Keď utíchne predvianočný zhon a nákupné centrá sa na chvíľu vyprázdnia, môžeme si konečne užívať neopakovateľnú atmosféru sviatkov. Čím je však táto atmosféra výnimočná?
Pozreli sme sa bližšie na 5 typických znakov Vianoc, ktoré k sviatkom rodinnej pohody a pokoja skrátka patria.
Rozprávkový program
Keď začnú v televízii vysielať Sám doma, je to znak toho, že sa môžete oficiálne začať tešiť na Vianoce. A keď Kevin porazí neveľmi dôvtipného Harryho a Marva po druhýkrát v New Yorku, to už všetci vedia, že sviatky sú hneď za rohom.
Potom príde na rad o niečo tradičnejší program ako Mrázik, a keď princ Popoluške nasadí črievičku, už sa rozbaľujú darčeky.
Svetielka a ozdoby
Centrum obývacej izby sa na pár dní presúva k stromčeku. Najprv prídu každoročné „radosti“ ako rozmotávanie vianočných svetielol a milé rodinné hádky o tom, kto je zodpovedný za ich nerozlúštiteľné zmotanie.
Keď sa však pred nami zjaví finálna podoba čarovne vyzdobeného vianočného stromčeka, všetko je opäť v úplnom poriadku.
Zvuky Vianoc
Všetko, čo chceme na Vianoce, je počúvať Mariah Carey. Minimálne prvé decembrové dni, keď nám aj rádiá pripomínajú, že deadline na nákup darčekov sa nezadržateľne blíži. Z každej strany počujeme interpretov ako Wham!, ktorých sme naposledy počuli posledné Vianoce.
S blížiacim sa veľkým dňom nadšenie z rádiových klasík vo všeobecnosti trochu opadáva. Napriek tomu vianočná hudba neodmysliteľne dotvára príjemnú atmosféru sviatkov a bez nej by to jednoducho nebolo ono.
Vôňa kapustnice a medovníkov
Tiež ste ako dieťa každý rok zdokonaľovali svoju techniku nenápadnej krádeže salóniek zo stromčeka? Boli naozaj neodolateľné, až do momentu, keď prišli na rad čerstvé medovníky a ostatné typicky vianočné koláče. Teraz v dospelosti už naplno oceňujeme neuveriteľné schopnosti našich mám pri príprave všetkých vianočných dobrôt a vytváraní typických vôní.
S vekom sa chute trochu zmenia, avšak tradície zostávajú. Namiesto salóniek si už chceme ukradnúť pre seba kúsok predvianočného kapra alebo tanier lákavej kapustnice.
Blízki z ďaleka
Môžeme mať krásne stromčeky, darčekov viac ako Santa Claus, kapre na všetky spôsoby a živý koncert Mariah Carey, ak sa však na sviatky nestretne rodina doma pokope, nebude to ono.
Aké by to predsa bolo, ak by sme nemohli hľadať darčeky so súrodencom a potom všetku vinu zvaliť naňho? Alebo zavadzať mame v kuchyni pri vianočnom pečení a ochutnávať popritom z cesta?
Všetko pokope
Vianoce sú pre každého z nás niečím extra, a tak sa ich už niekedy ani nevieme dočkať. Najmä keď máme pred sebou ešte dlhú cestu domov k svojim blízkym. Aj preto sa v O2 rozhodli priniesť cestujúcim z bratislavskej Hlavnej stanice pravú vianočnú atmosféru už o pár dní skôr.
K jednému z najrušnejších vlakových spojov spoločnosť O2 pripojila špeciálny extra vagón, aby cestujúcim priniesla Výpravu za Vianocami plnú extra pohody. Pozrite si video a zistite, ako to celé dopadlo.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Dve hodiny vo vode a hodinu na suchu. Motorola Moto X4 prežila tréning akvabel
Pozrite sa, ako to vyzerá, keď telefón Motorola Moto X4 skončí v bazéne s akvabelami.
Zdieľať
21. 12. 2017;Autor: Sóda
Nora Szauder je jednou zo slovenských tréneriek reprezentačných družstiev synchronizovaného plávania. Bežne počas sezóny reprezentujú Slovensko v okolitých krajinách a každoročne sa snažia o účasť na vrcholnej súťaži, ktorou je Synchronized Swimming Mediterranean Cup, tzv. Comen Cup.
Fotografia fotená telefónom Motorola Moto X4
Staršie reprezentačné družstvá sa pravidelne zúčastňujú vrcholných európskych a svetových súťaží vo svojej kategórii. V rokoch 2000, 2004 a aj v roku 2016 sa slovenské akvabely v párovej disciplíne kvalifikovali aj na olympijské hry.
Hľadáte telefón, ktorý s vami v zdraví prečká dovolenku? Motorola Moto X4 si vás získa nielen svojou vodovzdornosťou. Viac informácií.
Zašli sme za reprezentačným družstvom slovenských akvabel a zisťovali sme, koľko úsilia vyžaduje tento šport a či vodovzdorný telefón Motorola Moto X4 zvládne tréning akvabel. Nielen odpovede trénerky Nory, ale aj telefón prekvapili.
Dlhonohé, ohybné a s dobrou vznášanlivosťou
Deti trávia tréningom veľa času, aj pri tomto športe je však mimoriadne dôležitá predispozícia. “Výhodu majú dlhonohé, ohybné, s dobrou vznášanlivosťou,” hodnotí trénerka Nora.
Akvabely trénujú 6-krát do týždňa, 2 hodiny vo vode a 1 hodinu na suchu, pričom so synchronizovaným plávaním je dobré začať čo najskôr.
Fotografie fotené telefónom Motorola Moto X4
„Zvyčajne od 5 alebo 6 rokov, ak majú deti za sebou gymnastickú alebo baletnú prípravu dá sa začať ešte aj v 10 či 11 rokoch. Deti, čo začnú neskôr, už sa tomuto športu venujú len rekreačne, keďže technicky už nestíhajú dobehnúť svojich rovesníkov,” vysvetľuje trenérka Nora. Dôležité je, aby už pri nábore vedeli samostatne preplávať 25 m.
Keď sa spomínajú deti, nemyslia sa len dievčatá, ale aj chlapci. „Od roku 2015 sa na majstrovstvách sveta súťaží aj v zmiešaných pároch, ktorý tvorí muž so ženou podobne ako v tanečných pároch alebo v krasokorčuľovaní. Čiže akvabelou či skôr akvabelákom alebo krasoplavcom sa môže stať aj chlapec,” dopĺňa.
Nie je to len o vode
Okrem plávania majú akvabely aj gymnastickú prípravu v telocvični, chodia behať a každá tímová zostava sa nacvičuje aj na suchu. Väčšinu choreografií reprezentačných družstiev vymýšľa trénerka Nora. Aby vo vode dobre počuli hudbu, používajú pri svojich tréningoch špeciálne podvodné reproduktory. Nácvik každej zostavy zahŕňa rozrátavanie hudby na doby, vďaka čomu dokážu dodržať konkrétne tempo aj v prípade drobných technických výpadkov.
„Veľmi ale pomáha, keď sú zverenci kreatívni a sami navrhujú prvky do zostáv. Dôležité je, aby im sadla hudba,” dopĺňa Nora. „Všetko úsilie každého trénera ale aj tak závisí od prístupu samotných zverenkýň a ich rodičov,” dodáva.
Šport s limitmi
Pri synchronizovanom plávaní existuje hneď niekoľko zostáv, v ktorých môžu akvabely vystupovať. „Máme sólové zostavy (1 pretekár), párové zostavy (2 pretekári), tímové zostavy (8 pretekárov) a kombinované zostavy (10 pretekárov). V technických zostavách sú predpísané technické prvky, ktoré musí daná zostava obsahovať, ako aj ich poradie, čo nácvik týchto zostáv, samozrejme, sťažuje,” hodnotí Nora.
Ani synchronizované plávanie však nepatrí k športom, ktoré by obchádzali zranenia. Tými najčastejšími sú zlomeniny prstov na nohách. Pravidelné tréningy však deťom prinášajú predovšetkým veľa pozitívneho. „Pravidelné trénovanie prispieva u detí k posilňovaniu ich imunity a otužilosti. Rôzne zápaly alebo choroby sa pri tomto športe nevyskytujú častejšie ako pri deťoch, ktoré robia iné typy športov,” objasňuje sympatické trenérka.
Tento divácky obľúbený šport však na Slovensku zápasí so slabou dostupnosťou vhodných bazénov. To je dôvod, prečo v súčasnosti aktívne fungujú kluby iba v Bratislave a jej okolí.
Selfie akvabel
Fotografia fotená telefónom Motorola Moto X4
Náš príchod mierne otriasol disciplínou tréningu. Smartfón Motorola Moto X4 sa dostal do rúk slovenských mladších junioriek a tie ho nijako nešetrili. Aj napriek mnohým ponorom a neustálemu namáčaniu telefón fotenie zvládol na výbornú a pekne zachytil tréning akvabel aj pod vodou.
Chcete získať Motorolu Moto X4 a vytvoriť si originálne fotky aj pod vodu? S akýmkoľvek paušálom od O2 ho teraz získate na začiatok iba za 2 €.
Motorola
Spoločnosť Motorola sa snaží vymýšľať, vytvárať a dodávať tie najlepšie mobilné zariadenia, ktoré zlepšujú životy miliónov ľudí. Motorola vytvorila odvetvie mobilných komunikácií. Vynašla väčšinu protokolov a technológií, ktoré umožňujú mobilnú komunikáciu vrátane prvého mobilného telefónu.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.
O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.
Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?
V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?
V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?
V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
