Odvaha, sila priateľstva aj veľa smiechu: 10 animovaných filmov, pri ktorých sa zabaví celá rodina

HBO GO prináša pestrý mix kvalitných animovaných filmov, ktoré nepoznajú generačné rozdiely.

Ponorte sa spolu so svojimi deťmi do rozprávok, ktoré hovoria o sile priateľstva a rodiny, sú plné dobrodružstva a prinášajú aj skvelú zábavu. Je na vás, či si vyberiete slnkom zaliate Mexiko, zasnežené kráľovstvo, magický svet nadprirodzených bytostí alebo sa obklopíte kockami stavebnice LEGO. Všetky animované filmy z nášho výberu teraz nájdete v ponuke streamovacej služby HBO GO. 

Sledujte filmy cez O2 a objavte výhody služby HBO GO aj s predplatným a neobmedzenými dátami ako súčasť svojho O2 SMART Paušálu. Chcem vedieť viac

Frčíme/Onward
(2020)

Foto: © Walt Disney Pictures

Novinka od režiséra animovaného filmu Príšerky: Univerzita (Monsters University) z roku 2013 vás opäť prenesie do sveta nadprirodzených bytostí. Dej sleduje bratov elfov Iana a Barleyho v čase, keď mágiu vystriedali technológie. Kúsok toho čarovného však ostalo aj pre mladých súrodencov, a tak získajú šancu stráviť deň so svojím zosnulým otcom.

Spoločne s dvojicou elfov sa stanete súčasťou jazdy, ktorá je plná zabudnutej mágie, ale aj nečakaných prekážok a komplikácií. Poháňaní vidinou stretnutia s otcom sú bratia ochotní odhodiť strach a obetovať takmer čokoľvek. Výsledkom je dojímavý príbeh, ktorý zdôrazňuje dôležitosť budovania súrodeneckého puta.

Šmolkovia 2/The Smurfs 2
(2013)

Foto: © 2013 Columbia Pictures Industries, Inc. and Hemisphere – Culver II, LLC.

Po úspešnej filmovej adaptácii svetoznámeho príbehu o modrých bytostiach prichádza jej pokračovanie. Tentoraz sa dej odohráva prevažne v romantickom Paríži, ktorý spoznáte z pohľadu šmolkov a ich priateľov. Nástrahy im už zvyčajne pripravuje čarodejník Gargamel, lenže už na to nie je sám. Vytvoril si dvojicu zlých šmolkov, s pomocou ktorých unesie krásnu Šmolinku.

Rozprávka je plná múdrych rád od tatka Šmolka, zábavných scén a zdôrazňuje silu priateľstva. Určite sa pri nej s celou rodinou veľa nasmejete. Ak by ste si chceli s deťmi precvičiť angličtinu, odporúčame vám film pozerať v origináli – Šmolinku nahovorila obľúbená speváčka Katy Perry.

Coco
(2017)

Foto: © Disney/Pixar

Asi v každej rodine sa nájde niekto, kto je trochu iný a cíti sa nepochopený. Mexický chlapec Miguel sa chce odmalička stať hudobníkom, ale jeho blízki o tom sne nechcú ani počuť. Hudba totiž v minulosti spôsobila ich predkom veľa bolesti.

Všetko sa však otočí hore nohami v deň osláv sviatku Día de Los Muertos, počas ktorého sa Miguel ocitne v ríši zosnulých. Stretáva sa so svojimi predkami a zisťuje skutočnú pravdu, ktorá jeho rodinu rozdelila. Výnimočne spracovaný oscarový príbeh vám pripomenie, prečo je dôležité, aby rodina držala pokope, a veselé pesničky roztancujú celú vašu domácnosť.

Železný obor/The Iron Giant
(1999)

Foto: © Warner Bros. Entertainment Inc.

Priateľstvo často dokáže prekonať akékoľvek rozdiely. Svoje o tom vie aj deväťročný Hogarth Hughes, ktorému sa obráti život naruby v momente, keď stretne v lese obrovského robota. Postupne si k sebe napriek odlišnostiam nájdu cestu a stanú sa najlepšími priateľmi.

Prečítajte si: 13 tipov, ako sa zo sviatkov nezblázniť a spríjemniť ich aj iným

Táto kreslená snímka by nemala ujsť fanúšikom sci-fi ani tým, ktorých zaujímajú dejiny kinematografie. Dojímavý príbeh totiž patrí medzi najúspešnejšie animované filmy na svete. Režíroval ho Brad Bird, ktorého dielo môžete poznať aj vďaka animovaným trhákom ako Rodinka úžasných (The Incredibles) z roku 2004 či Ratatouille z roku 2007.

V hlave/Inside Out
(2015)

Foto: © Disney/Pixar

Rozmýšľali ste niekedy o tom, prečo reagujete práve tak či onak? Originálny príbeh V hlave, ktorý okrem iného získal aj Oscara za najlepší animovaný film, vás vtiahne do diania v mysli dospievajúcej školáčky Riley. Zoznámite sa s piatimi hlavnými emóciami Radosť, Strach, Hnev, Znechutenie a Smútok, ktoré sú zodpovedné za jej reakcie.

Emócie sa spoločne snažia, aby bolo všetko v rovnováhe a jej spomienky ostávali primárne šťastné. Či sa im to podarí, vám neprezradíme, ale odporúčame nevynechať tento animovaný film počas sviatkov. Určite neoľutujete.

Tintinove dobrodružstvá/The Adventures of Tintin
(2011)

Foto: © 2011 Columbia Pictures Industries, Inc. And Beverly Blvd. LLC.

Svetoznámy režisér Steven Spielberg okúsil aj vody animovaného filmu a nakrútil príbeh o zvedavom reportérovi Tintinovi. Po tom, ako začne odhaľovať tajomstvá spojené s pokladom ukrytým v bájnej lodi Jednorožec, sa dostane do smrteľného nebezpečenstva. Celé sa to začne zamotávať a spoločne s Tintinom tak môžete prežiť fantastické dobrodružstvá.

Spielbergov animovaný film je inšpirovaný komiksovou sériou od belgického karikaturistu Hergého. Adaptácia do počítačovej animácie známej komiksovej klasike výborne sadla a príbeh určite zaujme celú rodinu. Ak máte radi záhady, tento film je pre vás ten pravý.

Kuky sa vracia/Kuky se vrací
(2010)

Foto: © 2010 BIOGRAF JAN SVĚRÁK s.r.o.

Kuky sa vracia je rozprávaním malého chlapca o plyšovom medvedíkovi, ktorý putuje lesom a chce sa vrátiť k svojmu majiteľovi. Ondrej popustil uzdu svojej fantázii a v jeho príbehu o Kukym sa objavujú fantastické scenáre aj najrôznejšie bytosti. Naozaj si to ten chlapec iba vymýšľa?

Jeho predstavivosť sa prejavuje aj vo vizuálnom spracovaní snímky, kde režisér Jan Svěrák stiera hranice medzi hraným a animovaným filmom. Výsledkom je naozaj unikátny kinematografický kúsok.

Ľadové kráľovstvo 1 a 2/Frozen I a II
(2013 a 2019)

Foto: © 2012 Disney Enterprises, Inc.

V kráľovstve Arendelle už nasnežilo a vy si môžete vychutnať pravú zimnú atmosféru s Annou, Elsou a Olafom. Tento populárny príbeh je inšpirovaný rozprávkou Hansa Christiana Andersena Snehová kráľovná a chytí vás za srdce. Večný mráz tu roztápa sesterská láska, ktorá v obidvoch filmoch čelí mnohým prekážkam.

Foto: © 2019 Disney Enterprises, Inc.

O kvalite snímok svedčia aj ocenenia, ktoré si tvorcovia odniesli z ceremónií. Prvý film okrem iného získal aj Oscara za najlepší animovaný film a rovnakej slávy sa ušlo aj piesni Let It Go, druhý film zase získal viacero nominácií. Čarovný svet Anny a Elsy môže byť výbornou voľbou aj pre vašu rodinu.

LEGO príbeh 2/The Lego Movie 2
(2019)

Foto: © Warner Bros.

Legendárna stavebnica si svoje miesto vo filme našla už viackrát a tentoraz na HBO GO boduje úspešným pokračovaním. Robotník Emmet si aj v spustošenej krajine chce zachovať optimizmus, keď do vesmíru unesú všetkých jeho priateľov. Emmet neváha ani sekundu a podnikne všetko na ich záchranu.

Hrdinom príbehu nechýba staviteľská kreativita a schopnosť obetovať sa pre druhých. Rozprávka vás udrží v napätí vďaka odvážnym rozhodnutiam a rozmanitosti rozličných LEGO postavičiek. A určite sa aj zasmejete.


Radi by ste si pozreli peknú rozprávku, dobrý film alebo zaujímavý seriál a zabudli pritom na dátové obmedzenia? Stavte na nekonečné O2 SMART Paušály, ktoré okrem neobmedzených volaní, SMS a MMS prinášajú aj neobmedzené dáta a predplatné prémiových aplikácií ako HBO GO, TIDAL či O2 TV. Viac o vylepšenej ponuke O2 SMART Paušálov nájdete na www.o2.sk.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Ako vybrať mobil pre školáka? Máme pre vás 8 tipov

Čítaj viac

Kto si ešte ani raz neurobil zlú selfie, nech hodí kameňom. Vyskúšajte týchto 11 tipov a stane sa z vás selfie špecialista

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac