Silné heslo a opatrnosť na verejnej Wi-Fi. Ako si najlepšie zabezpečiť smartfón

Naše smartfóny dnes ukrývajú množstvo osobných informácií, ktoré by sme si mali poctivo chrániť.

Únik citlivých informácií, prístup ku kontaktom, fotkým a možno aj vstup do aplikácií, kam by ste mali mať prístup iba vy.  Ak sa k vášmu nezabezpečenému smartfónu dostane neoprávnená osoba, môže to mať vážne následky. Ako tomu najlepšie predísť?

Ako si správne čistiť smartfón a chrániť sa proti koronavírusu? Chcem vedieť viac

Nad otázkou zabezpečenia svojho smartfónu možno len mávnete rukou, no zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo všetko obsahuje váš mobilný telefón? Smartfón je síce dobrý sluha, ale aj nosič citlivých dát, ktoré by mali byť chránené a nedostupné pre iné osoby.

Patria medzi ne napríklad kontakty, vizitky obsahujúce osobné údaje, citlivé informácie v správach, fotografie, videá či finančné údaje z bankových aplikácií. Ak smartfón využívate aj na pracovné účely, môžete k citlivým údajom zaradiť aj rôzne pracovné a interné informácie, ktoré môžu v nesprávnych rukách spôsobiť nežiaduce komplikácie.

Pripravili sme pre vás preto niekoľko tipov, ktoré vám pomôžu mať všetky citlivé dáta vo vašom smartfóne pod dohľadom a bezpečne chránené pred nechcenými návštevníkmi.

0000 nie je bezpečný PIN

Kým prejdeme k zabezpečeniu smartfónu, nemali by ste podceniť ani ochranu SIM karty, ktorú pred zneužitím chráni PIN kód.

Nepoužívajte jednoduché číselné kombinácie ako „0000” alebo „1111”. Zvoľte si radšej taký PIN, ktorý nikto neuhádne ani na tretí pokus, po ktorom sa SIM karta zablokuje.

Najbezpečnejšia je biometria

Štvor- alebo šesťciferný PIN kód patrí spolu so vzorom a heslom k najčastejším zabezpečeniam smartfónu. V nastaveniach telefónu si môžete jednu z týchto možností vybrať a nastaviť ako spôsob odomykanie vášho zariadenia.

Z tejto trojice je najúčinnejšie zabezpečenie heslom, pretože umožňuje kombinovať čísla, písmená a znaky bez ohľadu na jeho dĺžku. Zabezpečenie smartfónu pomocou PIN je o niečo menej bezpečné, no na druhej strane lepšie zapamätateľné a telefón odomknete rýchlejšie.

Ak to váš smartfón umožňuje, oveľa bezpečnejšou formou je odomykanie biometriou, teda buď odtlačkom prsta, alebo nasnímaním tváre. Nemusíte sa báť, že v prípade poškodenia biometrických snímačov sa do telefónu nedostanete, pretože práve spomínaný PIN, vzor a heslo poslúžia ako alternatíva na odomknutie.

Nastavte si silné heslo

Ak sa rozhodnete využiť heslo, mali by ste sa držať dvoch zásadných krokov. Heslo by ste si mali ľahko zapamätať a zároveň by nemalo byť jednoducho uhádnuteľné. Silné heslo by nemalo byť krátke ani príliš dlhé a najlepšie je, ak obmieňate veľké písmená s malými a používate čísla a špeciálne znaky.

Šikovnou pomôckou môže byť napríklad nahrádzanie písmen číslami a znakmi, čo vám môže pomôcť aj pri zapamätaní hesla.

„Sm4r+F0n“ je príklad dostatočne silného hesla, pretože kombinuje veľké a malé písmená, čísla aj špeciálny znak, a ľahko si ho zapamätáte. Samozrejme, v praxi odporúčame vybrať si iné, menej prvoplánové slovo, ktoré si budete pamätať a zároveň ho niekto len tak neuhádne.

Neodporúčame používať vaše meno, dátum narodenia, krátke heslá s použitím len jedného typu znakov, napríklad „1234“ alebo „abcd“, prípadne veľmi predvídateľné heslá, napríklad notoricky známe „nbusr123“.

Akékoľvek komplikovanejšie heslo, ktoré vám zo začiatku bude robiť problémy, si časom osvojíte a budete ho zadávať automaticky a bez rozmýšľania.

Zapnite si dvojfaktorové prihlasovanie

Zabezpečiť si môžete aj vstup do rôznych mobilných aplikácií. Appky, ktoré obsahujú citlivé údaje ako Facebook či Gmail, sú štandardne zabezpečené heslom, no odporúčame využiť možnosť dvojfaktorového zabezpečenia, teda rozšírenie štandardného zabezpečenia o jedno ďalšie heslo.

Vo väčšine prípadov prebieha overenie identity prostredníctvom SMS kódu. Napríklad pri prihlásení do Facebooku vám v SMS správe príde overovací kód, ktorý musíte zadať, aby ste sa do appky úspešne prihlásili. Podobný princíp môžete poznať s potvrdzovaniami platby kartou, kde nestačí zadať len údaje z karty, ale aj SMS kód od banky.

Zabezpečte si prístup do dôležitých appiek

Niektoré smartfóny navyše ponúkajú aj extra vrstvu zabezpečenia citlivých appiek. V nastaveniach nájdete napríklad funkciu „Zámok aplikácií”, pod ktorú môžete združiť všetky appky, ktoré chcete zabezpečiť jedným krokom navyše. Pred otvorením aplikácie tak budete musieť zadať PIN, heslo alebo zvolený vzor a až potom budete môcť zadať prihlasovacie údaje do samotnej aplikácie.

Pokiaľ ste túto funkciu vo vašom smartfóne nenašli, v obchode Play alebo v App Store nájdete mnoho bezplatných aplikácií, ktoré umožňujú to isté. Na ukážku sme si v obchode Play stiahli appku AppLock.

Pri prvom spustení AppLock si nastavíte vzor, vďaka ktorému si budete môcť zabezpečiť ďalšie aplikácie a nastaviť si odomykanie appiek odtlačkom prsta.

Udržiavajte si smartfón najnovšími aktualizáciami

Na podporu bezpečnosti by ste vo svojom smartfóne mali mať nainštalovaný aj kvalitný antivírusový program. Aj keď vírusy napádajú mobilné telefóny menej ako počítače, vždy je lepšie mať jednu appku navyše, ako dostať vírus.

Druhy vírusov sú rôzne a môžu spôsobovať rôzne škody, od spomalenia celkového chodu zariadenia až po finančné škody spôsobené rozosielaním nechcených spoplatnených správ alebo neoprávnený vstup do aplikácie vašej banky.

Zároveň je dôležité udržiavať aj softvér vášho smartfónu v čo najlepšej kondícii, a preto pravidelne aktualizovať operačný systém. Výrobca novou verziou operačného systému priebežne opravuje bezpečnostné riziká a vylaďuje rôzne nedostatky, vďaka čomu vám zariadenie bude fungovať rýchlejšie a plynulejšie. Rovnako dôležité sú aj bezpečnostné aktualizácie, na ktoré vás mobilný telefón v prípade ich dostupnosti automaticky upozorní.

Rozmyslite si, ktoré prístupy povolíte aplikáciám

Po nainštalovaní novej aplikácie sa môže stať, že pri prvom spustení si od vás vyžaduje rôzne povolenia. Často tak aplikácii odsúhlasíte aj prístup k informáciám, ktoré by ste za normálnych okolností len tak vývojárom neposkytli. Ide napríklad o vašu polohu, prístup do úložiska alebo galérie, no aj do vašich kontaktov či SMS správ. Tieto povolenia nie sú vždy potrebné na správne fungovanie aplikácie a môžete ich pokojne vypnúť priamo v nastaveniach svojho smartfónu.

Sledovanie polohy je napríklad vhodné povoliť appkám, ako sú navigácia či mapy, ktoré bez nej logicky nedokážu fungovať. Rovnako môžete toto povolenie odsúhlasiť appkám o počasí alebo tým, ktoré vám dávajú tipy na kultúrne pamiatky, ubytovanie či prírodné zaujímavosti v okolí.

Dávajte si pozor pri používaní verejnej Wi-Fi

Buďte opatrní pri využívaní verejnej Wi-Fi. Na nezabezpečenú Wi-Fi sieť sa môže pripojiť ktokoľvek. Pokojne aj niekto, kto sa vie veľmi ľahko dostať k údajom iných prihlásených zariadení a začať o nich zhromažďovať rôzne informácie.

Ak musíte urgentne použiť verejnú Wi-Fi, používajte overené aplikácie. Bankové prevody radšej urobte cez appku banky a nie cez webový prehliadač.

V aplikáciách neostávajte prihlásení, pretože „útočník“ sa môže dostať k ich spravovaniu a hrozí vám riziko zneužitia. Neoprávnená osoba sa môže dostať k vašim súkromným správam a v horšom prípade aj k údajom z kreditnej karty či k prihlasovacím údajom do internetového bankovníctva.

Bezpečnostné prvky nám naše smartfóny neponúkajú len tak, majú svoje opodstatnenie. Opatrnosti nie je nikdy dosť a to najmä pri citlivých dátach, ktoré dnes naše zariadenia uchovávajú.

Neberte zabezpečenie smartfónu na ľahkú váhu a prejdite si aspoň základné bezpečnostné nastavenia a ochránite si všetko cenné, čo váš smartfón v sebe ukrýva.


O bezpečnosť smartfónu sa môžete postarať aj vhodným výberom príslušenstva. Čokoľvek z bohatej ponuky O2 môžete mať k O2 SMART Paušálu na začiatok už od 0 €.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Ako zvládnuť aktuálnu situáciu? Pomôcť môže aj spoločné varenie cez videohovor

So psychologičkou sme sa pozreli na to, ako sa čo najlepšie adaptovať na nové skutočnosti. Hoci odporúča, aby sa dni doma čo najviac podobali normálnu, nemôžeme podľa nej očakávať, že budeme fungovať, akoby sa nič nedialo.

Aktuálna situácia a z nej vyplývajúce bezpečnostné opatrenia výrazným spôsobom zasiahli do života každého z nás. S Lenkou Rušarovou sme sa porozprávali o tom, ako toto obdobie zvládať čo najlepšie. 

V rozhovore sa dozviete:

  • ako riešiť konflikty v rámci domácej karantény,
  • čo robiť, ak nezvládame informačný pretlak,
  • ako najlepšie zvládnuť odlúčenie,
  • čo pomôže prekonať záchvaty úzkosti.

Dá sa všeobecne určiť, koho aktuálna situácia zasahuje najviac (starších ľudí, singles, deti)? 

Myslím si, že touto situáciou sú zasiahnutí všetci ľudia, každý to však prežíva po svojom. Deti môžu vnímať strach rodičov, zároveň prežívať vlastné strachy a cítiť neistotu. Dospelí sa zase môžu cítiť bezmocní voči „vyššej moci“.

Disharmonické manželstvá a rodiny sú uväznené spolu v domácnostiach, kde narastá napätie. Starší ľudia trpia separáciou od vnúčat a vlastných detí, keďže ich rodina chráni. Slobodné matky či vdovci sú osamelí a často nemajú dostatok praktickej pomoci.

Rozvedení partneri môžu mať sťažené stretávanie s vlastným dieťaťom. Singles sú uväznení v samostatnej domácnosti a môžu prežívať prázdnotu alebo bezcieľnosť. Podnikateľov ťaží ekonomická zodpovednosť a musia robiť dramatické rozhodnutia.

Ľudia majú v tomto období zvýšenú potrebu sledovať dianie. Neustále aktualizujú spravodajské weby, kde sú stále nové informácie, často sa nedokážu sústrediť na nič iné. Ako presvedčiť samého seba, že si treba od informácií oddýchnuť? 

Toto správanie je pochopiteľné – čím viac informácií máme, tým je situácia pre nás zrozumiteľnejšia. Máme väčší pocit kontroly a život je pre nás predvídateľnejší. V istom bode však už každá ďalšia správa, podcast alebo status nič nové neprinesie.

Ako si správne čistiť smartfón a chrániť sa proti koronavírusu. Chcem vedieť viac

Ak človek vníma, že cíti priveľkú tieseň, je načase dať si oddych. Pustiť si namiesto správ hudbu, namiesto statusov na sociálnych sieťach si prečítať niečo z beletrie, baviť sa s partnerom o osobných témach alebo pokojne filozofovať o živote, či klebetiť o známych. Ide o jednoduchý mechanizmus rozptýlenia.

Ak je pre niekoho náročné dosiahnuť to prirodzene, stanovte si rozmedzie dňa, keď budete doma mať elektronický pokoj, informačné embargo alebo covid detox. Je jedno, ako to nazvete. Určite nič dôležité nezmeškáte, v súčasnosti sa k vám informácie dostanú, aj keby ste nechceli.

„Ak človek vníma, že cíti priveľkú tieseň, je načase dať si oddych. Pustiť si namiesto správ hudbu, baviť sa s partnerom o osobných témach alebo pokojne filozofovať o živote, či klebetiť o známych.“

Máte nejakú univerzálnu radu, koľko času by sme mali stráviť sledovaním médií? Dokáže nám pomôcť nastavenie obmedzení, prípadne obmedzenie sociálnych sietí, ktoré sú teraz zahltené informáciami o víruse?

Univerzálnu radu nemám. Ja si správy a články čítam ráno a večer, cez obednú pauzu len rýchlo preskenujem, či sa neobjavilo niečo zásadné. To však funguje pre mňa, som psychologička a pracujem online z domu. Sú ľudia a profesie, ktoré potrebujú mať väčší prehľad, ale aj takí, ktorým stačí menej informácií.

Ak nonstop informačný prúd o epidémii niekoho preťažuje, určite by som mu odporučila, aby sa obmedzil na 30-minútový prehľad, napríklad niekedy popoludní. Nie však tesne pred spaním, aby mal čas nové informácie ešte vstrebať a mohol pokojnejšie zaspať.

Ako ste už spomenuli, veľa ľudí v tejto situácii zostáva doma, čo je jedno z hlavných odporúčaní vlády. Ľudia sa snažia pracovať, vzdelávať a zabaviť deti, no trávia spolu veľa času, na ktorý často nie sú naučení. Existujú nejaké odporúčania, ako predísť vzniku problémov?

Problémom a konfliktom sa nevyhneme, dokonca ich bude viac ako v bežnej prevádzke, keď svoje nálady, pnutia a frustrácie delíme medzi viacero sociálnych kontaktov – kolegovia, kamaráti, širšia rodina.

Obavy mám najmä o páry, ktoré majú konfliktný vzťah, a o rodiny, kde sa deti necítia bezpečne. Rodinná dynamika teraz dostáva zabrať, je to nápor na všetkých.

Nemalé percento ľudí prerušilo psychoterapiu, pretože nemajú doma súkromie na online konzultácie alebo im aktuálne chýbajú financie. Preto sme začali ponúkať poradenstvo aj v neskorších večerných hodinách a snažíme sa neprerušiť ani terapeutickú prácu s deťmi cez Skype a interaktívne programy.

Hovoríte, že konfliktom sa jednoducho vyhnúť nedá, ako si však s nimi poradiť?

Dôležité je napätie zachytiť na začiatku a porozumieť tomu, z čoho sme podráždení. Ak som napríklad nervózna z finančného ohrozenia rodiny, tak si musím uvedomiť, že moja nervozita patrí situácii a nie dieťaťu alebo manželovi. Nemali by sa stať bleskozvodom mojej frustrácie. Ak sa ním predsa len stanú, mala by som byť schopná ospravedlniť sa, lebo vnímam, že to odo mňa nebolo celkom fér.

Ďalšie odporúčanie je nenechať konflikt eskalovať. To robia ľudia často, keď sa cítia hlboko urazení alebo ich partner zasiahne na citlivé miesto. Na oplátku pritvrdzujú – kopia staré výčitky, používajú silné slová, vyhrážky a ultimáta. To zas spúšťa silnú reakciu u partnera, a tak sa začarovaný kruh roztáča.

Z výskumov vedca Johna Gottmana vyplýva, že keď hádajúci sa pár na niekoľko minút od seba pod nejakou zámienkou oddelíte a počkáte, kým sa obom ustáli srdečný tep, každý z páru po prestávke pokračuje v diskusii, akoby bol niekým úplne iným, s rešpektom a potrebnou mierou racionality.

U detí zase funguje nebojovať s nimi o moc, ale používať logické dôsledky. Ak dieťa niečo naozaj nechce spraviť, nedonútite ho. Možno áno, ale s použitím kriku, vyhrážok, nebodaj násilím. To však v deťoch vzbudzuje strach a poškodzuje väzbu dieťa – rodič.

Schodnejšie je nechať dieťa poučiť sa na dôsledkoch a povedať mu: „Ak si po sebe neumyješ riad, bude ťa ten špinavý tanier čakať na stole pri ďalšom jedle. My ostatní budeme jesť z čistých tanierov. Na špinavý ti nenaložím, lebo je to nehygienické – takže sa nakoniec nenaješ.“ A potom mať pevné nervy a naozaj to dodržať.

„Ak dieťa niečo naozaj nechce spraviť, nedonútite ho. Možno áno, ale s použitím kriku, vyhrážok, nebodaj násilím. To však v deťoch vzbudzuje strach a poškodzuje väzbu dieťa – rodič.“

Jedným z problémov, ktorý sa teraz môže objavovať v rodinách, je aj to, že nie všetci dodržiavajú nariadenia vlády. Čo odporúčate robiť, ak žijeme s ľuďmi, ktorí k nim majú laxný prístup, naďalej chodia denne po malý nákup do obchodu alebo sa stretávajú s ľuďmi podobne ako doteraz?

Stojí za to preskúmať, prečo sa človek daným odporúčaniam bráni. Vďaka tomu môžeme lepšie pochopiť motivácie iných a niekedy nájsť aj prieniky a riešenia. Ak napríklad otec v dôchodkovom veku chodí každý deň na nákup, možno mu chýba sociálny kontakt. Alebo je to jeho forma protestu proti kumulovaniu politickej moci a obmedzovaniu občianskych slobôd, pretože už raz zažil diktatúru. Ak týmto motívom porozumieme a uznáme ich, človek často zmäkne a je ochotnejší prispôsobiť sa.

Iným dôvodom, prečo niekto nerešpektuje nariadenia vlády ani prosby a sťažnosti partnera v spoločnej domácnosti, môže byť to, že je skrátka egocentrický. S takými ľuďmi sa veľmi ťažko žije a dohaduje.

Ako najlepšie zvládnuť odlúčenie, ak ľudia nemôžu byť vzhľadom na okolnosti alebo z dôvodu bezpečnosti spolu?

V poslednom čase dostávam veľa otázok v tomto duchu. K dobrej osobnostnej výbave človeka patrí aj schopnosť vydržať príkoria. Odolnosť neznamená, že necítim nepríjemné pocity, znamená, že ich dokážem zniesť.

Odlúčenie, respektíve to, že nám niekto chýba a máme oňho obavy, je nevyhnutne obsiahnuté v láske a priateľstve. „Najlepšie zvládnuť“ pre mňa v tomto prípade znamená „vydržať“.

Veľká skupina ľudí v tomto období naďalej chodí do práce, kde musia podať štandardný výkon a po nej sa vrátiť domov, kde ich čakajú bežné povinnosti. Ako si pomôcť v takejto situácii, keď vnímam, že veľa ľudí je doma, v bezpečí a ja som stále v plnom, prípadne ešte väčšom nasadení? 

Často to býva práve tak, že ľudia, ktorí sú naďalej aktívni, a teda prospešní, zvládajú stresujúce udalosti v lepšom psychickom zdraví ako tí, ktorí sú síce v zdanlivom bezpečí, ale izolovaní a nečinní.

Pomáhať pomáha. Ak som aktívny, podporujem v mysli prospešnú ilúziu, že mám situáciu pod kontrolou a to je ochranný faktor.

Samozrejme, niektorí ľudia to môžu vnímať aj ako krivdu a so závisťou sledovať, že iní sa majú lepšie a predstavovať si, ako sedia doma v bezpečí. Treba si však uvedomiť, že veci nebývajú také, ako sa zdajú. Myslím si, že dnes má každý svoje trápenie, ktoré však nemusí byť zjavné. Ľudia, ktorí sú doma, sa môžu báť o prácu a príjmy alebo môžu byť uväznení s ľuďmi, s ktorými vôbec nechcú byť.

Na Slovensku máme aj veľa jednočlenných domácností, ľudia sú teda doma sami, na čo sú často zvyknutí. V náročných situáciách, ako je táto, však môže byť samota alebo skôr osamelosť naozaj náročná, mnohí nemajú komu zavolať. Čo by ste poradili ľuďom v takejto situácii?

Nech myslia na to, že síce nemajú vedľa seba životného partnera, ale to ešte neznamená, že sú úplne sami. Blízkosť a vzťahy môžu mať rozložené v malých dávkach.

Hľadáte vhodný obsah pre svoje deti? Máme pre vás 4 dobré tipy. Chcem si pozrieť

Krátka interakcia so susedom (s rúškom a bezpečným odstupom), úsmevy pri prechádzke lesom namiesto odvracania pohľadu. A potom existujú inštitúcie, v ktorých sú k dispozícii vnímaví ľudia, napríklad linka dôvery Ligy za duševné zdravie.

Mnohí ľudia sú, naopak, veľmi spoločenskí, sú zvyknutí tráviť svoje dni s kamarátmi, cestovaním. Náročné môže byť aj vydržať, takpovediac sám so sebou. Vedeli by ste dať nejaké rady, ako byť sám so sebou a nezblázniť sa?

Povedala by som, že to je takmer celoživotná úloha pre nás všetkých.(úsmev) Samozrejme, niektorí ľudia, trebárs introvertnejší a pokojnejší alebo tí, ktorí dlhoročne žijú sami, majú lepší tréning. Viacerí moji klienti skonštatovali, že pre nich sa týmito obmedzeniami v živote takmer nič nezmenilo.

„K dobrej osobnostnej výbave človeka patrí aj schopnosť vydržať príkoria. Odolnosť neznamená, že necítim nepríjemné pocity, znamená, že ich dokážem zniesť.“

Tí spoločenskejší sa jednoducho musia trocha obmedziť. Extroverti si ale svoje cesty nájdu – môžu telefonovať, písať správy či statusy na sociálnych sieťach, nakrúcať videá. Z nudy sa rodí tvorivosť, v tom sú ľudské bytosti úžasné.

Množstvo nakazených a ľudí v karanténe u nás rastie. Ako sa treba správať, keď sa dostane do karantény, prípadne ochorie niekto v mojom blízkom okolí, prípadne ja sám?

Aj v rámci domácej karantény by som sa snažila priblížiť normalite, ako sa len dá. To, samozrejme, predpokladá, že som v karanténe ako (potenciálne) nakazená, ale nemám vážnejšie symptómy choroby a nemusím sa v prvom rade liečiť.

Odporúčam urobiť si dennú rutinu podobnú tej, na ktorú sme zvyknutí, samozrejme, ak sme s ňou boli spokojní. Ak teda niekto zvykol ráno chodiť do fitka, tak si v tom čase zacvičí doma. Ak zvykol potom pracovať, nech je v podobných časoch pracovne činný aj počas karantény. V prípade, že nemôže vykonávať svoje povolanie, môže sa vzdelávať alebo robiť inú užitočnú činnosť v domácnosti.

Ak zvykol obedovať s kolegami a mal to rád, tak si môže dávať obed spolu s kolegami, ktorí pracujú z domu pri zapnutom Skype. Poznám dcéru a mamu, ktoré majú pustený videohovor a popritom spolu varia – vzbudzuje to pocit blízkosti na diaľku.

Mnohí ľudia teraz ešte intenzívnejšie komunikujú na diaľku, telefonujú si alebo komunikujú online cez čety či videočety. Pomáha takáto komunikácia alebo môže mať aj opačný efekt?

Žiaden negatívny efekt mi nenapadá. Sme sociálne bytosti, kontakt s inými ľuďmi je pre nás esenciálny. Na zvládanie stresu, traumatických udalostí a minimalizáciu následkov je dokonca kľúčové, či máme v niekom oporu počas kritickej udalosti. Takže určite povzbudzujem ľudí, aby boli v kontakte.

Toto obdobie je na psychiku naozaj náročné a hoci môžeme mať pocit, že sme nad vecou, môže nás zachvátiť panika a úzkosť. Je nejaký overený spôsob, ako postupovať pri panickom ataku? Môže pomôcť napríklad dychové cvičenie?

Panika je extrémne zahlcujúci strach. Ide o bezhraničné akútne obavy o život, pri ktorých ide racionalita bokom, pričom ich spúšťač nemusí byť jasný.

Určite pomáha hlboké a pomalé dýchanie, rozptýlenie pozornosti, kontakt s druhým človekom, s ktorým mám bezpečný vzťah. Dôležité je privolať späť svoju racionálnu časť, napríklad spočítať všetky zásuvky v miestnosti alebo vymenovať tri žlté veci v okolí.

Pomáha aj vracať sa do „reality“ cez všetky zmysly – nielen cez zrak, ale aj uvedomiť si, aké zvuky práve počujeme, aké pachy cítime, že cítime pevnú zem pod nohami a popritom postláčať v ruke nejaký predmet a sústrediť sa na ten pocit.

Panický záchvat väčšinou odznie po polhodine, je ako vlna, ktorá kulminuje, ale raz sa s istotou skončí. Potom už odznieva len únava.

Dobrým spôsobom, ako predísť negatívnym myšlienkam je zamestnať si myseľ aj ruky, sledovať filmy, cvičiť, niečo tvoriť. Čo však v prípade, ak sa na nič nedokážem sústrediť?

Ľudská myseľ má tendenciu dokončovať neuzavreté veci, dávať zážitkom zmysel a snažiť sa predvídať. Takéto mikro vyhodnocovacie procesy fungujú v mozgu permanentne. Nie je preto divné, že v súčasnosti, keď máme veľa neistôt, nejasností a zmien každý deň, je pozornosť nesústredená.

Dá sa s tým však fungovať – hoci nám myseľ po každom odseku prečítanej knihy zablúdi preč, opäť sa vrátime k rozčítanému deju. Rovnako sa dá očakávať, že bude náročnejšie zaspať a mnohí budú mať aj bujnejšie sny. Je nerealistické očakávať, že budeme fungovať, ako by sa okolo nás nič nedialo.

Lenka Rušarová

Je certifikovaná klinická psychologička a psychoterapeutka s viac ako 15-ročnou praxou. Pracuje v súkromnom zdravotníckom zariadení PsychoKonzult, kde sa venuje nielen deťom, ale aj párovej a individuálnej psychoterapii. Preložila viacero odborných publikácií a tlmočí v odbore.


Férová Nadácia O2 podporí projekty, ktoré vzdelávajú deti a učiteľov online

Čítaj viac

Získajte praktické príslušenstvo ako darček: 3 skvelé ponuky od O2

Čítaj viac

Silné heslo a opatrnosť na verejnej Wi-Fi. Ako si najlepšie zabezpečiť smartfón

Čítaj viac