5 tipov, ako si spestriť tréning na bežeckom páse

Tréning na bežeckom trenažéri zďaleka nemusí byť nudný, dokonca si môžete dať poriadne do tela.

Ak je nejaká téma, ktorá u bežcov zaručene vyvolá diskusiu, sú to bežiace pásy. Pre jedných je to tréning ako každý iný, pre druhých je to najväčšia nuda na svete. Beh na páse však nemusí byť zákonite nudný. Stačí len trochu experimentovať a vytvoriť si tréningovú rutinu, ktorú si budete užívať.

Behu v krásnom prostredí sa síce ťažko niečo vyrovná, no nie vždy poveternostné podmienky dovolia vybehnúť do prírody. Ako inšpiráciu vám preto prinášame päť rozličných tréningov, s ktorými si programovateľný beh môžete užiť naplno.

Simulácia pretekov

Aby ste prišli na trať pripravení.

Niektoré bežecké trenažéry ponúkajú simulácie známych pretekov. Presne kopírujú všetky prevýšenia a ponúkajú vám perfektnú možnosť pripraviť sa na to, čo vás na daných pretekoch čaká a neminie.

Ak váš bežecký pás nemá v ponuke trať, ktorú hľadáte, vezmite si na pomoc mapu pretekov a nastavujte si stúpania a klesania na trati manuálne. Povedzme, že viete, že na začiatku druhej tretiny desaťkilometrových pretekov, na ktoré sa pripravujete, sa môžete obávať prudkého stúpania. Keď sa teda pri behu na trenažéri dostanete do toho bodu, kedy má prísť na rad daný kopec, sklon pásu si upravte.

Nenechajte sa v deň pretekov ničím nepríjemne prekvapiť. Keď sa reálne dopracujete k obávanému kopcu, budete si môcť s pokojom Angličana povedať, že ste ho absolvovali už niekoľkokrát.

Nepravidelné intervaly

Aby bol tréning čo najpestrejší.

Nepredvídateľné zmeny sklonu a rýchlosti sa postarajú o efektívnejší tréning, ako keď bežíte celý čas rovnakým tempom a len po rovine. Zabrať pri ňom dostáva širšia škála svalov aj vaše srdce a pľúca.

Aj malé zmeny dokážu váš tréning spestriť. Vyhnite sa nude tak, že na začiatok si dáte na bežeckom páse 10 minút na zahriatie, potom 20 minút nepravidelného intervalového behu a na záver 10-minútový výklus.

Ak nemáte na tréning dostatok času, s týmto tréningom sa vyšťavíte pomerne rýchlo. Navyše, ak presne neviete, čo bude nasledovať, je tréning zaujímavejší a drží vás v strehu.

Rýchlostné intervaly

Aby ste sa stali rýchlejšími bežcami

Keď beháte intervaly na dráhe, pravdepodobne na posledných niekoľko opakovaní chtiac-nechtiac spomaľujete. Na páse vám také čosi nehrozí. Spomalíte až vtedy, keď spomalí aj trenažér.

Vyskúšajte si dať trikrát tri minúty v tempe, ktoré je o zhruba 10 sekúnd na kilometer rýchlejšie než vaše zvyčajné tempo na päť kilometrov. Pamätajte, že bežeckému pásu istú chvíľu trvá, kým dosiahne želané tempo, preto začnite tri minúty odpočítavať až vo chvíli, keď bežíte cieľovým tempom. Medzi opakovaniami si dajte dvojminútový džoging. Každé dva týždne pridajte jedno opakovanie.

Toto je pekne vražedný tréning. No môžete sa spoľahnúť na to, že prináša ovocie.

Seriálový tempový beh

Aby ste sa stotožnili s vaším tempom

Tempové behy nie sú nič jednoduché. Nedostatočne skúsení bežci zvyknú bežať prirýchlo či, naopak, príliš pomaly. Bežecký pás je skvelý pomocník v tom, že keď raz dosiahnete cieľové tempo, pomôže vám z neho nevypadnúť. Zabudnúť na monotónnosť behu vám môže pomôcť obľúbený seriál.

Začnite 10-minútovým behom na zahriatie. Na vaše cieľové tempo zrýchlite, keď sa začne seriál alebo iný program v televízii. Cez reklamnú prestávku džogujte. Keď sa skončí a na scéne sú opäť vaši hrdinovia, vráťte sa k cieľovému tempu. Počas záverečných titulkov odštartujte 5-minútový výklus.

Televízor vie poslúžiť ako pekné rozptýlenie pri nudných dlhých behoch. Po čase skúste udržať vaše cieľové tempo aj cez reklamy.

Opakovania v kopcoch

Aby ste sa vyhli nepríjemným klesaniam

Na bežeckom páse máte pod kontrolou stúpania bez toho, aby ste kvadricepsy a kolená zaťažovali klesaniami. Na zotavenie poslúži pri tomto tréningu beh po rovine.

Dajte si jednu minútu na 4-percentnom stúpaní, po ktorom nasledujú 2 minúty džogingu po rovine. Opakujte desaťkrát. Časom vymeňte 4-percentné stúpanie za 6-percentné.

Tento tréning je výzvou pre váš srdcovo-cievny systém, no vaše nohy až tak nezaťažuje.

Registrácie a informácie o bežeckých podujatiach nájdete pod jednou strechou na portáli pre bežcov BehSity. Prihláste sa na najbližšie preteky rýchlo a jednoducho. Navyše môžete využiť špeciálnu zľavu O2 Extra výhod zo štartovného na bežeckom podujatí

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Tipy na výlet: 12 zaujímavostí v okolí Prešova, ktoré sa oplatí vidieť

Známe aj menej známe prírodné a kultúrno-historické unikáty v blízkosti metropoly Šariša.

Metropolu Šariša si väčšina Slovenska spája s množstvom kvalitných hudobníkov. Začínali tu napríklad Peter Lipa, IMT Smile, Peter Nagy, Chiki liki tu-a či Peha. Vďaka talentovaným muzikantom si mesto vyslúžilo prezývku “slovenský Seattle” (hudobná scéna mesta Seattle bola v USA dlhé roky pojmom).

No Prešov nie je zaujímavý iba hudbou. Z pohľadu prírodných a kultúrno-historických unikátov sa v meste a jeho okolí nachádza niekoľko pozoruhodných miest, ktoré určite stoja za návštevu:

Šarišský hrad

[lnk url="http://www.vypadni.sk/sk/sarissky-hrad"]Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Erik Adamčiak[/lnk]

Na vyvýšenine sopečného pôvodu nad obcou Veľký Šariš sa rozkladajú sutiny jedného z najväčších hradov na Slovensku – Šarišského hradu.

Pohodlný výstup náučným chodníkom s pútavými informačnými panelmi venovanými faune, flóre, geológii i histórii hradného vrchu, hravo zvládnu i menej zdatní turisti. Štedrou odmenou je parádny výhľad na Šarišské podolie a pohoria Čergov a Stráže.

A ešte jedna zaujímavosť. Okolie Prešova má spomedzi krajských miest vo svojom okolí najviac hradných zrúcanín. Okrem Šarišského hradu sa oplatí spraviť si výlet aj na Kapušiansky, Obišovský, Zbojnícky či Lipovský hrad, hrad Šebeš alebo Hanigovský hrad.

Solivar v Prešove

[lnk url="http://www.vypadni.sk/sk/solivar-v-presove"]Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Bartolomej Cisár[/lnk]

Prešovský solivar, súbor unikátnych historických objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky, pochádza zo 17. storočia a na Slovensku nemá obdobu. Nečudo, že patrí k našim najvýznamnejším technickým pamiatkam.

V jeho areáli možno vidieť šachtu Leopold, varňu, hutu, kováčske dielne, sklad soli či banícku klopačku – jednu z posledných piatich na Slovensku. Prešovský solivar dnes spravuje Slovenské technické múzeum, ktoré tu zriadilo pútavú expozíciu zoznamujúcu návštevníkov s dejinami ťažby a výroby soli v solivare.

Prešovská kalvária

[lnk url="http://www.vypadni.sk/sk/kalvaria-v-presove"]Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Jozef Kotulič[/lnk]

Prešovská kalvária – v minulosti považovaná za druhú najkrajšiu v celom Uhorsku (hneď po banskoštiavnickej) – sa nachádza v príjemnom prostredí nevysokého vŕšku na západnom okraji mesta. Tvorí ju súbor ozdobných kaplniek krížovej cesty a kostolíka sv. Kríža.

Z vrcholu kalvárskeho kopca sa naskytá krásny výhľad na Prešov a jeho okolie. Pri kalvárii sa nachádza cintorín s niekoľkými zaujímavými umelecky hodnotnými kryptami bohatých šľachticov a mešťanov.

Synagóga v Prešove

Ortodoxná synagóga na Okružnej ulici v Prešove bola postavená koncom 19. storočia v neorománsko-maurskom štýle. Jej pomerne strohé vonkajšie fasády ukrývajú doslova poklad slovenskej synagogálnej architektúry, tunajšie bohato zdobené interiéry s plne zachovaným inventárom patria k tomu najatraktívnejšiemu, čo sa zo židovského kultúrneho dedičstva dochovalo.

Synagóga v Prešove sa dodnes využíva ako modlitebňa. Popri tom funguje i ako múzeum – nachádza sa tu stála expozícia Múzea židovskej kultúry, ktorá návštevníkom predstavuje tzv. Barkányovu zbierku judaík.

Slovenské opálové bane

[lnk url="https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/f/fb/Mlie%C4%8Dny_a_sklenn%C3%BD_op%C3%A1l_v_stene_na_medziobzore_Jozef%2C_Viliam%2C_bansk%C3%A9_pole_Libanka..JPG"]Zdroj: Wikipedia CC 2.0, Autor: Ivan KOPOR, Opálové bane Libanka, s.r.o.[/lnk]

Medzi obcami Zlatá baňa a Červenica, sa nachádza výnimočný prírodný unikát aj na celosvetové pomery. Opálové bane takéhoto rozsahu a s takou dlhodobou históriou ťažby sa nenachádzajú nikde na svete.

V 16. storočí boli známe po celom svete, no je možné, že opál sa tu ťažil od rímskych čias. Unikátny Slovenský opál z okolia Prešova a Košíc mali v obľube aj členovia rodiny cisára Napoleona. Do 19. storočia boli tieto bane jedinou lokalitou na svete, kde prebiehala ťažba. V roku 1922 bola z ekonomických dôvodov ťažba ukončená.

Podzemie baní je sprístupnené turistom, ktorí ich môžu navštíviť každý deň. 

Kaštieľ vo Fričovciach

[lnk url="http://www.vypadni.sk/sk/kastiel-vo-fricovciach"]Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Jozef Kotulič[/lnk]

Šarišská vieska Fričovce nachádzajúca sa neďaleko Prešova skrýva osobitý architektonický skvost – elegantný renesančný kaštieľ zo 17. storočia.

Zvláštnosťou tohto kaštieľa je figurálna sgrafitová výzdoba so 150 mýtickými a historickými postavami v hornej časti priečelia, ktorá medzi slovenskými historickými stavbami nemá obdobu. V súčasnosti kaštieľ slúži ako hotel.

Okrem tradičných hotelových služieb, poskytuje návštevníkom možnosť zarybárčiť si v jednom z jazier nachádzajúcich sa v nádhernom kaštieľskom parku plnom vzácnych druhov drevín. Milovníci prírodných krás a úchvatných scenérií si však neprídu na svoje len v tomto parku.

Okolie Fričoviec je plné zaujímavých miest. Za všetky možno spomenúť tiesňavu Lačnovský kaňon s vodopádom a zvláštnymi skalnými útvarmi či neďalekú verejnosti sprístupnenú jaskyňu Zlá Diera, o ktorej sa dočítate nižšie.

Drevený kostolík v Brežanoch

[lnk url="https://sk.wikipedia.org/wiki/Bre%C5%BEany#/media/File:Slovakia_folk_art_Brezany_12.jpg"]Zdroj: Wikipedia CC 2.0, Autor: Jozef Kotulič[/lnk]

Východné Slovensko, a najmä Prešovský kraj, je oblasť nesmierne bohatá na starobylé drevené kostolíky, v samotnom Prešovskom okrese sa však nachádza iba jeden jediný. Pýši sa ním obec Brežany. Brežanský kostolík sv. Lukáša evanjelistu bol postavený v prvej polovici 18. storočia.

Vyznačuje sa netradičnou architektúrou – chýba mu predsieň, ktorej úlohu plní otvorené podvežie a, na rozdiel od iných drevených kostolíkov, ho zdobí pruhovaná kresba, ktorá vznikla vybielením hlinou namazaných škár medzi brvnami zrubu.

I samostatne stojaca veža, ktorá nie je spojená so strechou lode je raritou. Pamiatkovo chránený brežanský kostolík je pôvodne gréckokatolícky, v súčasnosti sa v ňom však vykonávajú rímskokatolícke bohoslužby.

Lačnovský kaňon

[lnk url="http://www.vypadni.sk/sk/lacnovsky-kanon"]Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Paulina Melková[/lnk]

V pohorí Branisko, medzi obcou Lipovce a osadou Lačnov, sa ukrýva jedinečný 2 kilometre dlhý kaňon vytvorený Lačnovským potokom. Túto turisticky nesmierne atraktívnu lokalitu možno nájsť pod rôznymi menami. Najčastejšie sa označuje ako Lačnovský kaňon, Lačnovská tiesňava či Tiesňava Lačnovského potoka. Niekedy ju volajú dokonca „malý Slovenský raj“.

Že je toto označenie na mieste, o tom sa môže na vlastné oči presvedčiť každý. Divoká úžina lemovaná strmými svahmi a skalnými stenami je plná prekrásnych prírodných scenérií. Nachádzajú sa tu vodopády, obrie hrnce a do výšin sa týčiace bizarné skalné útvary.

Najznámejším z týchto útvarov je tzv. Kamenná baba. Povesť vraví, že ide o zlú macochu, ktorá chcela svoje nevlastné dieťa zhodiť zo skaly, no než tak stihla učiniť, skamenela.

Po Kamennej babe je pomenovaná i chránená prírodná rezervácia, na území ktorej Lačnovský kaňon leží, a ktorá sa okrem zaujímavých prvkov neživej prírody vyznačuje i výskytom vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Možno tu nájsť napríklad ojedinelé divo rastúce ľalie či orchidey.

Lačnovský kaňon je prístupný značeným náučným chodníkom, ktorého východiskami sú obce Lipovce a Lačnov. Tento chodník prekonáva rôzne prirodzené prekážky – viackrát prekračuje koryto potoka, vedie šikmými skalami a okolím vodopádov. Exponované miesta sú vybavené kovovými schodmi, rebríkmi a pomocnými reťazami.

Pamiatková zóna ľudovej architektúry Lačnov

[lnk url="http://www.vypadni.sk/sk/pamiatkova-zona-ludovej-architektury-lacnov"]Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Ing. Mgr. Jozef Kotulič[/lnk]

Malebná šarišská osada Lačnov, obklopená zalesnenými kopcami pohoria Branisko, predstavuje unikátnu symbiózu vidieckeho sídla a okolitej poľnohospodárskej a lesnej krajiny.

Nie je narušená nijakými nevhodnými krajinárskymi a stavebnými zásahmi, ako je situovanie diaľkových vedení vysokého napätia, zariadení regionálnej a nadregionálnej technickej infraštruktúry, dopravných komunikácií či turistických stredísk.

Dedinka plná vzácnych pamiatok ľudovej architektúry – či už drevených, alebo murovaných – predstavuje živý doklad tradičnej kultúry a spôsobu života v šarišskom regióne. Z tohto dôvodu bola vyhlásená za pamiatkovú zónu, v ktorej okrem iného platí zákaz vjazdu motorovým vozidlám. Osada Lačnov je dnes súčasťou obce Lipovce.

Kaštieľ Fintice

[lnk url="http://www.vypadni.sk/sk/kastiel-fintice-galeria-a-muzeum-ludoveho-umenia"]Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Jozef Kotulič[/lnk]

V centre obce Fintice sa nachádza renesančný kaštieľ z prvej polovice 17. storočia. Hlavnú obytnú časť tohto kaštieľa obklopujú vstupné a hospodárske krídla, ktoré majú čiastočne pevnostný charakter. Zaujímavosťou je prepojenie kaštieľa s povedľa stojacim kostolom prostredníctvom budovy premosťujúcej miestny potok. Okolo kaštieľskeho komplexu sa rozkladá upravený park.

Niekdajší šľachtickí majitelia fintického kaštieľa boli hudobní nadšenci a veľkí propagátori hudobného umenia. Vo svojej rezidencii vybudovali významnú, tzv. “Fintickú zbierku hudobnín”, ktorá je dnes uložená v archíve Matice slovenskej. V kaštieli pôsobili vážení učitelia hudby z Viedne a navštívil ho i sám Ludwig van Beethoven.

V súčasnej dobe v budove (popri Obecnom úrade, materskej škole a iných inštitúciách) sídli Galéria a múzeum ľudového umenia, ktorá zhromažďuje, odborne spravuje a širokej verejnosti sprístupňuje ľudovoumelecké diela z obce a priľahlej oblasti. Okrem stálej expozície usporadúva i rôzne príležitostné výstavy.

Jaskyňa Zlá Diera

[lnk url="http://www.vypadni.sk/sk/jaskyna-zla-diera"]Zdroj: Vypadni.sk, Autor: Paulina Melková[/lnk]

Uprostred smrekového lesa, medzi Lipovcami a Lačnovom, leží jediná známa, a zároveň verejnosti sprístupnená jaskyňa v prešovskom okrese – Jaskyňa Zlá Diera (alebo po šarišsky „Zla Džura“).

Jej návšteva predstavuje neopakovateľný zážitok. Nenáročnú trasu vhodnú pre všetky vekové kategórie absolvujú návštevníci s prilbou na hlave a tradičnou jaskyniarskou karbidovou lampou v ruke. Jaskyňa totiž nie je osvetlená.

Prehliadka tajuplného podzemia, v ktorom každú zimu nachádza svoj domov až 12 druhov netopierov, je doplnená pútavým odborným výkladom. Na návštevu jaskyne je vhodné si vziať teplé oblečenie.

Šimonka

[lnk url="https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/5/5c/%C5%A0imonka_007.JPG"]Zdroj: Wikipedia CC 2.0, Autor: Milan Bališin[/lnk]

Slanské vrchy predstavujú najrozsiahlejšie sopečné pohorie na východnom Slovensku. Ich najvyšším vrchom je vrch Šimonka (1092 m n. m.), ktorý zároveň predstavuje obľúbený cieľ turistov. Na jeho inak lesnatom vrchole sa nachádza malá nezalesnená plocha s vyčnievajúcou skalkou, ktorá poskytuje krásne výhľady do šíreho okolia. Za priaznivých podmienok z nej dovidieť až na Vysoké Tatry či Kráľovu hoľu v Nízkych Tatrách.

V južnej časti vrchu, ktorou vedie i turistický chodník, sa rozprestiera prírodná rezervácia Šimonka. Je charakteristická starými pralesovitými porastmi s výskytom vzácnej krásne kvitnúcej oplietavej liany plamienka alpínskeho. Na Šimonku sa možno dostať z viacerých východísk, najjednoduchší prístup je z obce Zlatá Baňa.

Máte aj vy nejaké tipy na pekné miesta v okolí Prešova? Pošlite nám ich do správy alebo komentárov na facebookovej stránke Sódy.

Článok vznikol v spolupráci s portálom vypadni.sk.

vypadni.sk vám poskytne viac ako 2700 objektov s tisíckami fotografií  z celého Slovenska. Objavíte krásnu prírodu, jedinečnú architektúru a bohatú históriu našej krajiny.

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Predobjednajte si nový Huawei Mate 10 Pro a získajte 360° kameru zadarmo

Čítaj viac

Lifetech: Čo je nové