Redakcia Sódy odporúča: Týchto 6 miest si vás získa jesennou atmosférou

Patríte k milovníkom jesene alebo s jej príchodom začínate smútiť za letom? Vybrali sme pre vás miesta, ktoré vás na jeseň určite očaria.

Jeseň má svoje neopakovateľné čaro a ťahá mnohých z nás von, aby sme si naplno užili všetky jej farby. Ak práve pátrate po mieste, ktorému jeseň pristane, po kopci, kde sa dajú púšťať šarkany, alebo len hľadáte tip na výlet, inšpirujte sa naším výberom. Tentoraz ho pre vás zostavili ľudia, ktorí Sódu tvoria.

Podeľte sa o svoje zábery jesene na Slovensku vďaka rýchlej 4G sieti od O2. Viac informácií

Pezinská Baba
Dominik Holič, editor

Príjemná melanchólia, hmla, šarkany. V sedle Pezinská Baba na hrebeni Malých Karpát si užijete všetko, čo k jeseni patrí. Skúsení šoféri sa môžu tešiť na zábavnú jazdu serpentínami a ak budete mať šťastie, vstúpite po ceste na vrchol do iného sveta.

Foto: Dominik Holič

My sme to zažili minulý rok, keď sme si išli na Babu púšťať šarkana. Dole bol krásny slnečný deň, zrazu strih a ponorili sme sa do ukážkovej jesennej hmly. Na kopci síce nefúkalo, takže šarkan nám nevzlietol, ale prechádzka v magickej atmosfére nám to vynahradila.

Kopanice, Kremnica a Devínska Nová Ves
Lucia Hô-Chí, editorka

Ešte pred pár dňami by sa do môjho užšieho výberu dostalo hneď niekoľko miest. Srdcu blízke sú mi kopanice, odkiaľ pochádzam – myjavské alebo lieskovské. Stačí sa vybrať na lúky či do lesa, môžete ísť do nekonečna a dostať sa krásnou jesennou prírodou až na Veľkú Javorinu, odtiaľ je to len kúsok na jeleneckú rozhľadňu.

Foto: Lucia Hô-Chí

Ďalej sú tu charizmatické slovenské mestečká – Banská Štiavnica nielen so svojou Kalváriou, Kremnica alebo Spišská Sobota. Nech si vyberiete ktorékoľvek z nich a strávite v ňom pár dní, nabije vás energiou a pokojom, ktorý tu vládne.

Dnes sa však prikláňam k miestu, kde žijem –  Devínska Nová Ves v Bratislave. Aj mesto, aj nie mesto. Príroda je tu nádherná, nehovoriac o tej jesennej. Sandberg, Devínska Kobyla, Morava či Devínske jazero so svojimi nekonečnými lúkami. Tu som doma.

Foto: Lucia Hô-Chí

Takže kam (nielen) na jeseň? Odporúčam zostať vo svojom okolí, zastaviť sa a rozhliadnuť sa okolo seba. Možno zbadáte to, čo ste doteraz nevideli. A ak nie, príďte do Devínskej Novej Vsi. Sklamaní určite nebudete.

Vyšné Ružbachy
Magdaléna Tomalová, vizuálna editorka

Každému odporúčam navštíviť obec Vyšné Ružbachy, ktorá mi prirástla k srdcu. Je známa hlavne vďaka svojim kúpeľom a taktiež travertínovému kráteru, ktorý si celoročne udržiava stálu teplotu.

Foto: Magdaléna Tomalová

Okrem toho sa v Ružbachoch nachádza aj sochárske sympózium, ktoré tiež stojí za zmienku. Tvorí ho viac ako 100 travertínových sôch od autorov z rôznych kútov sveta, ktoré zdobia tamojšiu lúku. Sochy sú inšpirované okolitou prírodou a pekne zapadajú do prostredia, akoby tu boli odjakživa. Areál je otvorený celoročne.

Vinohrady nad bratislavskou Račou
Dagmar Vinterová, redaktorka

Bývame v Krasňanoch a skvelé miesto na jesenné výlety máme priamo za domom. Vinohrady nad Račou sa rozprestierajú na slnečnom a teplom južnom svahu s nádhernými výhľadmi na hlavné mesto. Vinohrady nie sú ohradené a križuje ich mnoho poľných ciest, takže je to ideálne miesto na prechádzku alebo cyklovýlet. Treba si však dávať pozor na rešpektovanie osobného vlastníctva a časté postreky.

Foto: Dagmar Vinterová

Jeseň vo vinohradoch je nádherná, listy sa sfarbujú, pod lesom dozrievajú šípky a černice. Bratislavské vinohrady pomaly ustupujú zástavbe a mnohé z tých, ktoré zostali, pustnú a zarastajú burinou. Užívame si ich, kým sa dá.

Rozhľadňa Monte Mory na Štrbskom plese
Michaela Sakálová, marketingová manažérka O2 Slovakia 

Ak máte namierené do Vysokých Tatier, určite navštívte Rozhľadňu Monte Mory na Štrbskom plese. Vie o nej málo ľudí a naskytne sa vám nádherný výhľad – od Malého a Veľkého Fatranského Kriváňa až po Spišský hrad a na druhej strane na Vysoké Tatry, ako aj časť Západných Tatier. Priamo na mieste sa nachádza aj výborná kaviareň, takže človek si môže dať dobrú kávičku s krásnym výhľadom.

Foto: montemory.sk

Košice a východ Slovenska
Natália Žáková, editorka

Ak patríte k ľuďom, ktorí ešte nenavštívili metropolu východu alebo východné Slovensko ako také, odporúčam tak urobiť práve v tomto období. V Košiciach určite vystúpte na Severnú vežu Dómu sv. Alžbety, ak máte radi rastliny, neobíďte botanickú záhradu a za kultúrou a umením si zájdite do miestnych Kasární alebo do Tabačky, kde sa môžete aj dobre najesť.

Foto: Filip Jurovatý

Ak budete mať na spoznávanie východu viac času, odporúčam nevynechať Spišský hrad (od 1. novembra do jari je uzavretý) a mestá ako Levoča či Bardejov. Možno máte pocit, že o nich viete všetko ešte zo základnej školy, ale zažiť ich na vlastnej koži je naozaj veľmi príjemné.

Aby ste sa o zábery jesene na Slovensku mohli podeliť so svojimi blízkymi, zvoľte si rýchly a spoľahlivý mobilný internet od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre 97 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4g.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Bloger a aktivista Jakub Goda: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá

Podporovaním kvalitnej žurnalistiky získavajú ľudia informovanosť a zároveň prispievajú k lepšej spoločnosti, pretože práca novinárov sa premieta aj do verejného života.

Jakub Goda sa živí tvorbou reklamných vizuálov a animácií, je tiež známy ako publicista, oceňovaný bloger a aktivista v boji s dezinformáciami. Zároveň je dlhoročným obhajcom podpory kvalitnej novinárčiny, preto sa v rámci ponuky nových O2 SMART Paušálov s predplatným prémiových služieb stal ambasádorom predplatného online verzie denníka SME.sk a Denníka N. 

Čítajte Denník N a SME.sk cez O2. Súčasťou vášho O2 SMART Paušálu môže byť aj predplatné tejto spravodajskej aplikácie. Chcem vedieť viac

V rozhovore s Jakubom Godom sa dočítate:

  • ako spoplatnený obsah motivuje novinárov k lepšej práci,
  • ako si overiť kvalitu a dôveryhodnosť médií,
  • prečo je dôležité predplácať si aj médiá, s ktorými nemusíte vždy súhlasiť,
  • prečo by mali školy zabezpečovať študentom prístup ku kvalitnému obsahu.

Zo začiatku boli informácie na internete zadarmo a ľudia si nato rýchlo zvykli. Dnes preto mnohí nechápu, prečo by si mali za články v online médiách platiť. Ako najlepšie vysvetliť ľuďom príčiny tohto kroku? 

Klasický biznis model, na ktorom médiá fungovali, sa rozpadol. Dlho žili z príjmov z tlačených vydaní – v nich boli príjmy z reklamy a z ceny samotných tlačených novín, ktorá bola oveľa vyššia, ako je dnes cena za digitálne predplatné.

Výpadok z klesajúcich príjmov z tlačených novín sa neskôr snažili nahrádzať online reklamou. Lenže obrovskú časť online reklamy pohltili giganti ako Facebook a Google, ktorým je nesmierne ťažké konkurovať.

Zároveň to na novinárov vytvára tlak písať články a ich titulky tak, aby na ne ľudia klikali a zdieľali ich. A to nie je pre novinárov dobrá motivácia ani dobre fungujúci model.

Na celom svete vidíme, že médiá prechádzajú na nejakú formu predplatného, či už tvrdú, teda predplatné každý mesiac, alebo mäkkú, keď čitatelia platia dobrovoľné sumy, aby médium podporili.

Pomáha predplatné motivovať novinárov na lepšiu kvalitu práce?

Bitku o biznis model médií začína vyhrávať digitálne predplatné aj preto, že pre novinárov je najzdravšia motivácia nepozerať sa na „klikanosť“, ale na to, za čo sú ľudia ochotní platiť. Samotní novinári napríklad z Denníka N tvrdia, že články, za ktoré je najviac predplatných, sa viac-menej zhodujú s tým, čo oni v redakcii považujú za hodnotnú žurnalistiku.

„Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.“

Navyše takýto model vytvára zdravé „podhubie“ na prácu novinárov, dobrý vzťah s čitateľmi a dáva redakciám väčšiu nezávislosť od zadávateľov reklám. Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.

Takže ide o tradičný súboj kvality verzus kvantity. Hodnotný obsah si vždy bude vyžadovať viac práce ako biznis model založený na neoverených informáciách s bulvárnymi titulkami.

V Denníku N napríklad začali spontánne písať menej článkov, ale dlhších. Nemali to prikázané, ale vycítili, že ľudia sú ochotní za články platiť, ak sú rozpracovanejšie, ambicióznejšie a idú do hĺbky.

Najväčšia pridaná hodnota novinárskej práce dnes podľa mňa nie je v tom, keď niekto prvý informuje, že Real Madrid vyhral futbalový zápas. Skôr ide o ambíciu robiť náročnejšiu a investigatívnejšiu prácu.

Ani niektorí ľudia, ktorí sa v mediálnom prostredí pohybujú, nevedia vždy na prvý pohľad rozlíšiť kvalitnú novinárčinu z overených zdrojov od zavádzajúcich dezinformačných článkov. Ako si môže človek, ktorý zvažuje predplatné nejakého média, overiť jeho kvalitu a dôveryhodnosť?

Samozrejme, existujú základné znaky, napríklad, či sú zverejnené mená členov redakcie a ako veľmi transparentne sa snažia fungovať, či uvádzajú svoje zdroje a linkujú na iné weby, na ktoré sa odvolávajú.

Najlepšie si však dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.

Jakub Goda hovorí o svojej skúsenosti s písaním pre konšpiračný web:

Mali by si ľudia predplácať iba médiá, s ktorými stopercentne súhlasia?

Časť ľudí si napríklad nechce predplácať SME.sk a Denník N, pretože majú pocit, že sú liberálnejšie ako oni, a to ich odrádza. Podľa mňa je legitímne, že sa s médiom úplne ideologicky nestotožňuješ, prípadne má komentáre, s ktorými úplne nesúhlasíš.

Myslím si, že je dôležité odosobniť sa od toho v prípade, ak tie médiá robia množstvo objektívne užitočnej a zmysluplnej práce, napríklad odhaľovanie korupcie. Predplatným online verzií novín získavaš lepšiu informovanosť a zároveň prispievaš aj do spoločnosti.

Práca novinárov sa premieta do verejného života aj tým, že šetrí verejné peniaze. Ak sa podarí médiu, ktoré máš predplatené, odhaliť a vyriešiť nejakú kauzu, tak aj ty si do toho svojou malou kvapkou prispel a si zato spoluzodpovedný. Môžeš mať pocit, že aj vďaka tebe sa stalo to, o čom čítaš v novinách.

V posledných mesiacoch zverejňoval Denník N dôležité zistenia, ktoré sa týkajú celej spoločnosti. Je podľa teba fér, ak je takýto obsah odomknutý iba pre predplatiteľov?

Informácie pri takomto type článku vždy presiaknu ďalej. Pri takýchto závažných témach to preberú iné médiá a na konci dňa sa všetko dozvieš v televíznych novinách. Zistenie obrovskej korupčnej kauzy si nikdy neprečítajú iba predplatitelia.

Pre dobre zarábajúcich ľudí je predplatné „pár eur“ ročne, ale pre ľudí, ktorí musia šetriť, to môže byť finančne náročnejšie. Mali by mať stredoškoláci a vysokoškoláci zľavy? 

Nevýhodou paywallových modelov je, že vytvárajú istý typ exkluzivity. Akokoľvek sa nám to môže zdať „pár eur“, pre niektorých ľudí to môže byť vážna suma a objektívne to komplikuje prístup k informáciám. Zásadné informácie sa vždy dozvieš a vieš si pozrieť minútu po minúte a prečítať titulky, ale časť obsahu je pre mnoho ľudí uzamknutá.

Študenti sú podľa mňa na cenu citliví a bolo by zaujímavé, keby mali zľavy alebo keby mali tieto médiá dostupné v školách, čím by sa stali portálom pre informovanosť. Možno by bolo náročné doladiť detaily, ale filozoficky by bolo skvelé, keby školy ponúkali študentom možnosť naučiť sa fungovať na internete a kriticky si triediť informácie.

„Najlepšie si dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.“

Vnímam to ako problém, aj ma to trápi a je to najväčšie negatívum paywallu. Podporujem akékoľvek nápady, ktoré prinášajú riešenie.

Je podľa teba v poriadku, ak niekto zdieľa predplatné s ďalšími ľuďmi v domácnosti?

Myslím si, že áno. V prípade spravodajských webov by som to prirovnal k papierovým novinám, keď si jedny noviny prečíta viacero ľudí.

Veď aj káblovka sa v domácnosti zdieľa. 

Presne. Neviem si predstaviť, ako by tomu médiá zabránili. Podľa mňa je normálne takéto veci v domácnosti zdieľať. Horšie je, ak to robia celé korporácie a na jeden prístup „fičí“ 500 ľudí.

Doma máme predplatené SME.sk, Denník N, New York Times, The Atlantic a nepravidelne aj .týždeň a Trend. Keby si každý platil svoje, tak toho máme menej, pretože tiež na to máme obmedzený rozpočet.

Pomohlo by popularite predplatného, keby sa dal jednorazovo odomknúť jeden článok?

Mnohí by to chceli a s týmto nápadom už prišli, ale biznisovo to zrejme nefunguje, keďže médiá po celom svete sa prikláňajú k digitálnemu predplatnému a nie k mikroplatbám.

Veľa ľudí v súčasnosti začína deň spravodajskými podcastami. Je aj toto spôsob, ako naučiť ľudí na predplatné, aby ďalej vznikalo niečo, čo ich zaujíma?

Ja si cestu k podcastom ešte hľadám, ale to podporujem. Je to zaujímavá forma šírenia obsahu a informácií. Rovnako ako Instagram, ktorý novinári začali používať na prezentáciu svojej práce. Som fanúšik experimentálnych a inovatívnych prístupov. Treba testovať rôzne formy a hrať sa.

Vyberte si svoj O2 SMART Paušál a získajte extra dáta na obľúbené aplikácie. Ak sa rozhodnete pre Zlatý O2 SMART Paušál, získate nielen neobmedzené volania, SMS a MMS a 10 GB dát, ale aj 3 × 10 GB na tri aplikácie podľa vášho výberu. Vybrať si môžete napríklad spravodajskú aplikáciu SME.sk alebo Denník N aj s predplatným a k tomu Instagram a Facebook. Viac o nových O2 SMART Paušáloch a ich možnostiach sa dozviete na www.o2.sk.

Jakub Goda

Živí sa ako tvorca reklamných vizuálov a animácií, je známy aj ako oceňovaný bloger píšuci na blogu Denníka N, publicista a aktivista. Venuje sa boju proti dezinformáciám a analyzuje ich šírenie a vplyv na spoločnosť. Spoločne s O2 organizoval menšiu kampaň na podporu serióznych médií.


Zachyťte krásne farby prírody. Vybrali sme najlepšie zariadenia jesene

Čítaj viac

Chcete mať inteligentnú domácnosť? Prečítajte si, ako začať

Čítaj viac

Láka vás HBO GO, no nemáte smart TV? Máme pre vás jednoduché riešenie

Čítaj viac