Košice a Prešov: 29 úprimných odpovedí od ľudí, ktorým na týchto mestách záleží

Dvoch tamojších lokálpatriotov sme sa opýtali, ako plynie život v týchto dvoch najväčších mestách na východnom Slovensku.

Mesto môžete spoznávať s bedekrom v ruke, ale tú pravú atmosféru spoznáte iba vtedy, ak tam chvíľu žijete alebo sa necháte sprevádzať niekým miestnym. V prvom dieli novej rubriky Úprimne o meste sme oslovili dvoch ľudí z dvoch najväčších miest východného Slovenska – Košíc a Prešova – aby nám predstavili svoje mestá so všetkým, čo k nim patrí.

 

Mišo Hudák, zakladateľ Východného pobrežia a autor kníh – Košice

 

1. Ak by si mal Košice charakterizovať tromi prívlastkami, aké by to boli?
Veľké kúpeľné mesto.

2. Čo tvoje mesto podľa teba odlišuje od iných?

Dostupnými argumentačnými prostriedkami nevysvetliteľná pýcha/hrdosť na miestny pôvod, silno ambivalentný vzťah jednotlivých obyvateľov k tomuto pôvodu a miestu.

3. Čo máš na svojom meste najradšej?

Príjemnú izoláciu v závetrí Európy.

4. Čo máš na meste najmenej rád?

Príjemnú izoláciu v závetrí Európy.

5. Na čo počuješ od miestnych najviac sťažností?

Na všetko. Ľudia v Košiciach, podobne ako v iných mestách po celej krajine a celom svete, sú odborníci na dopravu, šport, kultúru. Niekedy by prospelo viac mlčania a menej mňaučania.

6. Čo si miestni najviac pochvaľujú?

Hm, že sa chodia kúpať do Maďarska, nakupovať do Poľska, obedovať do Užhorodu, dovolenkovať do Chorvátska.

7. Keby si mal hodinu na to, aby si kamarátovi/turistovi ukázal iba jedno obľúbené miesto, ktoré by to bolo?

Pche! O turistu by som ani nezakopol. A kamarát by si musel spraviť čas na dva tri dni!

8. Kam by si ho nemal dôvod vziať?

Nie je také miesto. Všetky detaily Košíc spoločne tvoria rôznorodú atmosféru mesta.

9. Je nejaké vychytené miesto, kde sa ľudia radi zhromažďujú/stretávajú?

Posledný rok je to novootvorené Kino Úsmev, ale počas letných večerov je narvaná skoro celá Hlavná ulica aj s priľahlými miestami, ako je Kováčska či Tabačka.

10. Kde je najväčší pokoj?

Uprostred areálu starého nefunkčného mlynu medzi Barcou a Jazerom.

11. Akým dopravným prostriedkom sa mestom prepravuje najpohodlnejšie?

Dole v centre je to určite bicykel, ale mesto je obohnané kopcami, v ktorých býva veľa ľudí. A hoci sa to veľmi ťažko priznáva, mesto bolo postavené ako učebnicový príklad štruktúry ústretovej k autám. Infraštruktúra pre autá vo svojom objeme, rozsahu a investíciách ďaleko predbieha ktorýkoľvek iný druh dopravy.

12. Existuje miesto v meste, kde si nikdy nebol?

Určite je ich veľa. Spodok bane na Bankove, areál teplárne na Jazere, garáž autobusov na Hornádskej.

13. Chcel by si vo svojom meste niečo z iného slovenského mesta?

Samozrejme. Premýšľam dlhý čas nad zvážaním sôch a veľkých umeleckých diel, ktoré chátrajú v opustených priemyselných areáloch po celej krajine. Chcel by som Stanicu zo Žiliny, Pyramídu z Bratislavy, diaľničný most nad Považskou Bystricou, viacero kúpeľných stavieb z Kvetnice, starú nábytkáreň z Kráľovského Chlmca, všetky Baťove budovy zo Svitu aj so železničnou stanicou a určite mám niekde abecedný zoznam, prípadne časový plán premiestňovania objektov.

14. Nazývate niektorú časť alebo miesto inak než sa oficiálne volá? Ako?

Furča sa volá v papieroch Dargovských hrdinov, Terasa sa volá v papieroch Západ, Sahara sa volá v papieroch veľká nedostavaná časť Ťahanoviec.

15. Ktorú osobnosť mesta si najviac vážiš? (žijúcu alebo nežijúcu)

Pri čísle jedna sa neviem rozhodnúť medzi Igorom Libom a Petrom Schutzom.

16. Ktorý stereotyp kolujúci o svojom meste nemáš rád?

Že sme východniari. Nie sme. Sme Košičania. Bodka.

17. Existujú slová, ktoré sa používajú len vo vašom meste/rozumie im iba miestny?

Lušta, nožkár, mište, dzivo, abo, das, flipy, barz, brika,… Neviem, koľko máte miesta.

18. Existuje u vás nejaký zaužívaný zvyk, ktorý je pre mesto charakteristický?

Hm, keď poviem, že zakladať autonómne územia, bude to znieť veľmi divne?

19. Keby si dostal 100 eur, kam v meste by si ich išiel minúť?

Určite nie na jedno miesto. Na raňajky by som si kúpil zmrzlinu v Dargove, obed by som rozdelil na hamburger v Grangi a hot dog v Robinovi. Cestou na mestskú plaváreň by som si kúpil triko alebo uterák v KERE a niečo na čítanie v Artfore. Na plavárni by som si ako predčasnú večeru kúpil 8 šišiek a langoš s cesnakom. Zvyšok by som asi spravodlivo minul s kamarátmi večer v Pokhoi.

20. Ak by si mal v meste začať nejaký biznis, čo by to bolo?

Odstraňovanie zatepľovania fasád. Ale z toho by som nechcel robiť iba lokálny kšeft. Išlo by o štandardnú medzinárodnú korporáciu upratujúcu polystyrén zo strednej Európy.

21. Pre ktorú lokálnu firmu by si chcel pracovať?

Letisko Košice!

22. Z akej sumy peňazí sa dá v meste pohodlne vyžiť?

Závisí od toho či bývaš u mamy, alebo nie. Myslím, že 6 až 7 stoviek je suma vyjadrujúca slušný život bez otravovania rodičov.

23. Čím by sa od tvojho mesta mohli inšpirovať aj ostatné?

Od kvality života. V Košiciach nie je taká dramatická ekonomická súťaž medzi ľuďmi a firmami, a to dovoľuje každému konkrétnemu človeku viac oddychovať, venovať sa priateľom, rodine, zbieraniu zážitkov. Najdrahšiu súčasnú komoditu, čas, tu prekladáme ledabolo vidlami. Aj tak v dohľadnej dobe väčšinu práce urobia stroje a automaty a roboty. A úbohí ľudia, ktorí celé životy zasvätili práci, budú umierať od nedostatku sebarealizácie. My v Košiciach, naopak, budeme vzdelávať ľudí v užívaní si aktuálneho okamihu.

24. Čo by ti najviac chýbalo, keby si sa odsťahoval?

Vo svojej mentálnej mape nemám takúto možnosť ani v procese zvažovania, takže neviem relevantne odpovedať.

25. Ktorú aktivitu nevieš v meste robiť, ale chcel by si?

Kúpať sa v mori, ale plán je už dávno vymyslený.

26. Čo by si v meste zaslúžilo obnovu alebo viac pozornosti?

Ľudia. Aby z nich nerástli produkty na export, ktoré sa po strednej škole niekde stratia. Z asfaltovania a betónovania sa veľmi ťažko rozvíja ľudský potenciál.

27. Ktorá oblasť spoločenského života by potrebovala nový impulz?

Neviem či je to možné nazvať oblasťou. Impulz potrebujú obyvatelia, aby neboli krátkozrakí do seba zahľadení gadžovia, ale aby otvorili svoje mysle v ústrety širším súvislostiam, čo znamená žiť v meste.

28. Čo by si si prial, aby ľudia o meste hovorili o 10 rokov?

“Už ma Brooklyn aj Williamsburg nudili, v San Franciscu bola tiež “muka”, tak som sa presťahoval do KSC.”

29. Chcel by si v meste žiť aj o 20 rokov?

Áno, áno, áno.

Extra: Existuje nejaká „mestská legenda” o tvojom meste?

Určite áno, ale uprednostňujem tie, ktoré si sami, teraz v tomto čase, vymýšľame.

 


Vladimír Moško, spoluzakladateľ a programový riaditeľ klubu Wave – Prešov

 

1. Ak by si mal Prešov charakterizovať tromi prívlastkami, aké by to boli?

Zelené, útulné, univerzitné.

2. Čo tvoje mesto podľa teba odlišuje od iných?

Húževnatosť udržať si štatút tretieho najväčšieho mesta po tom, čo nás pred 100 rokmi obišlo hlavné železničné prepojenie so zvyškom Slovenska a Prešov zostal na periférii. Niektorým iným mestám sa to, žiaľ, nepodarilo.

3. Čo máš na svojom meste najradšej?

Všade sa dostanem za 10 minút na bicykli. Stále nové výzvy. Stále je tu čo zlepšovať.

4. Čo máš rád na meste najmenej?

Vadia mi pestrofarebné fasády novozateplených bytoviek, reklamné billboardy na všetkých verejných plochách a nekonštruktívne frflanie spoluobčanov.

5. Na čo počuješ od miestnych najviac sťažností?

V mojej branži je to vtipný paradox, jeden týždeň, že sa tu nič nedeje a druhý týždeň, že je tu toho priveľa.

6. Čo si miestni najviac pochvaľujú?

Množstvo prešovských umelcov, zelené sídliská (dvojka, trojka), prešovskú hádzanú. Nové veľmi kvalitné kaviarne a prevádzky s bohatým kultúrnym programom. Cyklotrasy plné korčuliarov a bežcov. Z čoho mi je ale trochu smutno, je všeobecná radosť z budovania nových hypermarketov.

7. Keby si mal hodinu na to, aby si  kamarátovi/turistovi ukázal iba jedno obľúbené miesto, ktoré by to bolo?

Na jar na opekačku, v lete na letné kino alebo Cemjatu, Delňu, Sigord (škoda, že do opálových baní na Dubníku by sme už zájsť nestihli), na jeseň na Kalváriu s výhľadom na celé mesto a okolie a v zime na niektoré z podujatí v našom kultúrnom centre ako najrýchlejší spôsob zoznámenia sa s našou (sub)kultúrou.

Užívajte si rýchly internet na mobile aj tablete so 4G LTE od O2 v ďalších 330 miestach.Informácie o pokrytí nájdete tu..

8. Kam by si ho nemal dôvod vziať?

Na železničnú ani autobusovú stanicu (tu turistu privíta jedine výstižný nadpis SAD – smutný).

9. Je nejaké vychytené miesto, kde sa ľudia radi zhromažďujú/stretávajú?

Samozrejme. Wave. (smiech)

10. Kde je najväčší pokoj?

Pri Toryse na lavičke.

11. Akým dopravným prostriedkom sa mestom prepravuje najpohodlnejšie?

Na bicykli.

12. Existuje miesto v meste, kde si nikdy nebol?

V jedinečných historických budovách podniku Solivary na Košickej, ktoré začali miznúť.

13. Chcel by si vo svojom meste niečo z iného slovenského mesta?

Staré technické budovy v širšom centre využiteľné na kultúrne účely, ako napr. košická Tabačka alebo bratislavská bývalá Cvernovka. Iste aj šikovných a chápavých ľudí vo vedení mesta otvorených aj pre menšinové kultúrne aktivity. A ak by som si mohol zasnívať, páčilo by sa mi, ak by sa podarilo priviesť do mesta naspäť vodu, mali sme tu mlynský náhon, ktorý by stálo za to znovu sfunkčniť.

14. Nazývate niektorú časť alebo miesto inak, než sa oficiálne volá? Ako?

Hať na Toryse na Sídlisku lll, takzvaný Šľuder. Bývalá strelnica a futbalové ihrisko na okraji Sídliska lll, využívané na školské výlety a víkendovú turistiku, ktoré všetci poznajú len ako Marakaňa. Trinástka – krčma patričnej cenovej skupiny v centre…

15. Ktorú osobnosť mesta si najviac vážiš? (žijúcu alebo nežijúcu)

Biskupa Gojdiča, ktorý sa nebál za Tisovho režimu otvorene upozorňovať na deportácie Židov a zo svojho úradu otvorene kritizoval Tisa a politikov slovenského štátu.

16. Ktorý stereotyp kolujúci o svojom meste nemáš rád?

Že všetci šikovní ľudia odtiaľ odišli na západ.

17. Existujú slová, ktoré sa používajú len vo vašom meste/rozumie im iba miestny?

piraňa (dievča), bo = becouse of (z angl. – pretože, kvôli, pozn. red.), kifľik (rožok)

18. Existuje u vás nejaký zaužívaný zvyk, ktorý je pre mesto charakteristický?

Nočný život pravidelne končí kúskom pizze „na stojáka“ v Borsalino.

19. Keby si dostal 100 eur, kam v meste by si ich išiel minúť?

Šiel by som si dal opraviť stredovú os na mojom 15 eurovom bicykli a počas toho zašiel s kamošmi na pivo k Dušanovi.

20. Ak by si mal v meste začať nejaký biznis, čo by to bolo?

Neprezradím. (smiech)

21. Pre ktorú lokálnu firmu by si chcel pracovať?

Máme tu niekoľko inovatívnych firiem, ktoré robia super veci – špičkových architektov v Zerozero alebo environmentalistov z Fekupral, Re-bells…

22. Z akej sumy peňazí sa dá v meste pohodlne vyžiť?

Rovnako ako v iných mestách, veľmi to záleží na individuálnych nárokoch.

23. Čím by sa od tvojho mesta mali inšpirovať aj ostatné?

Páči sa mi, že sa tu dá stále pokojne podebatovať s neznámymi ľuďmi na zastávke MHD či v potravinách, ešte je tu dosť ľudí prirodzených a otvorených. Zdá sa mi, že v Bratislave i Košiciach sa ľudia čohosi viac boja a majú väčší odstup, uprednostňujú anonymitu.

24. Čo by ti najviac chýbalo, keby si sa odsťahoval?

Kamaráti, pohodlnosť, „vyšliapané chodníčky“, Prešovčania, “šariščina”…

25. Ktorú aktivitu nevieš v meste robiť, ale chcel by si?

Prebudiť vysokoškolákov k väčšej aktivite a spoznávaniu nového.

26. Čo by si v meste zaslúžilo obnovu alebo viac pozornosti?

Širšie centrum mesta – Jarková, Slovenská ulica. Revitalizácia nákupných a kultúrnych stredísk na sídliskách. Oživiť priemysel a podporiť cestovný ruch.

27. Ktorá oblasť spoločenského života by potrebovala nový impulz?

Obnoviť mestský park resp. zriadiť parky s kvalitným vybavením pre celé rodiny a strednú generáciu, kde by trávili voľný čas. Možno by sa tým podarilo dotiahnuť ľudí do centra a zároveň prebudiť v nich záujem o dianie v centre mesta.

28. Čo by si si prial, aby ľudia o meste hovorili o 10 rokov?

Aby mohli povedať: „Konečne nemusíme opúšťať domov a rodiny kvôli práci a nízkym mzdám.“

29. Chcel by si v meste žiť aj o 20 rokov?

Áno, chcel.

Extra: Existuje nejaká „mestská legenda” o tvojom meste?

V 12. storočí sa kráľ Béla s družinou zastavil na okraji mesta pod Bikošom, kde vraj zacítil vôňu jahôd, a preto dal mu meno Eperies – mesto jahôd.

Polystyrén na bytovkách, zanedbané pamiatky, či odchod mnohých šikovných ľudí za prácou, pretože doma nemali možnosť uplatnenia. Na druhej strane vidieť silnú chuť ľudí tvoriť, budovať, zlepšovať a obnovovať. To sú spoločné znaky týchto dvoch miest s jedinečným genius loci, ktoré určite stoja za návštevu.

Rýchly internet už aj v Seni, Malej Ide a Hodkovciach

Už nielen v Košiciach, ale aj v blízkom okolí môžu zákazníci O2 využiť najrýchlejšie mobilné internetové pripojenie na Slovensku. Aby ste si mohli užiť vysokorýchlostný internet od O2 naplno, potrebujete telefón alebo tablet s podporou 4G LTE a 4G LTE SIM kartu.

Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4GLTE


S týmto dotazníkom oslovujeme miestnych lokálpatriotov, aktivistov a ľudí, ktorí sa aktívne zapájajú do diania v slovenských mestách a ich blízkom aj menej blízkom okolí. Ak je mesto, v ktorom žijete zároveň vašou srdcovou záležitosťou, budeme radi, ak nám do redakcie dáte o sebe vedieť cez emailovú správu. 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Férová Nadácia O2 prerozdelí na projekty k 30. výročiu Nežnej revolúcie 30 000 €

Férová Nadácia O2 spúšťa nový grantový program. V rámci tohto ročníka, ktorý nesie názov Sloboda nie je samozrejmosť, podporí projekty, ktoré mladým približujú demokraciu a slobodu.

O2 pravidelne, už niekoľko rokov, pripomína udalosti 17. novembra 1989 a hodnoty s ním spojené. Tento rok k svojim aktivitám pridá aj grantovú výzvu Férovej nadácie O2. K 30. výročiu Nežnej revolúcie prerozdelí sumu 30 000 €.

Nadácia podporí projekty, ktoré mladým priblížia hodnoty slobody a demokracie

Tento ročník grantového programu Férovej nadácie O2 pod názvom Sloboda nie je samozrejmosť sa bude niesť v duchu 30. výročia Nežnej revolúcie. Férová nadácia podporí projekty, ktoré mladým ľuďom pripomenú a priblížia hodnoty slobody a demokracie sumou spolu až 30 000 €.

„O2 sa pripomínaniu hodnôt slobody a demokracie venuje systematicky už niekoľko rokov. Považujeme preto za prirodzené ísť tento rok ešte ďalej a pri príležitosti 30. výročia Novembra 89 chceme prostredníctvom Férovej nadácie O2 pomôcť takým verejnoprospešným a neziskovým projektom, ktoré sa snažia mladým ľuďom ukázať a vysvetliť význam týchto udalostí a hodnôt,“ hovorí Peter Gažík, generálny riaditeľ O2 Slovakia a predseda správnej rady Férovej nadácie O2.

„Nie sú totiž len historickým momentom, ale aj niečím, čo veľmi silno vplýva na našu prítomnosť a na to, že žijeme v slobodnej demokratickej krajine, kde sa nemusíme báť vyjadriť svoj názor, či už ide o jednotlivcov, alebo o značky,“ dopĺňa.

Podmienkou prihlásenia projektov je ich verejnoprospešný účel a zameranie na širokú cieľovú skupinu. Prihlásiť sa môžu inovatívne a kreatívne projekty, ktoré zaujímavým a invenčným spôsobom mladej generácii vysvetľujú udalosti Nežnej revolúcie a hodnoty, ktoré nám priniesla.

„Každoročne stojíme pred výzvou, ako upútať pozornosť generácie, ktorá novembrové udalosti nezažila a rovnako nemá skúsenosti ani s režimom pred rokom 1989, aby sme zdôraznili dôležitosť hodnôt, ktoré Nežná revolúcia priniesla. Rozhodli sme sa preto podporiť také projekty, ktoré budú schopné toto posolstvo prerozprávať mladým formou, ktorá im je najbližšia,“ približuje Tereza Molnár, šéfka komunikácie O2 Slovakia zodpovedná za Férovú nadáciu O2.

O grant sa môžu zapojiť projekty zamerané na vzdelávanie aj umenie

Projekty pritom môžu byť zamerané na rôzne oblasti, či už na inovatívne vzdelávanie, ktorému sa Férová nadácia O2 venuje už dlhodobo, ale aj na literatúru, na umenie, na hudbu či na technológie. „Fantázii sa medze nekladú a my vo Férovej nadácii O2 budeme veľmi radi, ak budeme môcť byť súčasťou mnohých skvelých projektov, ktoré vynikajú unikátnosťou či kreativitou,“ dodáva.

Aj tento rok bude projekty posudzovať Správna rada Férovej nadácie O2 v zložení Peter Gažík, Michal Meško a Juraj Vaculík.

„November 89 bol pre mňa jednou z rozhodujúcich životných etáp. Nie tým, že som sa stal jedným zo študentských lídrov, spoznal som fantastických ľudí, ktorí napriek strachu, obavám a s vedomím, že riskujeme úplne všetko si povedali, že už dosť a odmietli ďalej žiť v klamstve, neslobode a beznádeji,“ hovorí Juraj Vaculík, jeden zo študentských lídrov Nežnej revolúcie, v súčasnsoti úspešný podnikateľ, spoluzakladateľ AeroMobilu aj reklamnej agentúry Made by Vaculik a zároveň člen správnej rady Férovej nadácie O2.

„Tým, že sme neboli ticho a v priebehu pár dní sa k nám pripojili mnohé výrazné osobnosti a hlavne masy, umožnili, že posledných 30 rokov žijeme v omnoho lepších časoch, aj keď sme oprávnene nie vždy spokojní. A to je dobre, pretože sloboda nie je zadarmo, treba ju chrániť a kultivovať každodennými činmi, morálkou a správaním,“ hovorí o dôležitosti slobody v našich životoch.

Ako sa prihlásiť

Stojíte za zaujímavým projektom, ktorý mladým ľuďom pripomína a priblížuje hodnoty slobody a demokracie? Prihlášku do grantového programu môžete odovzdať prostredníctvom online formulára na www.o2.sk/sloboda do polnoci 30. júna 2019.

Pred podaním prihlášky odporúčame preštudovať si štatút grantového programu Sloboda nie je samozrejmosť na stránke Férovej Nadácie O2.


Vybrali sme 11 najlepších smartfónov z júnovej ponuky

Čítaj viac

Huawei 1+1: získajte k smartfónu Huawei aj druhý telefón alebo hodinky

Čítaj viac

Férová Nadácia O2 prerozdelí na projekty k 30. výročiu Nežnej revolúcie 30 000 €

Čítaj viac