10 tisíc krokov denne: Na čo je to dobré a kedy je to príliš veľa?

Chôdza pomáha činnosti srdca, ale posilňuje tiež svaly. Je zadarmo a môžete ju robiť kdekoľvek, tak prečo nezačať hneď?

Váš kolega si kúpil nový model FitBit náramku, váš šéf si každé ráno kontroluje, koľko krokov prešiel predchádzajúci deň. Vo veľkých firmách dokonca súťažia proti sebe celé tímy v súčte prejdených krokov.

Každý skloňuje “magické” číslo 10 000. Čo však stojí za vznikom tejto vysnívanej méty a je to naozaj také zdraviu prospešné?

Vráťme sa teda trochu do histórie. Celé to “haló” vzniklo niekedy počas olympiády v Tokyu v roku 1964, kedy domáci Japonci rozmýšľali nad stavom kondičky celej populácie. Krátko po olympiáde prišlo na trh aj prvé komerčné počítadlo krokov, man-po.

Manpo je v podstate klasický krokomer, ale tento názo v japončine znamená “10 000 krokov”. Túto cifru stanovili na základe výskumu, ktorý hovorí, že človek by mal spáliť aspoň 2 000 kalórii týždenne, aby znížil riziko srdcovo-cievnych chorôb. To vychádza približne na 300 kalórii denne, čo sa rovná prejdeniu približne 10 000 krokov.

Odvtedy prebiehajú rôzne diskusie, či 10 000 krokov, čo zodpovedá vzdialenosti zhruba 7,5 kilometra, je tým správnym cieľom. Existujú rôzne štúdie, ktoré to pravidelne potvrdzujú.

Napríklad tá, že pravidelná dávka minimálne 10 000 krokov denne pomôže k nižšiemu tlaku a lepšej kondícii srdcovocievneho systému. Iní vedci dokázali, že pravidelnou chôdzou dokáže znížiť nebezpečenstvo vzniku cukrovky.

Kedy môže byť 10 000 krokov príliš veľa?

Samozrejme, tak ako v medicíne, ani pri cvičení neexistuje jeden liek pre všetkých pacientov a na všetky choroby. Pre niekoho môže byť 10 000 krokov príliš veľa.

Ak s aktívnym pohybom len začínate, mohlo by vás to zničiť fyzicky, bolelo by vás celé telo a pár dní by ste boli znovu bez pohybu. Mohlo by vás to však bolieť aj psychicky a na ďalší pohyb by ste už stratili chuť a motiváciu.

Pre začiatočníkov odporúčame začať s 3 000 krokmi, približne tri až päťkrát za týždeň. Samozejme, musíte sa riadiť vlastným pocitom, ktorý vám napovie, či zvládnete viac.

Postupne môžete každý týždeň pridávať  500 krokov, až sa približne po troch až štyroch mesiacoch dostanete na vytúženú hranicu 10 000.

Pokiaľ ide o ľudí v dôchodkovom veku, povedzme nad 65 rokov, aj v ich prípade môže byť cieľ nižší. Väčšinou nerobia také rýchle kroky, preto za rovnaký čas prejdú menšiu vzdialenosť.

Kedy pridať?

Ak máte deti, otázka, koľko krokov denne by mali prejsť je tiež na mieste. V Spojených štátoch sa momentálne vedú diskusie o tom, že deti potrebujú viac phybu.

Minimálne hodinu denne, respektíve 12 000 krokov denne. Takúto porciu fyzickej aktivity by mali mať minimálne päťkrát do týždňa, aby sa ich srdcovocievny systém vyvíjal správne.

Autor: Lindsay Henwood

10 000 krokov môže znieť na prvý pohľad ako veľmi veľa. Ak však máte iné ciele, než len udržiavanie zdravia, napríklad schudnúť alebo sa pripravovať na chodecké či bežecké preteky, budete musieť robiť viac než len to.

Zvýšiť počet krokov a tiež zaradiť do svojho programu aj iné pohybové aktivity, ktoré metabolizmus ešte viac naštartujú smerom k vašim vytúženým výsledkom.

Ak už pravidelne športujete, vaše telo a metabolizmus si pravdepodobne už na tento prísun aktivity zvykli a 10 000 krokov bude pre vás už len začiatok.

V prípade komplikovanejších cieľov ako zvýšenie kondície či zníženie váhy, budete musieť taktiež zvýšiť počet krokov či dĺžku trvania vašej aktivity.

Autor: Dennis Ottink

Ďalšou možnosťou je zvýšenie intenzity, teda prejsť na jogging a postupne beh. Za rovnaký čas tak urobíte viac krokov, aj vaše srdce bude pracovať intenzívnejšie.

Ideálne je, aby ste si vytvorili mix aktivít, ktoré vás budú baviť. Výber je široký: plávanie, bicykel, chôdza, beh, skupinové a silové cvičenia, je to naozaj len na vás.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Magnet býval skazou elektroniky. Platí to aj pre smartfóny?

Ak priložíte k telefónu magnet, možno sa niekde stratíte.

Pamätáte si tie časy? Na nenávratné poškodenie vzácnej nahrávky stačilo priložiť menší magnet ku kazete. Na úplné zničenie zálohy dát stačil rovnaký postup uplatniť pri diskete. 

Staré blikajúce CRT monitory mali úplne skreslený obraz, ak bol nablízku magnet. Otázkou je, ako je na tom moderná elektronika, konkrétne smartfóny? S pomocou expertov sa na to pozreli ľudia z Digital Trends.

Magnety smartfónom nevadia

Prečo? Už ich obsahujú a dokonca  zabezpečujú mnohé dôležité funkcie. V prípade niektorých zariadení ich nájdete aj na vonkajšom obale, a sú bežnou súčasťou smart hodiniek. Niektoré obaly na telefóny taktiež obsahujú malé magnety.

V skratke sa dá povedať, že aj najsilnejšie z bežne dostupných magnetov nebudú mať vážny vplyv na funkčnosť vášho zariadenia. Možno prekvapujúce, ale skôr ako začneme veselo pokrývať smartfón magnetkami, čítajte ďalej.

Nejaké negatíva magnety predsa len majú

Silné magnetické pole môže spôsobiť nepresnosť kompasu v telefóne. Znamená to, že to môže nepriaznivo ovplyvniť dve bežné činnosti, ktoré spoliehajú na tento senzor – navigáce a hry.

Aj keď zrejme bežne neotvárate Google mapy s obrovským magnetom priloženým k telefónu, vedzte, že silný magnet vám môže zmagnetizovať kovové súčiastky v telefóne a kompas nebude schopný kalibrácie a nebude vedieť určiť správny smer.

Z tohto dôvodu napríklad Apple doteraz neodporúča používať magnety v doplnkoch pre iPhone. Výrobcovia doplnkov sú povinní zabezpečiť, že ich produkty nebudú mať na kompas vplyv.

V prípade iPhone 6 Plus dokonca varuje aj pred možným vplyvom magnetu na fotoaparát s optickou staibilizáciou.

Dáta sú v bezpečí

Takže, teraz už viete, čo môže a nemôže magnet spôsobiť smartfónu. Otázkou je, čo s dátami, ktoré sú v nich uložené. Čaká ich rovanký osud ako v prípade magnetofónovej pásky.

Pri telefónoch, ktoré používajú obdobu eMMC/SSD/Flash památe, ktorá je podobná USB kľúčom, je odpoveď jednoduchá. Absolútne ich neohrozuje. Aj pri použití veľmi silných magnetov, dáta zostali absolútne nepoškodené a úložisko plne funkčné.

Pre porovnanie, experti skúsili aj pôsobenie na tradičný hard disk, doteraz bežne používaný v počítačoch. Test bol jednoduchý – používali extrémne silné magnety až do stavu, kedy bolo pod náporom magnetickej sily zreteľne počuť ohýbanie kovových súčiastiek v disku.

Výsledok? Napriek tomu, že disk bol len ťažko použiteľný, samotné dáta zostali úplne nepoškodené a nebol problém ich zachrániť.

Magnet s mierou je úplne v poriadku

Záverom teda stačí skonštatovať, že na poškodenie vášho smartfónu alebo zničenie dát v ňom pomocou magnetu by ste museli vyvinúť značné úsile. Ale ak sa o to snažíte, kladivo bude zrejme jednoduchším riešením.

Nemusí vás teda desiť, ak vám niekto vedľa smartfónu náhodou položí magnetku z dovolenky. Vôbec nič sa nestane.

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Férová nadácia O2 podporila súťaž start-upov, rozvoj vzdelávania či rozbeh coworkingov

Čítaj viac

Lifetech: Čo je nové