Výlet do minulosti: 12 pamiatok, ktoré sú dôkazom rozvoja Slovenska v stredoveku

Románske a gotické stavby, ktoré sa nám dochovali, rozprávajú príbehy o spôsobe života ľudí v stredoveku.

Stredovek na našom území bol mimoriadne búrlivým obdobím, no zároveň aj obdobím rozvoja. Popri hradoch a hradiskách sa začali budovať prvé mestá, stavali sa prvé radnice, mestské veže, hradby.

V mestách zavládol čulý obchodný ruch a tak, okrem drevených domov (tých bola väčšina), vznikli aj prvé murované obytné stavby pre strednú vrstvu – mešťanov. Vznikali tiež kláštorné kostoly, ktoré si zakladali žobravé rády, ktoré v nich vzdelávali a starali sa o rastúcu populáciu v duchu pravidiel svojich zakladateľov.

Z tejto rôznorodosti sa viacero významných stredovekých stavieb zachovalo až do súčasnosti, preto sme z každého typu urobili krátky výber zaujímavých reprezentantov, ktoré stojí za to vidieť.

1. Spišský hrad

Spišský hrad

Je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, spolu s daľšími významnými pamiatkami v okolí – Levočou, kostolom v Žehre či Spišskou Kapitulou. 

Hrad bol vybudovaný už v 12. storočí na vzácnom travertínovom brale. Opustený bol až na konci 18. storočia v dôsledku požiaru. Ak teda medzi jeho obyvateľov nepočítame súčasných hradných pánov – rozkošné svište, ktoré sa usídlili nádvorí.

Ak by ste tam v blízkej dobe šli, tak si okrem krásnej hradnej veže, povšimnite aj „dieru“, ktorá sa nachádza poblíž. Bola tu vysekaná cisterna, vďaka preťaženému podlažiu sa však zrútila už na začiatku 13. storočia. 

Na hrade sa nachádza aj vzácny a krásny trojpodlažný románsky palác, ktorému už dlhé roky hrozí zrútenie. Najnovšie informácie, ktoré boli uverejnené vo februári 2016 hovoria o poskytnutí financií na jeho obnovu. Dúfame, že sa uskutoční čo najskôr a tento unikátny románsky palác sa čoskoro otvorí verejnosti.

2. Hrad v Starej Ľubovni

Stará Ľubovňa

Vznikol  v druhej polovici 13. storočia a bol mimoriadne významným kráľovským majetkom. Istý čas si ho privlastnil bohatý rod Abovcov, no nakoniec ho kráľ vybojoval naspäť. 

O jeho význame svedčia aj časté návštevy kráľovských panovníkov. V roku 1396 tu  pobýval  kráľ Žigmund Luxemburský, druhýkrát hrad navštívil v roku 1412, keď sa tu stretol s poľským kráľom Vladislavom II. Jagelovským. O rok neskôr kráľ dal hrad do poľskej zálohy spolu so 16 spišskými mestami a bol súčasťou Poľska viac ako 360 rokov. 

Hrad je veľmi významný pre Poľskú históriu, v roku 1655 tu boli ukryté poľské korunovačné klenoty a o rok neskôr tu bol vyhostený poľský kráľ Ján Kazimír. Zaujímavosťou je, že v roku 1768 z hradu utiekol neskorší kráľ Madagaskaru Móric Beňovský. 

Dnes je na hrade múzeum, ktoré krásne dokumentuje jeho históriu od počiatkov existencie.  Návštevníci tu môžu zhliadnuť aj peknú repliku poľskej kráľovskej koruny. Obrovskú zásluhu na obnove hradu a jeho fungovaní má jeho súčasný riaditeľ PhDr. Dalibor Mikulík.

3. Hrad Tematín

Tematín

Táto rozsiahla ruina sa nachádza v pohorí Považský Inovec na polceste medzi Novým Mestom nad Váhom a Piešťanmi. Prvý raz ho písomne spomenuli už v roku 1270, kedy ho prostredníctvom listiny daroval uhorský kráľ Štefan V. svojmu vazalovi.  Tematín bol využitý aj počas povstania Františka II. Rákocziho (18. storočie), kedy ho cisárska armáda dobyla po troch dňoch obliehania.

Zaujímavosťou je, že svahy pod týmto hradom boli strmé až tak, že nebolo potrebné vytvoriť obranné priekopy, ktoré by bránili prístupu ku hradbám pri jeho dobývaní. Ponúka krásne výhľady, a aj keď cesta k nemu je vychádzkou na pár hodín, nenechajte si ho ujsť.

4. Kláštor v Hronskom Beňadiku

Hronský Beňadik

Tento benediktínsky kláštor bol od 11. storočia, a aj v priebehu celého stredoveku, dôležitým správnym centrom stredného Slovenska. Postavili ho ako pevnosť, aby chránil bohaté banské mestá pred osmanskými nájazdmi. Kláštorný komplex vyrástol na románskych základoch, mimoriadne cenné sú mnohé zachované sochárske detaily s rastlinnými a figurálnymi motívmi a gotická krížová chodba. 

Kláštor je aj významným pútnickým miestom. V roku 1483 dostali benediktíni relikviu od uhorského kráľa Mateja Korvína – kúsok z šatky sv. Veroniky, ktorá vraj utierala krv z Kristovej tváre.

V súčasnosti sa pripravuje obnova renesančnej sýpky, aj samotného kostola s kláštorom. Novoobnovená sýpka bude slúžiť ako muzeálny i oddychový priestor.

5. Červený Kláštor

Červený Kláštor

Významný kartuziánsky kláštor, ktorý postavili na začiatku 14. Storočia, je netypický tým, že mnísi nebývali v spoločnej budove, ale obývali samostatné priestory a platila tu zásada mlčanlivosti. Keď ho však v polovici 15. storočia vyplienilo husitské vojsko, kláštor pustol až do 18. Storočia. Potom ho prebral ďalší pustovnícky rád kamaldulov. 

K tomuto kláštoru sa viaže aj legendárna postava frátra Cypriána, ktorý tu zriadil lekáreň a o svojich bylinkách napísal v roku 1766  unikátne dielo „Herbár“.

Po celoplošnom zrušení cirkevných rádov Jozefom II. kláštor pustol, ale dnes je z neho nádherné múzeum. Nesmiete si nechať ujsť najmä kláštorný refektár (jedáleň), v ktorom sa zachovali gotické nástenné maľby.

6. Gotický Kostol a kláštor klarisiek v Bratislave

Ak v Bratislave zídete po schodoch z Kapucínskej ulice na Klariskú smerom do centra, na jej konci natrafíte na Kostol klarisiek. Tento kostol bol postavený na staršom základe cisterciánskeho kláštora.

Klariskám patril už v roku 1290, avšak niekoľkokrát vyhorel a často bol pustý, pretože rád sa presťahoval do Trnavy. Zachovali sa nám mimoriadne vzácne stredoveké sochy, ktorých originály sú vystavené vo vnútri kostola. Kostol bol v 19. storočí výrazne regotizovaný (iné slohové prvky boli nahradené tým, čo sa snažilo na gotiku podobať).

[the_ad_placement id=“injektaz-datahit“]

V súčasnosti v kláštore sídlia pracoviská Univerzitnej knižnice, kostol sa občasne využíva na koncerty a výstavy. Atmosféra týchto priestorov počas koncertov a výstav je skutočne jedinečná.

7. Drevený gotický kostol v Hervartove

Foto: Vladimír Šifra

V minulosti musel mať kostol podľa cirkevného práva murované základy. Postaviť sa však mohol aj drevený, no veriaci ho museli postupne prestavať.

Unikátnosť tohto kostola spočíva vtom, že je to dnes najstarší drevený gotický kostol na Slovensku. Ostatné drevené kostoly sú mladšie. Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove bol postavený na konci 15. storočia a mimoriadne cenný je gotický oltár sv. Kataríny, Panny Márie a sv. Barbory, ktorý pochádza z rokov 1460 -1470.

Zaujímavosťou drevených kostolov je, že sa nepoužívali klince, ale rôzne tesárske metódy spájania driev. Neskôr, v období reformácie, bol bohato ornamentálne vymaľovaný evanjelikmi a zachovali sa nám aj mnohé zaujímavé nápisy v biblickej češtine a maľby. Kostol je dnes, spolu s ďalšími siedmimi drevenými kostolmi, súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

8. Kostol v Čečejovciach

Čeječovce

Nachádza asi 20 kilometrov od centra Košíc a bol postavený na konci 13. storočia. Už v priebehu 14. storočia bol vyzdobený nástennými maľbami, ktoré sú mimoriadne zachované. Na celej klenbe apsidy sa nachádza zobrazenie Krista v mandorle, odborne nazývané Maiestas Domini a je to svojím rozmerom asi najväčšie zobrazenie tejto témy na Slovensku. 

Kostol od 18. storočia  patrí kalvínom, teda Reformovanej kresťanskej cirkvi, ktorí podľa učenia musia mať priestor bez akýchkoľvek obrazov a malieb. Je teda výnimočné, že sa tieto maľby zachovali v takom veľkom množstve a v takej kvalite.

9. Nástenná maľba vo Veľkej Lomnici

Nachádza sa len 13 kilometrov od Popradu a len 8 kilometrov od Tatranskej Lomnice. Je smutné, keď človek pri prehliadkach v Tatrách občas začuje, že tam stoja stavby až z konca 19. storočia. Návšteva tohto unikátneho kostolíka by mohla byť zaujímavým spestrením výletu v Tatrách.

V tomto na prvý pohľad nenápadnom kostolíku nájdeme skutočne skrytý poklad stredovekého maliarstva. Nástenná maľba pochádza z rokov 1310 až 1320 a bola vyhotovená technikou fresky (je to maľba zhotovovaná na vlhkej omietke).

Naznačuje nám to, ako v gotike fungovala politická reprezentácia. Na stene sa nachádza motív tzv. dynastického svätca (uhorského kráľa), Ladislava I., ktorý bojuje s Kumánom. Kráľovi bola prisudzovaná silná zbožnosť a  viera, a zároveň mal chrániť vtedajšie Uhorsko. Navyše, čím mal kráľovský rod viac dynastických svätcov, tým mu mohla byť pripisovaná väčšia úcta v zahraničí.

Zaujímavé je, že na rozdiel od písomnej legendy, Ladislav nezabíja Kumána. Zabíja ho dievčina, ktorú kráľ zachránil. Dá sa to vysvetliť tak, že umelec nemohol zobraziť Ladislava ako vraždí – pobožný kráľ a svätec by predsa nemal vraždiť.

10. Nástenné maľby v rotunde v Šiveticiach

Šivetice

Rotunda s vnútorným priemerom 11 metrov (bežne mali rotundy maximálne okolo 7 metrov) bola postavená v 13. storočí. Je zasvätená svätej Margite Antiochijskej. Zaujímavá je najmä kvôli vynikajúco zachovaným nástenným maľbám, ktoré majú christologickú tému, teda zobrazujú momenty zo života a utrpenia Krista. 

V roku 2007 začala obnova klenby, keďže hrozilo, že sa rotunda zrúti. Čiastočne sa obnovila aj strecha. Na dokončenie obnovy žiaľ nie sú financie, takže vo vnútri sa nachádza drevené lešenie, ktoré podpiera obnovenú statiku a je pripravené na budúce reštaurovanie, ktoré je zatiaľ v nedohľadne.

11. Kostol v obci Kšinná

Možno aj Vás lákajú malebné talianske kostolíky v bohom zabudnutých dedinkách s krásnymi freskami. Nemusíme ale chodiť do Talianska, túto atmosféru môžete zažiť napríklad v kostole sv. Kozmu a Damiána v Kšinnej, neďaleko Bánoviec nad Bebravou. Tento kostol nedávno získal novú strechu, no na dokončenie výskumov a obnovu ešte bude nutné získať ďalšie prostriedky.

12. Kamenný gotický most v Lelesi

kamenný most Leles

Keď prídete do Prahy, určite vás očarí nádherný gotický most Karla IV. No málokto vie, že podobný je aj na Slovensku.

Stavba mostov bola totiž časovo a finančne náročná, väčšinou sa už od staroveku na každej rieke vyskytoval iba brod, cez ktorý prechádzali obchodné trasy, alebo existovali prievozníci, ktorí na loďke prevážali za poplatok ľudí z jedného brehu na druhý. Avšak, v Lelesi sa zachoval krásny kamenný gotický most z 15. storočia. Nachádza sa tam aj gotický premonštrátsky kláštor s významnými maľbami. Ak sa budete nachádzať v okolí Trebišova určite sa tu zastavte.

Gotický sloh naši predkovia opúšťali veľmi ťažko. Keď už v Európe naplno prevládala a končila tvorba v renesančnom slohu, u nás ešte majitelia budov a stavebných pozemkov a bohatí mešťania odmietali od talianskych kočovných umelcov (architektov, stavbárov a výtvarníkov, ktorí cestovali po celej Európe) prijať to, čo je moderné.

Páčilo sa im to, čo poznali. Možno aj vďaka tomu sa nám zachovalo toľko gotického umenia a práve preto máme také netypické renesančné stavby.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac