​​Dizajn, hravosť aj spoľahlivosť. Toto je našich 8 obľúbených smartfónov

Vybrali sme najlepšie smartfóny pre hráčov, náročných aj nenáročných používateľov.

Všetci využívame viac-menej rovnaké základné funkcie smartfónov. Podľa čoho si potom vybrať vhodný mobil? Niekto potrebuje najnovší model s modernými vychytávkami, niekto zase spoľahlivého a cenovo dostupného spoločníka a niekto sa môže zamerať na dobrý herný telefón. V našom novom prehľade obľúbených smartfónov sme sa snažili vybrať niečo pre každého. 

Máte v ruke nový smartfón? Týchto 6 vecí by ste mali spraviť ako prvých. Chcem vedieť viac

​Špičkový výkon nadovšetko

​​Huawei P40 Pro

​​Od vlajkového radu Huawei smartfónov mávame každoročne veľké očakávania a séria noviniek s označením P40 nás ani tentoraz nesklamala.

​​​​Huawei P40 Pro je špičkový smartfón, ktorý funguje na najvýkonnejšom Kirin 990 procesore s podporou 5G. Moderné technológie pod povrchom dopĺňa aj kvalitne vyhotovený dizajn z kovu a zo skla.

​​​​Tešiť sa môžete aj na niekoľko zaujímavých fotografických noviniek. Okrem vylepšeného širokouhlého fotoaparátu pribudla aj možnosť fotiť vzdialené objekty bez straty kvality alebo druhý snímač prednej kamery pre ešte krajšie portréty.

​​​​Huawei P40 Pro zvládne aj celodennú záťaž a v prípade potreby si smartfón viete vďaka superrýchlemu nabíjaniu pohodlne kedykoľvek dobiť.

​​​​Motorola Edge+

​​Motorola v poslednom čase vyniká dizajnovo netradičnými kúskami. Platí to aj pri modeli Motorola Edge+, ktorý je zároveň najvýkonnejší smartfón tejto značky.

​​​​Krásne farebný 6,67-palcový displej robí výborný prvý dojem, z ktorého má človek hneď pocit, že drží vlajkovú loď značky. Ak ste fanúšikom Motoroly, okrem skvelej viditeľnosti na slnku vás poteší aj možnosť ovládania obľúbenými Moto gestami.

​​​Pri testovaní výkonu sme skúšali zaťažiť Edge+ na maximum a smartfón ani raz nezaváhal. Zvláda multitasking, náročné hry aj prehrávať videá v najlepšom rozlíšení.

​​​​Prémiovosť potvrdzuje aj dvojdňová výdrž batérie, hlavný snímač fotoaparátu s rozlíšením 108 Mpx a, samozrejme, procesor s podporou 5G siete.

​​Moderné a spoľahlivé

​​Huawei P40 lite

​​Mladší brat spomínaného Huawei P40 Pro, verzia lite, je už tradične cenovo dostupnejší model vlajkovej lode Huawei. Ak nechcete do nového smartfónu príliš investovať a nevadia vám drobné kompromisy v parametroch, odporúčame práve Huawei P40 lite.

​​Novinkou pri tomto modeli je rýchle nabíjanie, čo v zariadeniach tejto kategórie nebýva úplne bežné. Pravdepodobne ho však nebudete potrebovať, pretože smartfón má naozaj výbornú výdrž a intenzívne celodenné využívanie vybije batériu približne do polovice.

Modernému smartfónu nemôže chýbať poriadna fotografická výbava a Huawei P40 lite prináša štyri objektívy a prednú kameru, ktorá nesklame pri videohovoroch. Ponúka aj špeciálny selfie režim, ktorý ocenia followeri a fanúšikovia na vašich sociálnych sieťach.

​​Samsung Galaxy A51

​​Množstvo súčasných smartfónov má podobné parametre či podobný vzhľad a často sa od seba líšia len detailmi. V prípade Samsungu Galaxy A51 ide o osobitý a originálny dizajn zadného krytu s diagonálnymi líniami.

​​​​Galaxy A51 navyše vyniká kvalitným Super AMOLED 6,5-palcovým displejom so živými farbami a štvoritým fotoaparátom s vynikajúcim automatickým módom aj makro snímačom.

​​​​Pri tejto kategórii smartfónov nečakajte žiadne zázraky vo výkone, no Galaxy A51 pohodlne zvládne nároky bežných používateľov, a keď nebudete celý deň scrollovať, vydrží vám aj dva dni bez nabíjania.

​​​​iPhone SE

​​Nová generácia takzvaného ľudového iPhonu pokračuje s využívaním overeného princípu. iPhone SE kombinuje dizajn staršieho iPhonu s hardvérom novších modelov.

​​V tomto prípade sa spoločnosť Apple vrátila k 4,7-palcovému Retina displeju a k obľúbeným rozmerom iPhonu 8. Pod povrchom však nájdete prémiový čip A13 Bionic, ktorý poháňa aj minuloročný iPhone 11 Pro.

​​Nedajte sa odradiť jedným snímačom fotoaparátu, pretože menší počet megapixelov dopĺňa šikovná umelá inteligencia. iPhone SE navyše podporuje elektronickú eSIM kartu a je ideálnym vstupným zariadením do ekosystému Apple.

​Smartfóny pre vášnivých hráčov

​​Xiaomi Redmi Note 8 Pro

​​Spoločnosť Xiaomi pravidelne dokazuje, že vie konkurovať najlepším smartfónom a dvíhať latku aj v strednej cenovej kategórii.

​​Xiaomi Redmi Note 8 Pro si odomknete odtlačkom prsta, ale aj tvárou a môžete ho ovládať gestami, čím si ešte natiahnete plochu 6,53-palcového displeja.

​​Štvorica zadných objektívov dobieha aj fotoaparáty drahších značiek a operačná pamäť 6 GB RAM je tiež nadpriemerná vo svojej kategórii. Práve vďaka nej pracuje Xiaomi Redmi Note 8 Pro svižne, plynule a „gamerov” poteší, že ho nezaskočí ani náročnejšia hra.

​​​​Realme 5 Pro

​​Aj keď Realme nie je na našom trhu taká známa značka, Realme 5 Pro je vynikajúca voľba pre každého, kto hľadá plnohodnotný moderný smartfón.

​​​​A ešte lepšia voľba pre tých, ktorí sa na mobile radi hrajú aj náročnejšie hry. Okrem špeciálnej funkcie Game Space, pri ktorej vás pri hrách nebude nikto rušiť, osemjadrový procesor zvláda hranie plynulo a bez sekania.

​​​​Ak vám bude dochádzať šťava, ultra rýchlou nabíjačkou nabijete Realme 5 Pro za niečo vyše hodiny. Počas hrania je nabíjačka schopná nabiť batériu za hodinu o 43 %.

Realme 5 Pro sme nechali otestovať aj gamera Michala „Fallenreject“ Pročka a výsledok si môžete prečítať kliknutím na tento odkaz.

​​Dizajnová vychytávka

​​Motorola Razr

​​Po Samsungu prináša svoj vyklápací smartfón do hry aj Motorola. Razr síce pripomína staré vyklápačky, ale je to plnohodnotný smartfón so všetkými modernými funkciami.

​​​​Na vonkajšom 2,7-palcovom dotykovom displeji si môžete pozrieť notifikácie, odpovedať na ne alebo si cvaknúť selfie. Vnútorný flexibilný 6,2-palcový Cinema Vision displej zasa oceníte pri pozeraní videí v širokouhlom rozmere.

​​​​Vďaka funkcii TurboPower nabijete batériu za pár minút. Namiesto klasickej SIM karty však podporuje iba elektronickú eSIM.


​​Všetky obľúbené smartfóny môžete mať k akémukoľvek O2 SMART Paušálu na začiatok už od 0 €.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Huawei vymení Google aplikácie za vlastné. Zmení sa niečo aj vo vašom smartfóne?

Nová generácia Huawei smartfónov so sebou prináša konkurenciu pre Google Play Store a Apple App Store.

V nových telefónoch značky Huawei a Honor už nenájdete predinštalované aplikácie od Googlu. Druhý najväčší výrobca smartfónov nahradí tieto služby vlastným ekosystémom Huawei Mobile Services. Dotkne sa vás táto zmena? A čo by ste o nej mali vedieť?

Novinky z radu Huawei P40 nesklamali. Pripravte sa na špičkový výkon a skvelé fotky. Prečítať si recenziu

Prečo Huawei vyvíja vlastný ekosystém?

Smartfóny Huawei fungujú na operačnom systéme Android od americkej spoločnosti Google, vďaka čomu môžu mať predinštalované služby Googlu ako Gmail či Google Mapy.

Čínska spoločnosť Huawei však momentálne nemôže pre zákaz obchodovania s americkými spoločnosťami predinštalovávať Google aplikácie do svojich nových zariadení. Aby mohol druhý najväčší výrobca smartfónov naďalej predávať svoje zariadenia po celom svete, vytvoril si vlastný systém Huawei Mobile Services (HMS).

Čo je Huawei Mobile Services?

HMS je ekosystém služieb a aplikácií, ktorý má nahradiť služby Googlu na Android smartfónoch a tabletoch Huawei. Zároveň bude slúžiť ako konkurencia obchodom s aplikáciami Play od Googlu a App Store spoločnosti Apple.

Nová generácia smartfónov s HMS bude mať označenie AG, čo je skratka služby AppGallery, vlastného obchodu s mobilnými aplikáciami a hrami, ktorý nahradí doterajší obchod s aplikáciami Play.

Zmení sa niečo v mojom telefóne?

Doteraz sa používatelia Huawei smartfónov a tabletov prihlasovali po prvom spustení do svojho Google účtu.

V nových AG zariadeniach sa už budú používatelia prihlasovať cez svoje Huawei ID konto, ktoré teraz využívajú pri službách Huawei Cloud, Huawei Témy a cez ktoré sa synchronizujú osobné dáta ako kontakty, správy či Wi-Fi heslá. Nové hry a aplikácie si v AG zariadeniach stiahnete cez AppGallery.

Budem môcť používať všetky obľúbené appky?

V nových AG zariadeniach nebudú od výroby predinštalované aplikácie ako YouTube, Gmail, Google Fotky, Google Mapy a Google Drive. Momentálne ich nenájdete ani v AppGallery, podobne ako Facebook, WhatsApp, Instagram a Messenger.

Majitelia nových AG zariadení si budú môcť skopírovať kontakty, fotky a dáta cez aplikáciu Phone Clone alebo si ich nainštalovať z oficiálnych webov týchto služieb (to platí napríklad pre Facebook a WhatsApp).

Pri nových AG zariadeniach treba myslieť aj na to, že ich síce stále poháňa operačný systém Android, no ich funkčnosť ovplyvňuje závislosť od Google služieb. Znamená to, že si síce môžete stiahnuť prehliadač Google Chrome, ale nebudete sa doň môcť prihlásiť prostredníctvom svojho Google účtu.

Huawei preto pripravil vlastné alternatívy ku všetkým základným Google appkám vrátane prehliadača, e-mailovej schránky a cloudovej služby. Spoločnosť zároveň vo všetkých zariadeniach ponúka aj aplikáciu Podpora, cez ktorú sa môžete spojiť s kontaktným centrom a spoločne vyriešiť prípadné problémy s HMS.

HMS a O2 SMART Paušál

Súčasťou O2 SMART Paušálov je aj predplatné a extra dáta na používanie viacerých obľúbených appiek. Pri zariadeniach s HMS môžete rovnako ako doteraz používať služby TIDAL, HBO GO, O2 TV, TikTok a aplikácie, ktoré sa dajú stiahnuť z ofi ciálnych webov, teda Facebook, Instagram, WhatsApp a Viber.

O zaradení spravodajských appiek SME.sk a Denník N sa v súčasnosti rokuje. V rámci paušálu však nebudú môcť zákazníci so zariadeniami s ekosystémom HMS využívať aplikácie od Google, teda YouTube, Gmail a Mapy od Google.

Ak si nie ste istý, či sa táto zmena dotýka aj vás, napíšte cez O2 Chat na www.o2.sk, kde vám poradia.

Týka sa to všetkých Huawei/Honor smartfónov a tabletov?

AppGallery sa nachádza vo všetkých zariadeniach Huawei a Honor už od roku 2018. Tie však do tohto roka využívali primárne Google Mobile Services s Google aplikáciami. Zmena prichádza od apríla tohto roka.

Medzi nové smartfóny, ktoré fungujú už len na HMS, patrí napríklad Huawei P40 Lite, Huawei P40, Huawei P40 Pro a skladacie zariadenie Huawei Mate XS.

Používatelia starších smartfónov a tabletov značiek Huawei a Honor môžu aj naďalej využívať služby a aplikácie Google a príchod HMS pre nich v zásade nepredstavuje žiadnu potrebu zmeny.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac