúkajú výbavu, o ktorej by ste v dostupnej kategórii ani len nesnívali. O2 pods majú dobrý zvuk, na telefonovanie sú priam ideálne. Okrem integrovaného mikrofónu aj pre pohodlné dotykové ovládanie.

Párovanie so zariadením – smartfónom, tabletom alebo notebookom – je viac ako spoľahlivé a rýchle. Prirodzene si slúchadlá rozumejú ako s operačným systémom Android, tak s iOS a aj Windows či MacOS. 

Nabíjacie puzdro sa postará o 20-hodinovú výdrž na jediné nabitie, vybavené je aj technológiou na bezdrôtové nabíjanie. Inak je k dispozícii aj USB-C konektor.

Ak preferujete skôr klasickú konštrukciu slúchadiel a nie „štuple“, zaujímavou voľbou sú bezdrôtové slúchadlá Music Hero s mäkkými náušníkmi, zabudovaným mikrofónom a multifunkčnými tlačidlami na ovládanie hudby a vybavovanie telefonických hovorov.

Sú štuple vhodné pre športovcov?

Napriek tomu, že výrobcovia často tvrdia, že bežné štupľové slúchadlá sú vhodné aj na šport, poobzerajte sa radšej po tých s prívlastkom športové. Líšia sa konštrukciou, na štupľoch sú napríklad malé ramienka, ktoré lepšie držia. Aktívne potláčanie hluku je v tomto prípade skôr zbytočné, možno až nebezpečné. Ak behávate v meste popri ceste, je určite lepšie, ak môžete vnímať svoje okolie.

Pre športovcov nemusí byť vždy ideálne ovládanie dotykom na štupli. Keď máte dotykovú plochu vlhkú od potu, nemusí správne reagovať, preto je praktickejšie ovládanie na šnúrkach na krku. Zaujímavým tipom na športovanie sú napríklad flexibilné a mäkké Sony WIC200.

Pre milovníkov dizajnu

Ak je pre vás dôležitý dizajn a väčšiu dôveru máte skôr k tradičným výrobcom zvukovej techniky, nebojte sa vyskúšať niektorú z overených značiek, ako je napríklad Bang & Olufsen. Aj firmy z hi-fi sveta totiž vidia potenciál v praktických štupľoch.

S dobrými slúchadlami a šikovnými apkami budú tréningy ľahšie. Tréneri a trénerky odporúčajú tieto smart aplikácie

Pravda však je, že aj v prípade smartfónových slúchadiel sa sústredia primárne na zvuk, preto môžu ponúkať o generáciu starší Bluetooth alebo nemajú aktívne potláčanie hluku.

Nie je to však prípad dizajnových SONY LinkBuds, ktorých netradičný dizajn dopĺňajú 12 mm meniče, Bluetooth 5.2 alebo 17,5-hodinová výdrž batérie, samozrejme, v spojení s puzdrom. Nechýbajú ani kodeky SBC a AA.

Ani klasiky nie sú krokom vedľa

Dôvodov, prečo vám nemusia vyhovovať štuple a radšej siahnete po klasických slúchadlách, je veľa a všetky sú legitímne. Aj tu ide o vec osobných preferencií. Klasické slúchadlá sú väčšie, prekryjú ucho, čím môžu do určitej miery suplovať funkciu potláčania hluku a pasívne ucho izolovať od okolitých ruchov a zvukov.

Pre mnohých ľudí sú pohodlnejšie na nosenie, ale nie na dlhé hodiny. S veľkými slúchadlami vám môže byť teplo a sú oproti štupľom ťažšie.

Klasické veľké slúchadlá ocenia skôr hráči, pre ktorých sú dôležité rôzne zvukové kodeky. Samozrejme, spokojnejší budú aj milovníci hudby, keďže pri takýchto slúchadlách sa so zvukom už pracuje inak, dôkazom čoho sú napríklad aj slúchadlá  SONY WHCH510, ktoré okrem kvalitného zvuku ponúkajú výdrž batérie na jedno nabitie 35 hodín.


Bohatú ponuku bezdrôtových slúchadiel na rôzne účely nájdete aj v e-shope O2.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac