Behávate? Dajte si pozor na únavové zlomeniny

Amatérski športovci si myslia, že im sa to stať nemôže, až kým sa to stane. Bojujte proti únavovými zlomeninám dopredu a vyhnete sa im.

Prečo únavové zlomeniny trápia bežcov, ako sa z nich čo najefektívnejšie zotaviť, prípadne sa im úplne vyhnúť, či ktorým potravinám sa vyhýbať, ak chcete mať zdravé kosti.

Únavová zlomenina je azda najviac frustrujúcim zranením, aké môže bežca postihnúť. Hoci niektoré bežecké zranenia vás z tréningu vyradia na dlhší čas ako bežné únavové zlomeniny, tieto dokážu byť oveľa väčšou prekážkou v tréningu než väčšina poranení mäkkých tkanív.

Ak máte dostatočnú smolu a únavová zlomenina postretne aj vás, pripravte sa na minimálne šesť týždňov úplne bez behu, pričom počas niekoľkých z nich vám možno budú robiť spoločnosť barly.

Čo je únavová zlomenina a ako vzniká?

Postihuje tie kosti nášho tela, ktoré sú zaťažované pri behu a je akousi malou prasklinou. Najviac vie potrápiť holenné kosti, ale aj stehenné kosti, ihlice a kosti chodidiel. Únavové zlomeniny môžu byť menej vážne, ale aj také, ktoré si vyžadujú extra dávku pozornosti.

Menej závažné sú zlomeniny, ktoré sa dokážu vyliečiť celkom samy, a to úplne bez fixácie či bariel. Medzi takéto patria najmä únavové zlomeniny holennej kosti či ihlice.

Závažnejšie únavové zlomeniny sa liečia veľmi ťažko. Medzi také patria napríklad zlomenina priehlavku, panvovej kosti a stehennej kosti. Tieto si vyžadujú oveľa viac času v pokojovom režime a, čo je horšie, aj po ich vyliečení sa treba k behu vrátiť opatrnejšie ako v iných prípadoch.

Výnimočne nepríjemné sú zlomeniny od kolien vyššie, teda stehennej kosti, panvovej kosti a spodného chrbta, pretože tieto kosti patria k tým najsilnejším v ľudskom tele. Únavové zlomeniny týchto kostí môžu indikovať ďalšie, skryté zdravotné problémy. Našťastie, závažnejšie únavové zlomeniny sa vyskytujú pomerne zriedka.

Prečo sú bežci náchylní na únavové zlomeniny?

Kosť, tak ako väčšina tkanív v tele, sa dokáže adaptovať a silnieť, keď je vystavovaná tréningovému stresu. Avšak, na rozdiel od svalov a šliach, ktoré sa dokážu adaptovať a silnieť za dni či týždne, potrebuje kosť na to, aby sa stala silnejšou, celé mesiace. A to nie je všetko.

Kosť dokonca po zvýšení tréningovej záťaže na zhruba mesiac zoslabne, čo je spôsobené kostnou remodeláciou. Organizmus prosto musí isté časti z kosti odstrániť prv, ako na ňu nabalí nové, a tá sa nakoniec stane silnejšou.

Ako spoznať únavovú zlomeninu?

Únavová zlomenina sa od tej bežnej výrazne líši. Spoznať ju možno podľa bolesti či pocitu pálenia pozdĺž postihnutej kosti. Zvyčajne bolí na dotyk a bolesť sa veľmi zhorší, keď sa pokúsite o beh či, nakoniec, aj o obyčajnú chôdzu.

Niekedy môže takáto zlomenina bolieť dokonca aj vtedy, keď kosť nijako nezaťažujete. Keď je postihnutá kosť, ktorú obopína viacero svalov – napríklad holenná či stehenná kosť – dané svaly vás môžu nepríjemne ťahať.

Ak máte podozrenie, že by ste mohli mať únavovú zlomeninu, mali by ste čo najskôr navštíviť ortopéda. RTG vyšetrenie je v takýchto prípadoch viac-menej zbytočné, váš lekár by vás mal teda poslať na magnetickú rezonanciu. Podľa jej výsledkov dokáže ortopéd stanoviť, aká vážna je vaša únavová zlomenina, ale aj to, akú dlhú pauzu si budete musieť dať od tréningu.

Pri istej dávke šťastia (a rozumu), môžete únavovú zlomeninu odhaliť v počiatočnej fáze. V nej ešte možno hovoriť len o únavovej reakcii, ktorá si vyžaduje iba zopár týždňov oddychu. Pripomíname vám, že únavové zlomeniny netreba v žiadnom prípade podceňovať.

Unavova zlomenina 2

Je veľmi dôležité, aby ste sa riadili radami vášho lekára, pretože v prípade, že budete tvrdohlaví a budete pokračovať v bežeckom tréningu aj napriek únavovej zlomenine, môže táto veľmi ľahko prerásť až do tej skutočnej. Netreba vari ani hovoriť, že takáto zlomenina vás z hry vyradí aj na niekoľko mesiacov. No a pokiaľ ide o závažnejšiu únavovú zlomeninu, môže sa stať aj to, že by ste sa k behu nemohli vrátiť vôbec.

Ako sa vyhnúť únavovej zlomenine?

Únavová zlomenina je relatívne vážne zranenie, ak vás teda postihne, mali by ste sa poriadne zamyslieť, ako máte zostavený tréning, aká je vaša bežecká technika či ako je na tom vaše zdravie vo všeobecnosti. Niekde totiž nastala chyba, to je celkom evidentné.

V prvom rade by ste si mali ujasniť, či v poslednom čase neprešiel váš tréning drastickými zmenami – v počte nabehaných kilometrov alebo v intenzite.

Ako sme spomínali, keď je kosť vystavená záťaži, je zhruba na mesiac slabšia, kým sa stane ešte pevnejšou, ako bola pôvodne. Preto je dobré dôkladne sa zamyslieť nad tým, ako pri tréningu zvyšovať objem nabehaných kilometrov.

Tradične sa odporúča, aby bežci objem nabehaných kilometrov zvyšovali o desať percent týždenne. Ak by ste sa však mali riadiť dynamikou kostnej remodelácie, každé tri až štyri týždne by ste mali objem nabehaných kilometrov, naopak, o desať až dvadsať percent znížiť. Ďalšou možnosťou je zvyšovať objem o dvadsať až tridsať percent každé tri až štyri týždne.

Tréning by tak mohol vyzerať nasledovne:

A) 36 km – 40 km – 44 km – 36 km – 44 km…

B) 30 km – 30 km – 30 km – 40 km – 40 km…

[the_ad_placement id=“behsity“]

Rizikové faktory

Tréning nie je to jediné, čo má na svedomí únavové zlomeniny. Sú bežci, ktorí môžu zabehnúť sto kilometrov týždenne bez toho, aby sa zranili, a potom sú aj takí, ktorým sa do života pripletie únavová zlomenina už pri dvadsiatich kilometroch behu týždenne.

Schopnosť kosti zvládať zvýšený stres je priamoúmerná jej veľkosti a pevnosti. Viaceré štúdie spájajú zvýšené riziko vzniku únavových zlomenín s úzkymi, slabými kosťami. Navyše sa ukazuje, že svaly obopínajúce kosť majú na jej veľkosť a pevnosť tiež vplyv.

Podľa jednej štúdie sú totiž ženy s väčším obvodom lýtka vystavované nižšiemu riziku vzniku únavovej zlomeniny holennej kosti. Ak vás už únavová zlomenina postretne, nebudete môcť počas rekonvalescencie pravdepodobne vykonávať žiadny silový tréning, no minimálne do budúcnosti by ste mali mať na pamäti, že sa oplatí popracovať na sile aj veľkosti svalov vašich nôh.

Do úvahy by ste mali brať aj tempo, v akom behávate. Mnohí skúsení bežci si narobia problémy, pretože väčšinu tréningov odbehnú v rýchlom tempe. So vznikom únavových zlomenín súvisia dopady aj odrazy pri behu, rýchlejšie tempo vás teda robí zraniteľnejšími – vyššie tempo predsa automaticky znamená väčšiu záťaž pri dopade aj odraze. Preto by ste mali zvážiť striedanie rýchlejšieho tempa s pomalším.

Frekvencia krokov pri behu je ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje, s akou záťažou sa musí vaše telo vyrovnávať pri dopade a odraze. Čím nižšia je frekvencia krokov (teda čím menej krokov pri behu urobíte), tým väčšia bude záťaž kladená na vaše nohy. Ideálne je, ak pri behu urobíte zhruba 180 krokov za minútu, a to dokonca aj v nižšom tempe.

Netreba zabúdať ani na fakt, že únavová zlomenina môže byť indikátorom skrytých zdravotných problémov, a to najmä u žien. Počas menštruačného cyklu dochádza v tele ženy k hormonálnym zmenám a ak máte pre nedostatočný energetický príjem problémy s pravidelnosťou menštruácie, vedzte, že sa vám nemusia vyhnúť ani problémy s únavovými zlomeninami.

Ak vám zvykne menštruácia vynechávať, nemali by ste otáľať s návštevou lekára. V opačnom prípade sa vystavujete nielen riziku zranenia, ale aj tomu, že hustota vašich kostí bude doživotne nižšia, ako je normálne. A to je, uznáte samy, milé dámy, oveľa závažnejší problém ako jedna únavová zlomenina.

Proces zotavovania

Ak máte podozrenie na únavovú zlomeninu, navštívte podiatra alebo ortopéda. Lekár presne určí, v akom mieste je kosť postihnutá a nakoľko vážna je daná zlomenina. Navyše určí, či bude treba končatinu zafixovať, prípadne, či budete potrebovať barly. Je veľmi dôležité riadiť sa pokynmi lekára, pretože v opačnom prípade sa môžete odstaviť na celé dlhé mesiace.

V rámci rekonvalescencie sa budete môcť pravdepodobne časom venovať doplnkovým aeróbnym športom. Vhodné je napríklad plávanie, ktoré nezaťažuje kĺby. S tým budete môcť možno začať hneď na začiatku liečby.

Po niekoľkých týždňoch by ste mali byť schopní cvičiť na stacionárnom bicykli alebo na eliptickom trenažéri. Všetko však závisí od špecifík vašej únavovej zlomeniny, preto sa o možnostiach cvičenia treba poradiť s lekárom a nič nerobiť na vlastnú päsť. Udržiavanie aeróbnej kondície počas zotavovania zo zranenia je občas úmorné, no veľmi vám uľahčí návrat na cesty.

Keď sa po zotavení zo zranenia vrátite k behu, skúste venovať zvýšenú pozornosť vašej bežeckej technike, frekvencii krokov a zvyčajnému tréningovému tempu, pretože nízka kadencia či prehnane vysoké tempo každodenných behov môžu zbytočne zaťažovať chodidlá, predkolenia, stehná aj bedrá.

Návrat k tréningu

Po únavovej zlomenine netreba nič uponáhľať. V každom prípade sa riaďte príkazmi vášho lekára. Zvyčajne vás však únavová zlomenina z tréningu vyradí na šesť až osem týždňov.

Keď znova začnete s tréningami, mali by byť sprvu krátke a pozostávať by mali zo striedania chôdze a džogingu. Skúste napríklad nasledovné: 6 opakovaní po 5 minút – 1 minúta džogingu a 4 minúty chôdze. Postupne môžete fázu džogingu predlžovať a fázu chôdze skracovať až dovtedy, kým ju nebudete potrebovať vôbec.

Je pravdepodobné, že zo začiatku budú vaše nohy ťažké a svaly stuhnuté, bolesť by sa však nemala ponášať na tú, ktorou ste trpeli pri únavovej zlomenine. Ak sa dá bolesť vydržať a po behu sa stratí, nie je tupá a neodznieva dlho, všetko by malo byť v poriadku. Ak bolesť pretrváva dlhšie a vám je to podozrivé, neotáľajte s návštevou lekára.

Preventívne opatrenia

Ak ste doposiaľ nemali osobnú skúsenosť s únavovou zlomeninou, môžete zaklopať na drevo. Každopádne, ako pri všetkých iných zdravotných ťažkostiach je dôležité myslieť na možný problém ešte skôr a bojovať proti nemu ešte predtým, než sa objaví.

Pri únavových zlomeninách je zoznam možných opatrení, ktorými môžete ich výskytu zabrániť, respektíve ho obmedziť, veľmi široký. Nehrozí pri nich takmer žiadne riziko komplikácií a mali by ste ich zvážiť, ak máte podozrenie na únavovú zlomeninu alebo ste nejakú utrpeli v minulosti.

Dávajte si pozor na techniku behu, hlavne došľapu a frekvenciu krokov. Používajte vhodnú obuv. Posilňujte aj iné časti tela, pretože to funguje ako celok. Venujte čas a energiu aj príprave vhodnej stravy, pretože čím ťažší tréning máte, tým viac živín si vaše telo zaslúži.

A hlavne rozmýšľajte nad svojím životným štýlom komplexne. Veľmi skrátene a zjednodušene sa to dá zrhnúť do 4 bodoch: vyhýbajte sa stresu, hýbte sa pravidelne, stravujte sa rozumne a dbajte na dostatok spánku.

Časopis Running je sprievodca pre každého, kto prepadol behu. Nájdete v ňom rady pre začiatočníkov i pokročilých, tréningové plány, cviky na zvýšenie sily, rýchlosti či vytrvalosti, ale aj tipy na správne stravovanie.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac