Rozhodujete sa medzi smart náramkom a smart hodinkami? Toto by ste mali vedieť

Kategória inteligentných zariadení na zápästie má väčší potenciál, než si aktuálne pripúšťame. Ani zďaleka nejde len o hračky pre tech fanúšikov.

Meranie krokov, sledovanie spánku či diskrétny budík sú schopnosti smart zariadení, ktoré mnohých potešia, no nie sú nevyhnutné. Možnosť bezhotovostnej platby či oslobodiť sa od smartfónu je však už niečo úplne iné. Poradíme vám, podľa čoho si vybrať smart náramok alebo smart hodinky.

Isté obdobie najväčší technologickí nadšenci predpovedali, že smartfón sa stane jediným a veľmi komplexným inteligentným zariadením, bez ktorého nespravíme ani krok. Do istej miery mali pravdu. Už dnes sa čoraz viac ľudí cíti ako bez ruky, keď svoj smartfón niekde zabudnú. V čom sa technologickí proroci mýlili? V tom, že smartfón bude jediným zariadením, ktoré budeme nosiť pri sebe.

Ktoré slúchadlá sa hodia k vášmu smartfónu? Poradíme, vám podľa toho, načo ich potrebujete.

Aj keď je inteligentný mobilný telefón stále komplexnejším nástrojom a jeho skutočný potenciál len objavujeme, vieme, že nie je dokonalý. Bezdrôtové slúchadlá sú jasným dôkazom. Prácu so smartfónom dokážu ešte uľahčiť. Ďalšou kategóriou, ktorá pri smartfónoch hrá dôležitú rolu a rozširuje príslušenstvo, ktoré sa stáva čoraz dôležitejším pre naše pohodlie, sú inteligentné zariadenia na zápästie. Ako si pri čoraz širších možnostiach vybrať to správnu?

Mali by sme sa v nich vyznať

Celkom logicky sa môžete pýtať, aký zmysel má túto kategóriu smart zariadení riešiť. Veď náramky sú náramky, hodinky sú hodinky, spoločný majú displej, dávajú sa na zápästie, sú akousi predĺženou rukou smartfónov, pomáhajú pri športe či dopĺňajú outfit.

Foto: Unplash, Luke Chesser

Tieto všeobecne známe spoločné vlastnosti akoby na istý čas splynuli do jednej kategórie a momentálne sa opäť začínajú rozchádzať. Ako to teda je?

Pôvodne pre športovcov

Inteligentné náramky boli pôvodne len pomôckou pre športovcov, ktorí si veľmi jednoduchým zariadením merali zdolanú vzdialenosť, rýchlosť, čas aktivity, frekvenciu srdcového tepu či zaznamenávali zdolanú trasu. 

Niektoré tieto čisto športové inteligentné zariadenia dokonca nemali ani displej a všetko, čo zaznamenali, ste si mohli pozrieť až dodatočne na smartfóne. Výhodou jednoduchosti fitness trackerov bola aj relatívne nízka cena.

Foto: Pexels, Ketut Subiyanto

Smart náramky sa aj dnes najviac využívajú  pri športe aj napriek tomu, že sa snažia v rámci svojej menšej konštrukcie a displeja s uhlopriečkou okolo jedného palca prevziať čo najviac zo smart hodiniek. Okrem športovej aktivity už merajú aj kvalitu spánku, ponúkajú množstvo ciferníkov, dokážu zobrazovať notifikácie zo smartfónu alebo vás ráno zobudiť. Stále sa však môžete stretnúť s modelmi, ktoré nemajú farebný ani dotykový displej.

Derú sa na výslnie

Aj keď majú dnešné smart hodinky množstvo funkcií, mali by primárne ukazovať čas a podľa mnohých aj pripomínať tradičné hodinky na zápästie. Zo začiatku mali skôr štvorcový tvar, pre ktorý boli predmetom kritiky, ktorá smart hodinky odsudzovala len do sociálnych bublín najväčších technologických nadšencov. 

Foto: Pexels, Donald Tong

Tie časy sú už preč a dnes sú inteligentné hodinky na zápästie často na nerozoznanie od klasických. Displej je tradične v rozpätí 1 až 3 palcov, teda konštrukcia je väčšia, vďaka čomu sa do hodiniek vojde aj viac technológií.

Prečo sa teda smart zariadenia na zápästie začínajú opäť štiepiť na dve samostatné kategórie? Obom pribúdajú nové funkcie, no fitnes náramky sú aj naďalej len doplnkom k smartfónu. Inteligentné hodinky sa aj vďaka novým funkciám stávajú samostatným zariadením, ktoré aj vďaka e-SIM potrebuje smartfón menej.

Mobil nechajte doma, zoberte si len hodinky a slúchadlá

Už dnes môžete pomocou smart hodiniek pohodlne telefonovať bez toho, aby ste museli vyberať smartfón z vrecka. Túto funkciu majú obzvlášť dobre vyladenú Huawei Watch GT2 Pro, ktoré sme už v Sóde podrobne recenzovali, a výsledok si môžete prečítať tu. 

Foto: Pexels, Karolina Grabowska

Dokonca nepotrebujete ani slúchadlá. Pri šoférovaní nemusíte spraviť nič iné, len na hodinkách prijať hovor a pri držaní volantu oboma rukami a plnom sústrední sa na jazdu môžete telefonovať.

Bezdrôtové slúchadlá však s inteligentnými hodinkami zužitkujete. Väčšina si totiž rozumie s bežne používanými aplikáciami na streamovanie hudby. Slúchadlá tak pripojíte k hodinkám a užívate si obľúbené skladby. Túto možnosť ponúkajú napríklad aj Samsung Galaxy Watch Active 2.

Týždeň som behal s osobným trénerom na zápästí. Naučil ma behať rozumnejšie a relaxovať. Prečítajte si viac

Už spomenuté Huawei Watch GT2 Pro majú dokonca zabudované úložisko na skladby v mp3. Toto sú vychytávky, ktoré vám fitnes náramok neponúkne.

Výdrž verzus bezkontaktná platba

V čom, naopak, vynikajú náramky je výdrž batérie. Aj napriek tomu, že majú spravidla menšiu konštrukciu, a teda sa do nich nevojde taká veľká batéria ako do hodiniek, pre svoje jednoduchšie funkcie nemajú takú spotrebu.

Zatiaľ čo veľa modelov inteligentných hodiniek musíte stále nabíjať denne, napríklad Apple Watch, náramky na jedno nabitie vydržia aj niekoľko týždňov. Dobrým príkladom výdrže je veľmi populárny Xiaomi Mi Band 6, ktorému magnetický nabíjací kábel nechýba celé dva týždne. 

Vo všeobecnosti môžeme povedať, že ak nájdete na inteligentnom náramku zaujímavú funkciu, smart hodinky ju posúvajú na vyššiu úroveň. Zároveň to, čo smart náramkom chýba, takmer s istotou ponúkajú hodinky. Zatiaľ čo do náramkov nemôžete inštalovať aplikácie, smart hodinky, aj keď nie všetky, túto možnosť ponúkajú. Treba však myslieť na to, že nie každý vývojár ponúka aplikáciu aj vo verzii pre hodinky.

Medzi najväčšie benefity smart hodiniek rozhodne patrí možnosť bezkontaktnej platby či robenie hlasových poznámok, možnosť odpovedať na správy, aj keď len prednastavenými odpoveďami, či stále rozširujúce sa funkcie starostlivosti o zdravie.  

Rozhodne cena?

Možno sa pýtate, či má zmysel zaujímať sa o smart náramky, keď hodinky funkciami jednoznačne dominujú. Ak ste športovec, pre ktorého sú najdôležitejšie schopnosti merania tréningu, tak odpoveď je jasná, pretože náramok je pre šport o niečo praktickejší. Skutočne rozhodujúcim faktorom je však cena.  

Foto: Unsplash, Andres Urena

Ako sme už spomenuli, smart hodinky sa stávajú čoraz viac samostatným zariadením. Na to reflektuje aj ich cena. Zatiaľ čo náramok Huawei Band 6 kúpite za 60 eur, vo všeobecnosti môžeme povedať, že náramky bežne kúpite za desiatky eur, cena hodiniek sa pohybuje v stovkách eur. Niektoré modely sa môžu cenou vyšplhať na úroveň smartfónov vyššej triedy, teda na sumu okolo 600 eur.


Pri výbere spoločníka na zápästie sa zastavte aj v e-shope O2, kde nájdete bohatú ponuku fitnes náramkov aj smart hodiniek od obľúbených výrobcov. Všetky môžete mať k akémukoľvek O2 SMART Paušálu na začiatok už od 0 €. Ak si spojíte viac paušálov na jednu faktúru, môžete navyše získať stabilný domáci internet so zľavou až do 100 %.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Ste pripravení na 5G? Vybrali sme 5 mobilov s rýchlym pripojením a naloženou výbavou

Čítaj viac

Rozhodujete sa medzi smart náramkom a smart hodinkami? Toto by ste mali vedieť

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac