Výlet do minulosti: 12 pamiatok, ktoré sú dôkazom rozvoja Slovenska v stredoveku

Románske a gotické stavby, ktoré sa nám dochovali, rozprávajú príbehy o spôsobe života ľudí v stredoveku.

Stredovek na našom území bol mimoriadne búrlivým obdobím, no zároveň aj obdobím rozvoja. Popri hradoch a hradiskách sa začali budovať prvé mestá, stavali sa prvé radnice, mestské veže, hradby.

V mestách zavládol čulý obchodný ruch a tak, okrem drevených domov (tých bola väčšina), vznikli aj prvé murované obytné stavby pre strednú vrstvu – mešťanov. Vznikali tiež kláštorné kostoly, ktoré si zakladali žobravé rády, ktoré v nich vzdelávali a starali sa o rastúcu populáciu v duchu pravidiel svojich zakladateľov.

Z tejto rôznorodosti sa viacero významných stredovekých stavieb zachovalo až do súčasnosti, preto sme z každého typu urobili krátky výber zaujímavých reprezentantov, ktoré stojí za to vidieť.

1. Spišský hrad

Spišský hrad

Je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, spolu s daľšími významnými pamiatkami v okolí – Levočou, kostolom v Žehre či Spišskou Kapitulou. 

Hrad bol vybudovaný už v 12. storočí na vzácnom travertínovom brale. Opustený bol až na konci 18. storočia v dôsledku požiaru. Ak teda medzi jeho obyvateľov nepočítame súčasných hradných pánov – rozkošné svište, ktoré sa usídlili nádvorí.

Ak by ste tam v blízkej dobe šli, tak si okrem krásnej hradnej veže, povšimnite aj „dieru“, ktorá sa nachádza poblíž. Bola tu vysekaná cisterna, vďaka preťaženému podlažiu sa však zrútila už na začiatku 13. storočia. 

Na hrade sa nachádza aj vzácny a krásny trojpodlažný románsky palác, ktorému už dlhé roky hrozí zrútenie. Najnovšie informácie, ktoré boli uverejnené vo februári 2016 hovoria o poskytnutí financií na jeho obnovu. Dúfame, že sa uskutoční čo najskôr a tento unikátny románsky palác sa čoskoro otvorí verejnosti.

2. Hrad v Starej Ľubovni

Stará Ľubovňa

Vznikol  v druhej polovici 13. storočia a bol mimoriadne významným kráľovským majetkom. Istý čas si ho privlastnil bohatý rod Abovcov, no nakoniec ho kráľ vybojoval naspäť. 

O jeho význame svedčia aj časté návštevy kráľovských panovníkov. V roku 1396 tu  pobýval  kráľ Žigmund Luxemburský, druhýkrát hrad navštívil v roku 1412, keď sa tu stretol s poľským kráľom Vladislavom II. Jagelovským. O rok neskôr kráľ dal hrad do poľskej zálohy spolu so 16 spišskými mestami a bol súčasťou Poľska viac ako 360 rokov. 

Hrad je veľmi významný pre Poľskú históriu, v roku 1655 tu boli ukryté poľské korunovačné klenoty a o rok neskôr tu bol vyhostený poľský kráľ Ján Kazimír. Zaujímavosťou je, že v roku 1768 z hradu utiekol neskorší kráľ Madagaskaru Móric Beňovský. 

Dnes je na hrade múzeum, ktoré krásne dokumentuje jeho históriu od počiatkov existencie.  Návštevníci tu môžu zhliadnuť aj peknú repliku poľskej kráľovskej koruny. Obrovskú zásluhu na obnove hradu a jeho fungovaní má jeho súčasný riaditeľ PhDr. Dalibor Mikulík.

3. Hrad Tematín

Tematín

Táto rozsiahla ruina sa nachádza v pohorí Považský Inovec na polceste medzi Novým Mestom nad Váhom a Piešťanmi. Prvý raz ho písomne spomenuli už v roku 1270, kedy ho prostredníctvom listiny daroval uhorský kráľ Štefan V. svojmu vazalovi.  Tematín bol využitý aj počas povstania Františka II. Rákocziho (18. storočie), kedy ho cisárska armáda dobyla po troch dňoch obliehania.

Zaujímavosťou je, že svahy pod týmto hradom boli strmé až tak, že nebolo potrebné vytvoriť obranné priekopy, ktoré by bránili prístupu ku hradbám pri jeho dobývaní. Ponúka krásne výhľady, a aj keď cesta k nemu je vychádzkou na pár hodín, nenechajte si ho ujsť.

4. Kláštor v Hronskom Beňadiku

Hronský Beňadik

Tento benediktínsky kláštor bol od 11. storočia, a aj v priebehu celého stredoveku, dôležitým správnym centrom stredného Slovenska. Postavili ho ako pevnosť, aby chránil bohaté banské mestá pred osmanskými nájazdmi. Kláštorný komplex vyrástol na románskych základoch, mimoriadne cenné sú mnohé zachované sochárske detaily s rastlinnými a figurálnymi motívmi a gotická krížová chodba. 

Kláštor je aj významným pútnickým miestom. V roku 1483 dostali benediktíni relikviu od uhorského kráľa Mateja Korvína – kúsok z šatky sv. Veroniky, ktorá vraj utierala krv z Kristovej tváre.

V súčasnosti sa pripravuje obnova renesančnej sýpky, aj samotného kostola s kláštorom. Novoobnovená sýpka bude slúžiť ako muzeálny i oddychový priestor.

5. Červený Kláštor

Červený Kláštor

Významný kartuziánsky kláštor, ktorý postavili na začiatku 14. Storočia, je netypický tým, že mnísi nebývali v spoločnej budove, ale obývali samostatné priestory a platila tu zásada mlčanlivosti. Keď ho však v polovici 15. storočia vyplienilo husitské vojsko, kláštor pustol až do 18. Storočia. Potom ho prebral ďalší pustovnícky rád kamaldulov. 

K tomuto kláštoru sa viaže aj legendárna postava frátra Cypriána, ktorý tu zriadil lekáreň a o svojich bylinkách napísal v roku 1766  unikátne dielo „Herbár“.

Po celoplošnom zrušení cirkevných rádov Jozefom II. kláštor pustol, ale dnes je z neho nádherné múzeum. Nesmiete si nechať ujsť najmä kláštorný refektár (jedáleň), v ktorom sa zachovali gotické nástenné maľby.

6. Gotický Kostol a kláštor klarisiek v Bratislave

Ak v Bratislave zídete po schodoch z Kapucínskej ulice na Klariskú smerom do centra, na jej konci natrafíte na Kostol klarisiek. Tento kostol bol postavený na staršom základe cisterciánskeho kláštora.

Klariskám patril už v roku 1290, avšak niekoľkokrát vyhorel a často bol pustý, pretože rád sa presťahoval do Trnavy. Zachovali sa nám mimoriadne vzácne stredoveké sochy, ktorých originály sú vystavené vo vnútri kostola. Kostol bol v 19. storočí výrazne regotizovaný (iné slohové prvky boli nahradené tým, čo sa snažilo na gotiku podobať).

[the_ad_placement id=“injektaz-datahit“]

V súčasnosti v kláštore sídlia pracoviská Univerzitnej knižnice, kostol sa občasne využíva na koncerty a výstavy. Atmosféra týchto priestorov počas koncertov a výstav je skutočne jedinečná.

7. Drevený gotický kostol v Hervartove

Foto: Vladimír Šifra

V minulosti musel mať kostol podľa cirkevného práva murované základy. Postaviť sa však mohol aj drevený, no veriaci ho museli postupne prestavať.

Unikátnosť tohto kostola spočíva vtom, že je to dnes najstarší drevený gotický kostol na Slovensku. Ostatné drevené kostoly sú mladšie. Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove bol postavený na konci 15. storočia a mimoriadne cenný je gotický oltár sv. Kataríny, Panny Márie a sv. Barbory, ktorý pochádza z rokov 1460 -1470.

Zaujímavosťou drevených kostolov je, že sa nepoužívali klince, ale rôzne tesárske metódy spájania driev. Neskôr, v období reformácie, bol bohato ornamentálne vymaľovaný evanjelikmi a zachovali sa nám aj mnohé zaujímavé nápisy v biblickej češtine a maľby. Kostol je dnes, spolu s ďalšími siedmimi drevenými kostolmi, súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

8. Kostol v Čečejovciach

Čeječovce

Nachádza asi 20 kilometrov od centra Košíc a bol postavený na konci 13. storočia. Už v priebehu 14. storočia bol vyzdobený nástennými maľbami, ktoré sú mimoriadne zachované. Na celej klenbe apsidy sa nachádza zobrazenie Krista v mandorle, odborne nazývané Maiestas Domini a je to svojím rozmerom asi najväčšie zobrazenie tejto témy na Slovensku. 

Kostol od 18. storočia  patrí kalvínom, teda Reformovanej kresťanskej cirkvi, ktorí podľa učenia musia mať priestor bez akýchkoľvek obrazov a malieb. Je teda výnimočné, že sa tieto maľby zachovali v takom veľkom množstve a v takej kvalite.

9. Nástenná maľba vo Veľkej Lomnici

Nachádza sa len 13 kilometrov od Popradu a len 8 kilometrov od Tatranskej Lomnice. Je smutné, keď človek pri prehliadkach v Tatrách občas začuje, že tam stoja stavby až z konca 19. storočia. Návšteva tohto unikátneho kostolíka by mohla byť zaujímavým spestrením výletu v Tatrách.

V tomto na prvý pohľad nenápadnom kostolíku nájdeme skutočne skrytý poklad stredovekého maliarstva. Nástenná maľba pochádza z rokov 1310 až 1320 a bola vyhotovená technikou fresky (je to maľba zhotovovaná na vlhkej omietke).

Naznačuje nám to, ako v gotike fungovala politická reprezentácia. Na stene sa nachádza motív tzv. dynastického svätca (uhorského kráľa), Ladislava I., ktorý bojuje s Kumánom. Kráľovi bola prisudzovaná silná zbožnosť a  viera, a zároveň mal chrániť vtedajšie Uhorsko. Navyše, čím mal kráľovský rod viac dynastických svätcov, tým mu mohla byť pripisovaná väčšia úcta v zahraničí.

Zaujímavé je, že na rozdiel od písomnej legendy, Ladislav nezabíja Kumána. Zabíja ho dievčina, ktorú kráľ zachránil. Dá sa to vysvetliť tak, že umelec nemohol zobraziť Ladislava ako vraždí – pobožný kráľ a svätec by predsa nemal vraždiť.

10. Nástenné maľby v rotunde v Šiveticiach

Šivetice

Rotunda s vnútorným priemerom 11 metrov (bežne mali rotundy maximálne okolo 7 metrov) bola postavená v 13. storočí. Je zasvätená svätej Margite Antiochijskej. Zaujímavá je najmä kvôli vynikajúco zachovaným nástenným maľbám, ktoré majú christologickú tému, teda zobrazujú momenty zo života a utrpenia Krista. 

V roku 2007 začala obnova klenby, keďže hrozilo, že sa rotunda zrúti. Čiastočne sa obnovila aj strecha. Na dokončenie obnovy žiaľ nie sú financie, takže vo vnútri sa nachádza drevené lešenie, ktoré podpiera obnovenú statiku a je pripravené na budúce reštaurovanie, ktoré je zatiaľ v nedohľadne.

11. Kostol v obci Kšinná

Možno aj Vás lákajú malebné talianske kostolíky v bohom zabudnutých dedinkách s krásnymi freskami. Nemusíme ale chodiť do Talianska, túto atmosféru môžete zažiť napríklad v kostole sv. Kozmu a Damiána v Kšinnej, neďaleko Bánoviec nad Bebravou. Tento kostol nedávno získal novú strechu, no na dokončenie výskumov a obnovu ešte bude nutné získať ďalšie prostriedky.

12. Kamenný gotický most v Lelesi

kamenný most Leles

Keď prídete do Prahy, určite vás očarí nádherný gotický most Karla IV. No málokto vie, že podobný je aj na Slovensku.

Stavba mostov bola totiž časovo a finančne náročná, väčšinou sa už od staroveku na každej rieke vyskytoval iba brod, cez ktorý prechádzali obchodné trasy, alebo existovali prievozníci, ktorí na loďke prevážali za poplatok ľudí z jedného brehu na druhý. Avšak, v Lelesi sa zachoval krásny kamenný gotický most z 15. storočia. Nachádza sa tam aj gotický premonštrátsky kláštor s významnými maľbami. Ak sa budete nachádzať v okolí Trebišova určite sa tu zastavte.

Gotický sloh naši predkovia opúšťali veľmi ťažko. Keď už v Európe naplno prevládala a končila tvorba v renesančnom slohu, u nás ešte majitelia budov a stavebných pozemkov a bohatí mešťania odmietali od talianskych kočovných umelcov (architektov, stavbárov a výtvarníkov, ktorí cestovali po celej Európe) prijať to, čo je moderné.

Páčilo sa im to, čo poznali. Možno aj vďaka tomu sa nám zachovalo toľko gotického umenia a práve preto máme také netypické renesančné stavby.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Riaditeľka školy, v ktorej nezvoní: Dajme deťom bezpečný priestor na pohyb

Skúsená pedagogička po dvadsiatich rokoch praxe otvorila základnú školu, o akej vždy snívala. Tento rok v nej prebieha aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá si deti získala.

Súkromná základná škola v Senci je miesto, kde stretnete radostné, zvedavé deti. Učitelia sa v nej snažia nájsť zdravú rovnováhu medzi radosťou z učenia a cieľavedomou prácou na úspechu. Minulý rok táto škola v rámci Bratislavského kraja vyhrala s obrovským náskokom v súťaži o O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha, ktorá spadá pod platformu O2 Dobrá vec. Boli sme sa spýtať, ako sa im to podarilo.

Vyhrajte O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha. Viac informácií o podmienkach súťaže nájdete na tomto mieste.

S riaditeľkou školy Ivetou Barkovou sa stretávame v jej kancelárii. Pôsobí skromne, no keď sa rozrozpráva, nevychádzame z úžasu, čo všetko sa jej spolu s kolegami, deťmi a ich rodičmi v tejto nenápadnej malej škole podarilo. V jej podaní to pôsobí jednoducho, akoby to bolo samozrejmé.

Napriek tomu, že je už poobede a väčšina detí je v škole v prírode, na chodbách neutícha pohyb a aj v kancelárii panuje čulý ruch. Vyzváňa telefón, ľudia sa prichádzajú poradiť, vrátiť požičané veci. Pani riaditeľka všetko s prehľadom organizuje a spokojne si vydychuje, aký je tu dnes pokoj oproti bežnému dňu.

Rozprávame sa o tom, ako pred tromi rokmi so školou začínali, ako sa im v škole, kde počas vyučovania nie je počuť typické zvonenie, darí a ako im O2 Športová akadémia Mateja Tótha potvrdzuje, že sny sa plnia.

Ako človek príde k tomu, že sa stane zriaďovateľom a riaditeľom súkromnej základnej školy?

Učím vyše dvadsať rokov, učila som na štátnej základnej škole aj na gymnáziu. Na svojom poslednom pôsobisku v malej vidieckej škole som v zborovni sedela oproti kolegyni, ktorá bola rovnako akčná ako ja. Počas každej voľnej chvíle sme sa rozprávali o tom, ako by mala fungovať škola našich snov.

Povedala som si, že buď budem do dôchodku ufrflanou učiteľkou, ktorá sa bude stále sťažovať, alebo zoberiem veci do vlastných rúk.

Dva roky sme potom spolu s mojou akčnou kolegyňou Jankou Augustovičovou pracovali na príprave takejto školy. Získali sme dôveru rodičov, ktorí nám zverili svoje deti. A pred tromi rokmi sa sen stal skutočnosťou, stala som sa zriaďovateľkou a zároveň riaditeľkou.

V tejto pozícii som sa našla, baví ma to celé organizovať a teším sa z každého úspechu. Práce je veľmi veľa, ale bolo to najlepšie rozhodnutie môjho života.

Ako vznikol nápad prihlásiť sa do O2 Dobrej veci a zabojovať o O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha?

Naša škola nemá žiadneho veľkého sponzora. Tvoríme ju iba my, deti a ich rodičia. Šport je od začiatku súčasťou našej vízie vyváženej školy. Sama som až do maturity denne športovala a chcela by som deťom ukázať, že bežné športovanie môže prinášať radosť a zároveň vytvára návyk na pravidelný pohyb.

„Povedala som si, že buď budem do dôchodku ufrflanou učiteľkou, ktorá sa bude stále sťažovať, alebo zoberiem veci do vlastných rúk.“

Na šport kladieme veľký dôraz, deti absolvujú každý týždeň hodinu telocviku v plavárni v Senci, vo vstupných priestoroch máme pingpongový stôl a práve budujeme predzáhradku s workoutovým náradím.

Keď som na internete zbadala informácie o O2 Športovej akadémii Mateja Tótha a o šanci získať ju pre našu školu prostredníctvom hlasovania na stránke O2 Dobrá vec, veľmi sa mi tá myšlienka zapáčila a hneď som sa o ňu podelila s rodičmi. Páčilo sa im to, a tak sme školu do súťaže prihlásili.

V Bratislavskom kraji ste s veľkým náskokom zvíťazili. Hoci máte menej ako 200 žiakov, získali ste 5 532 hlasov. Ako sa dá niečo také dosiahnuť?

Začína sa to tým, že sme rodinná škola. Rodičia sú s nami vo všetkom súčinní a pomáhajú nám. Priznám sa však, nečakala som takú obrovskú vlnu nadšenia.

Hlasovaním sme doslova žili všetci – učitelia, rodičia aj žiaci. Neustále sme spolu komunikovali a posielali sme si informácie o stave hlasovania. Rodičia si navzájom radili, ako sa dajú získať bonusové body, napríklad za čítanie článkov na Sóde. Po celej škole sme mali vylepené materiály s informáciami o súťaži. Pri každej príležitosti sme pripomínali, že súťažíme o výbornú cenu.

Do hlasovania sa zapojili celé rodiny. Viem o rodine, kde svoj hlas denne odovzdávalo 16 ľudí. Takisto pre učiteľov sa hlasovanie stalo každodenným rituálom. Zapojili sa ráno, hneď ako zapli počítač. V kuchynke sme si potom dávali kontrolné otázky: „Už si dnes hlasoval?“ Využili sme aj sociálne siete. Pomohli nám hlasy Senčanov, ktorí nás sledujú.

Zo začiatku som nečakala, že to bude mať taký veľký ohlas. No keď hlasy začali pribúdať, už sme sa nechceli vzdať. Vydržali sme do úplného konca, aj keď sme vedeli, že máme veľký náskok.

Po celej škole sme mali vylepené materiály s informáciami o súťaži. Pri každej príležitosti sme pripomínali, že súťažíme o výbornú cenu.

Bola to naša prvá veľká výhra a bolo povzbudzujúce vidieť, že sme to dokázali. Radosť z víťazstva v hlasovaní bola obrovská a záujem medzi deťmi a rodičmi bol niekoľkonásobne vyšší ako naše možnosti.

Podarilo sa vám zvíťaziť vo veľkej konkurencii, získali ste O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha na pôde vašej školy, a v rámci nej vedenie 20-člennej skupiny detí na celý školský rok zadarmo. Podľa čoho ste deti vyberali?

V škole organizujeme krúžkový festival. Rodičia si môžu pozrieť ponuku krúžkov a porozprávať sa s vedúcimi. Keď sme prezentovali O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha, bol to úplný ošiaľ. Prihlásilo sa množstvo detí.

Výber urobila trénerka, ktorá vyskladala pestrú, vekovo zmiešanú skupinu. Niektoré deti dostali šancu začať cvičiť a niektoré zase rozvíjať svoj talent na atletiku. Pre ostatné deti ponúkame množstvo iných športových krúžkov.

V mnohých školách vrátane tej vašej odovzdával certifikát o účasti v Akadémii Matej Tóth osobne. Ako to vnímali deti?

Prišlo to celkom narýchlo na začiatku školského roka. Deti sa veľmi tešili. Prišli s myšlienkou, že by samy Mateja Tótha privítali a pripravili preňho program. Zatancovali vlastné choreografie, zasúťažili si s ním v športových disciplínach, zorganizovali improvizovanú tlačovú besedu a autogramiádu.

Atmosféra deti tak strhla, že sa nevedeli rozlúčiť. Matej Tóth zožal obrovský aplauz, každý sa s ním chcel fotiť. Začiatok školského roka tak nabral novú dynamiku.

Ako si deti užívajú tréningy?

Ani ku koncu školského roka nadšenie nepoľavilo a deti sa na tréningy stále veľmi tešia. Majú svoje dresy, vždy pred tréningom sa do nich prezliekajú a vtedy celá chodba ožije. Najlepšie na Akadémii je, že deti si ani neuvedomujú, že pravidelne poctivo trénujú. Vytvárajú si návyky, zažívajú radosť zo športu, z úspechov a z kamarátstva.

Cieľom tréningov je, aby deti nebrali šport ako individualistickú súťaž. Na tréningy chodí zmiešaná skupina od prvákov po štvrtákov, takže vznikajú momenty, keď si musia pomôcť, potiahnuť jeden druhého. Prirodzene sa tak učia spolupracovať aj v náročných situáciách.

Vidno na deťoch pokroky?

Súčasťou programu je testovanie formou hry na začiatku, v polovici a na konci roka. Na deťoch vidíme veľké pokroky v odvetví športu, na ktorý môžu mať pohybové predpoklady. Vidno to aj v tom, že deti sa pohybujú efektívnejšie a naučili sa pohyby robiť technicky správne.

Výhodou je, že dostávajú všestrannú športovú prípravu. Tú môžu potom využiť na druhom stupni, keď sa rozhodnú špecializovať na ktorýkoľvek šport. Pre nás je O2 Športová akadémia Mateja Tótha liahňou budúcich športových talentov.

O O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha súťažia prostredníctvom platformy O2 Dobrá vec školy aj tento rok. Odporúčate školám zapojiť sa?

Určite. A nielen počas roka, keď sme dostali podporu. Pozitíva pre školu sú dlhodobé. Trénerka O2 Športovej akadémie Mateja Tótha je zároveň naša telocvikárka. Prešla školeniami, naučila sa metodiku a niektoré prvky využíva aj na hodinách telesnej výchovy.

Od Akadémie sme dostali veľa športového náradia. Sú medzi ním bežné, ale aj netradičné pomôcky. Tie nám zostanú, aby sme ich mohli používať aj po skončení programu.

Rozprávame sa spolu o pohybe. Majú ho podľa vás dnešné deti dostatok?

Dnešné deti sú také isté, ako sme boli my v ich veku. Zmenili sa však okolnosti, v ktorých žijeme. My sme trávili detstvo na uliciach prirodzeným pohybom, dnes majú rodičia oprávnený strach nechať deti na voľno. Je v podstate nemožné vypustiť deti na ulicu a mnohé školské areály sú poobede zatvorené.

„Dnešné deti sú také isté, ako sme boli my v ich veku. Zmenili sa však okolnosti, v ktorých žijeme.“

Rodičia nechcú šport zanedbať, a tak deťom organizujú športové aktivity v kluboch a v tréningových centrách. Keďže tréningy sú organizované dospelými, možno dnes nemajú deti k športu taký srdečný vzťah. Niekedy je pre ne záťaž ísť na tréning. Nepociťujú spontánnu radosť, ktorú sme mali my, keď sme mohli vybehnúť von a prirodzene naplniť svoju potrebu hýbať sa.

Čo by deťom pomohlo v tom, aby sa viac hýbali?

V prvom rade by sme im mali zabezpečiť bezpečný priestor na športovanie. To by malo byť prioritou samosprávy každého mestečka alebo dediny. Ak sa pýtate detí, prečo nešportujú, prejdú do oprávnenej ofenzívy: „Kde to máme robiť?“

V meste ako Senec, ktoré je obklopené novými satelitmi, deti často ani nemajú možnosť samy sa dostať k iným deťom. Keď sme robili minulý rok na Deň detí cyklovýlet, museli sme zapojiť do akcie mestskú políciu, aby sme sa cez niekoľko veľkých križovatiek dostali na cyklochodník. Deťom veľmi chýbajú nielen športoviská, ale aj obyčajné chodníky a cyklotrasy.

Ak chceme deti priviesť k pohybu, mali by sme im byť vzorom. Pohyb by mal byť súčasťou rodinného života. Časť víkendov by sme mali tráviť spoločne s deťmi aktívnym pohybom, prechádzkou, bicyklovaním, túrami alebo rôznymi nenáročnými športmi, ktoré nám spestria deň. Aj na zmrzlinu sa dá ísť na bicykli.

Rozhýbte svoje deti prostredníctvom tretieho ročníka O2 Športovej akadémie Mateja Tótha. Do 30. júna si o účasť v nej môžu zasúťažiť základné školy na celom Slovensku. Viac informácií o pravidlách súťaže a získaní bonusových bodov za prečítanie člávnkov v sóde získate na stránke www.dobravec.o2.sk.

Dobrá vec

Podporte školu
v projekte O2 Dobrá vec

Prečítaním tohto článku
ste získali bonusový hlas.
Využite ho a podporte svoju školu.

Využiť bonusový hlas

Iveta Barková

Vyštudovala slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Na Slovensku učí už viac ako 20 rokov, medzitým päť rokov pôsobila v pražskej agentúre, ktorá organizuje koncerty medzinárodných mládežníckych zborov. Tu okrem iného získala aj poznatky o fungovaní školských systémov v Británii a v USA. Je absolventkou Komenského inštitútu. Inšpiráciou je pre ňu nemecká inovátorka Margret Rasfeld. Pred tromi rokmi založila v Senci Súkromnú základnú školu, v ktorej pôsobí ako riaditeľka. Aktívne a odhodlane zavádza do vyučovacieho procesu inovácie a moderné prvky. Jej ambíciou je inšpirovať ľudí k tomu, že veci sa dajú meniť zdola.


Vybrali sme 11 najlepších smartfónov z júnovej ponuky

Čítaj viac

Huawei 1+1: získajte k smartfónu Huawei aj druhý telefón alebo hodinky

Čítaj viac

Férová Nadácia O2 prerozdelí na projekty k 30. výročiu Nežnej revolúcie 30 000 €

Čítaj viac