Powered by O2
Lifestyle

Toto leto sa spolu vychillujeme na bratislavskej Jamajke. Zaznejú aj tieto pecky

Zlaté piesky žijú voľnosťou a láskou už 15 rokov. Voda, slnko, svetová hudba a neskutočný chill.

25. 7. 2022; Autor: Sóda, Foto: Tomáš Kuša, archív Uprising festival

Jamajčan Bob Marley je azda najznámejšou hudobnou legendou reggae hudby. Odľahčené rytmy so silným spoločenským odkazom sú základom hudby, ktorú tvoril spolu s kapelou The Wailers. Štýl reggae sa postupne vyvíjal a dospel do novej podoby, ktorú si na Slovensku môžete užiť naplno na Uprising festivale. 

Užívať si hudbu na festivale je skvelé, no zažívať prepojenie s hudbou kedykoľvek a kdekoľvek sa dá s predplatným Tidal. K O2 SMART Paušálu ho môžete mať v cene paušálu

Uprising festival sa spája najmä s reggae kultúrou, no posledný augustový víkend si na ňom užijete aj ďalšie žánre od rapu cez elektronickú hudbu a drum and bass až po afrobeats, latin, garage, dancehall či ska. Od tohto fresh kokteilu neočakávajte žiaden gangsterský rap či nenávistné odkazy, ale práve naopak.

Atmosféra na Zlatých pieskoch vás prevalcuje láskou a chillom – bude to jazda plná farieb, uvoľnených rytmov, usmiatych tvárí, slobody a myšlienok dobra. 

Uprising na Slovensku nie je krátko. Už 15 rokov sa areál prírodného kúpaliska Zlaté piesky mení na láskyplné prostredie s množstvom voňavej zelene, kde si v tieni stromov a na pláži užijete „One love”.

Možno ste však netušili, že názvom a dátumom konania festival pripomína významnú historickú udalosť – Slovenské národné povstanie, a okrem toho patrí aj medzi top 40 festivalov v Európe. 

V redakcii sme vybrali niekoľko interpretov, ktorých na festivale môžete zažiť: 

MORGAN HERITAGE 
‘Down By The River’

Vynikajúca jamajská reggae kapela a až dvojnásobný víťaz ceny Grammy za Best Reggae Album Morgan Heritage. Založili ju deti speváka Denroya Morgana z newyorskej skupiny Black Eagles. V tomto žánri sú známi aj ako prvá „reggae rodina”.

Tvoria od roku 1994, pôvodne ako oktet, neskôr kvintet a aktuálne vystupujú ako trio. Ich sound je charakteristický spájaním elementov roots reggae, soul, R&B, lovers rock, kalypso, gospel, dub a príležitostne funk a dancehall. 

BLACK UHURU 
‘Top Rankin‘

Vek je len číslo. Dôkazom je aj kapela Black Uhuru na čele s Derrickom „Duckie“ Simpsonom, 72-ročným rodákom z Kingstonu na Jamajke. Ako 25-ročný vyhral historicky prvú Grammy za reggae album a prepísal históriu tohto žánru.

Názov Uhuru nie je náhodný – v svahilštine znamená slobodu, a tým sú poznačené aj skladby kapely, v ktorých ladné beaty dopĺňa silný hlas. Duckie je jeden z mála členov formácie prítomný od začiatku až po súčasnosť.

DELINQUENT HABITS
‘Tres Delinquentes’

Prísna americká rapová trojica Delinquent Habits z Los Angeles bola medzi prvými, ktorí robili hip-hop s nádychom latino v skorých 90. rokoch. Kombinovali anglické a španielske texty dokopy, korenili ich temperamentným latino rytmom.

Sen Dog z Cypres Hill bol producentom prvého albumu a single ‘Tres Delinquentes’ prevalcoval nielen hip-hopové, ale aj popové a R&B rebríčky.

HEMPRESS SATIVA
‘Boom (Wah da da Deng)’

Multitalentovaná charizmatická speváčka a skladateľka z Jamajky Hempress Sativa sa na Slovensku predstaví aj so svojou kapelou The Unconquerebels. Jej hudba sa vo všeobecnosti pohybuje v žánroch deep roots a rock reggae, ale občas prekračuje hranice a môžete tak počuť aj varianty hip-hopu, afrobeatov či R&B.  

MAX ROMEO
‘Chase The Devil’

Priekopník reggae, absolútna kingstonská legenda 77-ročný Max Romeo bude vystupovať so svojou dcérou, speváčkou Xana Romeo. ‘Chase The Devil’ je jeho najznámejšia pesnička, ktorej úryvky použili vo svojej tvorbe aj umelci ako Jay Z, Kanye West alebo The Prodigy.

Skladba vyšla prvýkrát na albume War Ina Babylon v roku 1976 a má niekoľko verzií. Jej message odkazuje na všetko negatívne (diabla) v našej mysli, čo vieme vyhnať len silou ducha.

DE LA SOUL
‘Much More (feat. Yummy)’

Šír lásku, nie nenávisť – trio De La Soul z Long Island v New Yorku sú jednou z najlepších rapových formácií všetkých čias. Ako súčasť kolektívu Native Tongues, ktorý zahŕňa aj mená ako A Tribe Called Quest, Jungle Brothers, Queen Latifah a Monie Love, sú priekopníkmi takzvaného uvedomelého rapu. 

Do mainstreamového rapu priniesli začiatkom 90. rokov otvorenú myseľ a džezový sound, ktorý rezonuje dodnes. Ich uvedomelý prístup k hip-hopu šíri pozitívne vnímanie sveta a je opozitom gangsterského rapu.

RONI SIZE
‘Brown Paper Bag’

Roni Size patrí medzi najrešpektovanejšie mená britskej drum and bassovej scény. Vyrástol v Bristole ako syn jamajských imigrantov, v rovnakej štvrti ako trip-hopové legendy Massive Attack a Tricky.

Hudba je jedno z najprístupnejších umení a aj vďaka nej dokážeme postupne odbúravať predsudky. Toto sú hymny dúhovej komunity

Ako producent a majiteľ hudobného vydavateľstva Full Cycle je „undergroundovým magnátom” a má na svedomí množstvo projektov, nielen vlastných, ale aj rôznych spoluprác. V 9-minútovej skladbe ‘Brown Paper Bag’ počuť aj britskú vokalistku Onallee, ktorej hlas sa stal soundtrackom nejednej rave party.

BOY WONDER
‘Čopsoi’

Trnavský rapper a lokálny lyrický superhrdina Boy Wonder po siedmich rokoch vydal dlhoočakávaný sólo album ‘Jeseň 2015: Človek z planéty Zem’ na českom labeli Ty Nikdy.

Boy Wonderov štýl odzrkadľuje roky freestylových battlov, ale jeho nezameniteľný flow je ako vánok čerstvého vzduchu, ktorý prináša nadhľad a hĺbku zároveň. Tvrdý trnavský prízvuk len dotvára undergroundový zážitok.  

TAMARA KRAMAR
‘So Sweet’

Hudba mladej šarmantnej slovenskej skladateľky a speváčky Tamary Kramar pripomína kombináciu neo soulu z 90. rokov a sladkého popu. Jej hudobná inovatívnosť bola potvrdená aj výhrou v kategórii Objav roka na posledných Radio_Head Awards. 

Počas jej početných koncertov doma aj v Británii, kde v súčasnosti žije, si skladby ako ‘So Sweet’ a ‘Hey Pretty Girl’  okamžite získali publikum. Jej prvé EP by malo s najväčšou pravdepodobnosťou vyjsť na konci tohto roka.

MEDIAL BANANA
‘Môžem všetko’

Banány na reggae oslave slobody nemôžu chýbať. Ikona slovenského reggae, šestica muzikantov Medial Banana vo svojej tvorbe už vyše dekády kombinuje zmes ska, dancehallu, dubu, popu až po džez a funk. Nemusíte byť ani milovníkom jamajského žánru, aby vás ich prísne pozitívna vibrácia bavila. 

A okrem hudby si na Uprising festivale užijete: 

  • tanečné workshopy,
  • diskusie,
  • filmové zážitky,
  • športové turnaje,
  • zóna pre deti a rodiny, 
  • gastronomické špeciality (highlightom je karibská kuchyňa).

Na Uprising festival so Sódou 

Na Instagrame pravidelne zdieľame novinky z hudobného sveta a inšpirujeme sa hudbou.

Začiatkom augusta pre vás navyše pripravujeme s Uprising festivalom špeciálnu súťaž, vďaka ktorej môžete získať 2 lístky na najväčší reggae chill na Zlatých pieskoch.

Všetko na našom Instagrame už čoskoro. Nezabudnite nám dať follow, aby vám nič neušlo.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Pre tech nadšencov

Hollywoodske efekty a šikovné triky. 5 tipov, ako kreatívne využiť foťák vášho smartfónu

Filmárske triky s približovaním, kreatívny strih či prácu so zeleným pozadím zvládnu aj začiatočníci so svojím smartfónom.

Vráťme rozum na internet

Dôležité je debatovať, nie presviedčať. Aj konšpirátori môžu mať v niečom pravdu, hovorí Ondrej Schütz

Podľa riaditeľa debatnej asociácie je schopnosť posudzovať informácie ako orientácia v lese.

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac