iPhone 13 výkonom odskočil od konkurencie, púta aj pozornosť tvorcov obsahu

Hollywoodske preostrovanie, lepšia výdrž batérie a skvelý grafický výkon sú v ponuke naprieč všetkými novými modelmi.

Obrovská vlna záujmu o novinky spoločnosti Apple neutícha ani po rokoch. Dôkazom je enormné množstvo špekulácií o najnovšom iPhone 13, ktorý spoločnosť predstavila pred pár dňami, a my si tak môžeme zhrnúť najdôležitejšie novinky o všetkých nových modeloch. Nebojte sa, nezabudli sme ani na nový iPad mini a Apple Watch 7. 

Aké slúchadlá si vybrať k smartfónu? Poradíme vám, na čo všetko treba myslieť

Najnáročnejší používatelia zbystrujú pozornosť najmä pri modeloch iPhone 13 Pro, kde sa Apple vracia k zjednodušovaniu portfólia. Pri iPhone 12 boli rozdiely medzi Pro a Pro Max značné, iPhone 13 Pro a iPhone 13 Pro Max sa líšia veľkosťou displeja a výdržou batérie. V konkrétnych číslach to znamená 6,1 palca v prípade Pro a 6,7 palca pre Pro Max. Samozrejme, v oboch modeloch má displej prívlastok Super Retina XDR. 

iPhone 13 Pro / iPhone 13

Najväčšou displejovou novinkou je technológia ProMotion, ktorú poznáme z iPadov. Displeje iPhone 13 Pro a Pro Max zvládajú obnovovaciu frekvenciu 120 obrázkov za sekundu a ProMotion sa stará o to, aby bol obnovovací rozsah od 10 do 120 Hz podľa aktuálnej potreby používateľa, čím sa značne šetrí výdrž batérie. Perfektne plynulý obraz tak iPhone ponúkne aj tým najnáročnejším používateľom, teda hráčom a tvorcom videí. 

Makrofoto, vitaj!

A práve tvorcovia budú mať z nového iPhonu 13 Pro obzvlášť radosť. Úplnou novinkou je napríklad makrofotografia. Apple ju rieši prepracovanými šošovkami a vylepšeným režimom automatického zaostrovania, ktoré ultra širokouhlý fotoaparát zvláda už na vzdialenosť 2 cm.

iPhone 13 Pro a Pro Max teda na makrofotografiu využívajú fotovýbavu, ktorú už mali iPhony s označením 12, preto nehľadajte nový objektív. Esom v rukáve je makrovideo, ktoré môžete natáčať aj v režimoch spomaleného videa a časozberu. 

iPhone 13 Pro

Kvalitné fotografie a videá pri slabom osvetlení sú dlhodobou témou. iPhone 13 Pro a Pro Max sľubujú 2,2-krát viac svetla na záberoch pri použití širokého a až 92 % pri použití superširokého fotoaparátu. Nočný režim je aktuálne možné použiť so všetkými fotoaparátmi. 

Ak milujete portréty, istotne vás poteší väčší optický zoom, ktorý narástol na 3-násobné priblíženie. V kombinácii s režimom portrét nebude problém spraviť profesionálnu fotografiu, kde je tvár krásne ostrá a pozadie perfektne rozmazané.

Preostruje ako profesionálny režisér

Doslova samostatnou kapitolou je cinematic mode, ktorým Apple demonštruje silu svojej výpočtovej fotografie. V tomto video režime totiž dokážete v reálnom čase, teda počas nakrúcania videa, preostrovať v jednom zábere. Takéto efekty sú známe z hollywoodskych filmov, keď sa napríklad počas rozhovoru preostruje z tváre na tvár. Tento režim sa dá použiť so všetkými fotoaparátmi, teda so širokým, superširokým aj s teleobjektívom. 

Kedy si budem môcť kúpiť iPhone 13?

Predaj noviniek zo série iPhone 13 začína v piatok 24. septembra o 8:00 v týchto O2 predajniach:

  • O2 Predajňa Aupark, Bratislava
  • O2 Predajňa Aupark, Košice
  • O2 Predajňa OC Europa, Banská Bystrica

Funkcia fotografické štýly vám môže ušetriť čas pri postprodukcii fotografie. Ak máte na svojom Instagrame jednotný vizuálny rukopis, teda používate na úpravu fotografií konkrétny filter, vďaka novinke na iPhone 13 Pro a Pro Max už môžete fotografovať priamo v tomto vizuálnom rukopise. Rozdiel medzi filtrom a fotografickým štýlom je v tom, že fotografický štýl zachová oblohu a oblaky prirodzené. 

Čipy od Applu sú legendárne

Všetko toto je možné vďaka dvom veľmi dôležitým hardvérovým komponentom. Prvým je čip A15 Bionic, ktorý je v porovnaní s akoukoľvek konkurenciou výkonnejší o 50 %. Druhým je grafický 5-jadrový čip, ktorý konkurenciu výkonom takisto predbieha o 50 %. Vďaka takémuto výkonu dokáže iPhone 13 Pro a Pro Max vyťažiť maximum zo strojového učenia a ponúknuť ohromné výsledky. Ak ste presvedčený, že obrovský výkon je zbytočný a využijete z neho len malú časť, mali by ste vedieť, že práve takto šetríte spotrebu energie. iPhone 13 Pro Max vo všeobecnosti vydrží o 2,5 hodiny a iPhone Pro o 1,5 hodiny viac ako ich predchodcovia. 

iPhone 13 Pro

Samozrejmosťou je nabíjanie MagSafe, Lightning port, odolnosť proti postriekaniu vodou na úrovni certifikácie IP68, ochrana displeja Ceramic Shield, vysokobezpečné Face ID, LiDAR senzor, ktorý využíva aj nočný režim fotografie, 5G či úložisko do veľkosti 1 TB. 

Kompaktný mini stále žije

iPhone 13 a iPhone 13 mini sa rovnako môžu pochváliť celou paletou noviniek. Sériu mini mnohí zatracovali pre nízke predaje, no Apple stále verí, že aj dnes už pomerne malá uhlopriečka displeja má stále zmysel. Séria bez prívlastku Pro ponúka 6,1-palcový displej na iPhone 13 a 5,4-palcovú uhlopriečku displeja v prípade modelu iPhone 13 mini. Oba smartfóny sú odolné proti postriekaniu vodou.

Na zadnej strane nájdete širokú a superširokú šošovku fotoaparátu, ktoré sú voči sebe uložené v 45-stupňovom uhle, čo podľa výrobcu otvára nové možnosti využívania oboch fotoaparátov. Apple upozorňuje aj na vyššiu svetelnosť – až o 47 % – a výrazne výkonnejšiu stabilizáciu obrazu v porovnaní s predošlou generáciou iPhonov. 

Výdrž batérie narástla aj pri modeloch 13 a mini

Veľmi milým prekvapením v iPhone 13 a iPhone 13 mini je nový cinematic mode, prepracovaný nočný režim fotografie, či fotografické štýly – funkcie, ktoré nezostali len pri Pro modeloch a nájdete ich naprieč novinkami.

O grafický výkon sa stará 4-jadrový čip, ktorý vo výkone poráža konkurenciu o 30 %. Najnovší čip A15 Bionic je prítomný aj v základnom modeli a verzii mini, ktoré sa oproti predošlým generáciám predávajú so zvýšenou základnou pamäťou 128 GB. 

Výdrž batérie v porovnaní s predošlou generáciou narástla o 2,5 hodiny v prípade iPhonu 13 a o 1,5 hodiny v prípade menšieho modelu. Oba ponúkajú 5G a všetky výhody – od výkonu až po bezpečnosť – ako verzie Pro.

Rozhodujete sa medzi fitnes náramkom a inteligentnými hodinkami? Toto by ste mali vedieť

Apple Watch 7 sú tu

Fanúšikov inteligentných zariadení na zápästie istotne poteší, že displej na Apple Watch 7 narástol o 20 % v porovnaní s predošlou generáciou a až o 50 % v porovnaní so Series 3. Telo hodiniek pritom zostalo rovnako veľké, väčšiu zobrazovaciu plochu ponúka Apple vďaka zredukovaniu rámikov až o 40 %. Always-On display je v najnovšej generácii výrazne jasnejší.  

Apple Watch 7 sú odolné proti poškriabaniu, proti prachu majú odolnosť certifikovanú na úrovni IP6X a plavcov potešia vodoodolnosťou WR50. Hodinky nabijete o 33 % rýchlejšie v porovnaní s predošlou generáciou a, samozrejme, nechýbajú žiadne vychytávky a zdravotné senzory z predošlých generácií. 

iPad mini vyrazil dych

Napriek tomu, že je iPhone jednoznačne najpopulárnejším produktom spoločnosti Apple, pri ostatnom predstavovaní noviniek technologických nadšencov najviac oslovil práve iPad mini. Dôvodov je hneď niekoľko.

Prvým je zmena dizajnu. iPad mini, ktorý bol považovaný skôr za iPad pre deti na učenie sa, si vzal hranatý dizajn z iPadu Pro a výsledok je doslova úžasný. Vďaka novému dizajnu bolo možné ponúknuť aj 8,3-palcový Liquid Retina displej s True Tone, farebnou paletou P3 a absolútnym minimom odleskov.

Apple iPad mini si rozumie s Apple Pencil, ktorú o iPad prichytíte magnetom tak, ako to poznáme od väčších tabletových súrodencov. Do vrchného tlačidla je zapracovaná čítačka odtlačkov prstov Touch ID a nechýba čip A15 Bionic, ktorý aj do tohto zariadenia prináša prvotriedny výkon. 

Apple hovorí o náraste až 40 %, pričom strojové učenie je až 2-krát rýchlejšie, čo je na model s označením mini skutočná bomba. Pre maximálne využitie Apple Pencil narástol aj grafický výkon. Tu spoločnosť hovorí o 80 %, čo je dobrá správa aj pre fanúšikov rozšírenej reality.  

Batéria by mala vydržať celý deň, nechýba 5G či najnovšia wi-fi 6 a mnohých poteší USB-C pripojenie. Predná ultraširoká kamera a široká zadná kamera majú zhodne po 12 Mpx. 

Všetky novinky budú na Slovensku dostupné výrazne skôr, než sme pri Apple zvyknutí. Predaj všetkých modelov iPhone 13 začne v piatok 24. septembra o 8:00 v predajniach O2 v bratislavskom Auparku, v košickom Auparku a v OC Europa v Banskej Bystrici.


iPhone 13, iPhone 13 mini, iPhone 13 Pro aj iPhone 13 Pro Max si budete môcť kúpiť k akémukoľvek O2 SMART Paušálu na začiatok už od 0 €. 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Ste pripravení na 5G? Vybrali sme 5 mobilov s rýchlym pripojením a naloženou výbavou

Čítaj viac

Rozhodujete sa medzi smart náramkom a smart hodinkami? Toto by ste mali vedieť

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac