Medailová nádej Slovenska na OH v Riu: Najhoršie je čakanie na preteky

Rozhovor o tom, ako vyzerá trening vrcholového chodca a aká je cesta od začiatkov až na vrchol.

Príprava na olympiádu si vyžaduje tvrdý tréning a mesiace odopierania. S Matejom Tóthom, ktorý bude Slovensko reprezentovať na tohoročných hrách v brazílskom Riu de Janeiro, sme sa porozprávali, ako vyzerala jeho cesta od začiatkov až na vrcholové podujatia.

Ako ste sa dostali k chôdzi a čo vás na tom chytilo?

To bola určite náhoda. Asi žiadny trinásťročný chalan nesníva o kariére chodca. Tak to bolo aj u mňa. Dostal som sa do triedy zameranej na atletiku, kde sme robili všetky disciplíny.

V siedmej triede sme skúšali aj chôdzu a ja som bol vtedy druhý alebo tretí z ročníka. Môj tréner mi odporučil, aby som skúsil trénovať chôdzu u Petra Mečiara v Nitre. Ja som mal vždy veľmi blízko k vytrvalostným disciplínam, tak som si povedal, že to vyskúšam.

Veľmi rýchlo prišli prvé úspechy a mne sa to zapáčilo. Tréner si všimol, aj keď som nebol úplne super talent, že mám v sebe pracovitosť a zmysel pre zodpovednosť. Okrem toho nás veľmi dobre motivoval.

Hneď nám pustil video Jozefa Pribilinca, ako ide do cieľa. Úplne si nás tým získal. To bol veľmi dôležitý činiteľ a ja som mu za to vďačný.

Mali ste už v tom veku  najvyššie ambície alebo to prišlo až s odstupom času?

Vďaka trénerovi to bol relatívne rýchly proces. Najprv sme súťažili na úrovni okresu, maximálne kraja. Stále nám však hovoril, že o rok by sme už mali vyhrať majstrovstvá Slovenska a v tom ďalšom ísť na majstrovstvá sveta. My sme z toho boli šokovaní a očarení zároveň. Hovorili sme si, že na to nikdy nebudeme mať.

Výsledky však prichádzali veľmi rýchlo. Keď som ako 16-ročný išiel na majstrovstvá sveta do 17 rokov, čo bolo zhruba po troch rokoch tréningu, tak tam už som vedel, že chôdza je to, čo chcem robiť, a že raz budem profesionálny športovec. Som rád, že sa to podarilo.

Mali ste niekedy pochybnosti o tomto rozhodnutí? Nerozmýšľali ste aj nad inými športmi?

Nie. Ono sa to naopak stále stupňovalo, môj vzťah k chôdzi a aj moja výkonnosť. Nepamätám si, že by ma to niekedy nebavilo.

V čom je príprava na olympiádu odlišná oproti bežnej príprave?

Preteky samé o sebe sú v podstate rovnaké ako majstrovstvá sveta alebo iné podujatia. Len tá atmosféra je na olympiáde výnimočná tým, že sa koná len raz za 4 roky. Psychika športovca je mimoriadne poznačená.

Poznačená v dobrom či v zlom?

To záleží, kto to ako využije. Kto si nastaví svoju latku príliš vysoko, tak sa môže sám veľmi ľahko demotivovať.

Najmä keď snívate o medaile a zistíte, že ste na 15. mieste a nezlepšuje sa to. Vtedy to dokáže veľmi negatívne ovplyvniť výkonnosť a športovec rýchlo rezignuje.

Iní sa zase môžu dostať do úplnej eufórie a dajú zo seba ešte viac, než na iných pretekoch. Ja som rád, že idem už na svoju štvrtú olympiádu, a že mám skúsenosti, ktoré viem využiť, preto nevytváram na seba extrémny tlak.

Je pre vás titul majstra sveta psychickou výhodou pred olympiádou alebo je to skôr príťaž?

Určite budem teraz viac na očiach, nielen u súperov. V užšej svetovej špičke som už zhruba tretí rok, už ma majú veľmi dobre prečítaného. Väčšie očakávania zrejme bude cítiť zo strany verejnosti. Donedávna totiž väčšina ľudí nevedela, že tu máme nejakého Tótha, ktorý bol vicemajster Európy.

Zo ziskom titulu majstra sveta a s blížiacou sa olympiádou sa citeľne zvýšili. Potom už bude iba na mne, aby som ten tlak ustál a pripravil sa tak, aby som mohol atakovať tie najvyššie priečky.

Mám a sebou 20 rokov skúseností, takže viem, ako sa musím pripraviť. jedno však nemôžem ovplyvniť, a to je zdravie. Verím však, že vplyv nervozity a tlaku zvládnem.

Máte nejaký spôsob, ako bojujete so stresom alebo sa  jednoducho postavíte na štart a idete?

Ja mám svoj “automatický systém”. Už nad tým ani nerozmýšľam. Začínam prípravou už večer pred pretekmi – nachystám si dres, občerstvenie, štartové číslo a tenisky.

Ráno už len vstanem keď zazvoní budík a všetko ide samé. Dospel som do štádia, že sa na preteky teším, tak ako to bolo aj na majstrovstvách sveta. Pevne verím že sa to tak bude aj na olympiáde.

Keď na vás počas pretekov príde kríza, ako sa s ňou vyrovnávate?

V poslednom čase sa mi darí tomu vyhnúť, aj keď na 50-kilometrovej trati to môže prísť. Ja mám skôr stavy eufórie. Ale v krízach je to hlavne o skúsenostiach športovca, najmä keď to príde na nejakom štyridsiatom kilometri. Síce je to už “len” desať kilometrov, ale stále je to “ešte” desať kilometrov, ktoré trvajú trištvrte hodiny.

Počas nich sa dá veľmi jednoducho mentálne rezignovať, Na pretekára môžu prísť myšlienky, že už nebude mať medailu, čo môže mať za následok, že neskončíte piaty ale pätnásty. A hlavne na olympiáde je to tak, že sa bojuje o každé miesto. Borci, ktorí sú majstri sveta, sa tvrdo “pobijú” hoci aj o desiate miesto.

[the_ad_placement id=“injektaz-datahit“]

Čo všetko ste museli kvôli museli zmeniť v tréningu, aby ste sa pripravili na podmienky v Brazílii?

Jasné, že ideálne je pretekať doma alebo v podmienkach, na ktoré som zvyknutý. V Pekingu som mal najväčší rešpekt z toho prechodu zo Slovenska tam, nakoniec to však prebehlo bez problémov. O to sa budeme snažiť aj v Riu.

Dva týždne pred štartom pôjdeme na sústredenie do neďalekého mesta, asi 180km od Ria. Do olympijskej dediny sa presunieme až dva dni pred pretekmi.

Bude veľmi dôležité sa dobre aklimatizovať, časového posunu sa nebojím. Po prvé, je to na západ – teda v čase štartu bude u nás možno obed. Peking bol v tomto oveľa horší, v čase štartu bolo u nás asi pol druhej v noci. Aj keď si človek zvykne na časový posun zvykne, svoj biorytmus úplne neoklame.

Horšie to bude s miestnou klímou, ktorá je veľmi špecifická. V samotnom Riu sa počasie mení zo dňa na deň. Jeden deň bolo 30 stupňov a slnečno, iný deň 20 stupňov a zamračené. Určite tam bude vysoká vlhkosť vzduchu, čo u nás nie je veľmi bežné. No keď je človek dobre pripravený aj na tieto podmienky sa veľmi rýchlo prispôsobí.

Je nejaký tréning, ktorý máte rád a naopak, ktorý tréning máte iba z povinnosti?

Ja som rád, že aj po dvadsiatich rokoch ma chôdza stále baví. Aj na tréning sa vyslovene teším, keď vidím že som zdravý a zlepšujem sa. Vždy sa síce nájde niečo, na čo človek nemá práve chuť alebo má predtým rešpekt.

Či už sú to šprinty, alebo najdlhšie tréningy na 40 kilometrov. Ja osobne mám rád vytrvalosť, určite väčší rešpekt mám pred tréningom na špeciálne tempo na 20 kilometrovú trať.

Ako obdobie prípravy zvláda vaša rodina?

Odlúčenie od rodiny je asi najväčším negatívom pre profesionálneho športovca. Ja som veľmi rodinne založený, mám dve dcérky – jedná má osem a druhá šesť rokov. Dosť ťažko zvládam, keď musím od nich odísť.

Som však profík a viem si povedať, že kvôli tréningu musím niektoré veci pretrpieť. Navyše, mám skvelú manželku, ktorá mi v tom pomáha a dokáže sa o deti starať a všetko im vysvetliť. Dcérky už sú staršie a to najhoršie obdobie máme za sebou. Keď boli menšie, ťažko chápali, prečo ocko nie je doma.

Chýbajú vám pri tréningu nejaké veci bežného života, ktorých sa musíte vzdať? Napríklad obľúbené jedlo…

Ja mám celkom dosť špecifický stravovací aj prípravný režim. No vôbec to nevnímam tak, že si musím niečo odopierať. Fungujem tak už dlho. Všetko, čo patrí k tréningu mi nerobí viacmenej žiadne problémy.

Mávam raňajky, ktoré sú pripravené v prvom rade tak, aby mi dali dosť energie, no zároveň sú aj chutné. Takisto aj nápoje, ktoré musí človek piť, aby mal dosť tekutín a minerálov. To všetko sa vždy snažíme pripraviť tak, aby boli aj kvalitné aj aby to človeku chutilo.

Takže vám nie je smutno za žiadnym bôčikom alebo hamburgerom?

(smiech). Ten bôčik by sa ešte dal akceptovať. Samozrejme, mám nejaké obmedzenia. Nejem pečivo ani sladkosti, cestoviny a ryžu tak dvakrát za týždeň.

Spomínali ste, že Majstrovstvá sveta boli pre vás príjemným zážitkom, priam ste sa z pretekov tešili. Myslíte, že aj v deň olympijských pretekov sa budete tešiť alebo to bude poriadny stres?

Pevne verím, že sa na to budem tešiť, a že sa na štartovú čiaru postavím s úsmevom. Pre mňa býva horšie samotné čakanie na preteky – tá nedočkavosť. Trénujeme veľa, no posledný týždeň býva voľnejší.

Vtedy má človek viac času rozmýšľať. Preto si vždy beriem so sebou knihy, ktorými zabíjam čas pred pretekmi. Základom je však dobrá príprava. Keď je človek dobre pripravený, nemusí byť v strese a môže si všetko vychutnať.

Cítite na sebe tlak okolia?

Zatiaľ nie. Určite sa bude olympiáda v médiách čoraz častejšie rozoberať. Budú mi písať aj moji známi, aby som priniesol nejakú medailu. Zatiaľ som však úplne pokojný. Do 19. augusta ešte nachodím veľa kilometrov a zoderiem veľa tenisiek. Dovtedy sa budeme snažiť naplánovať každý detail a nastaviť prípravu tak, aby forma vyvrcholia práve vtedy.

Na čo sa najviac tešíte?

Určite na atmosféru. Aj keď cestovať do Ria nie je úplne jednoduché ani lacné, určite tam budú skalní fanúšikovia a návštevníci z celého sveta. Teším sa že budeme súťažiť pod olympijskými kruhmi na krásnom okruhu pri pláži.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Rasťo Chvála bloguje: Darček k osemnástke

Motoristický novinár a bývalý majster Slovenska v rely spomína na svoje šoférske začiatky a ponúka rady začínajúcim šoférom a ich blízkym.

Motoristický novinár, ambasádor kampane O2 Nebuď pirát a aktivity Chvála bezpečnej jazde, ktorá motoristom prináša množstvo dobrých rád aj špeciálnu ponuku O2 Extra výhod, vo svojom blogu hovorí o svojich začiatkoch za volantom a prináša návod, ako by mal na šoférsku dráhu vstúpiť každý nový držiteľ vodičského preukazu.

Stojím o pol ôsmej ráno na zastávke autobusu a netrpezlivo prestupujem z nohy na nohu. Snáď mi tá „Polomka“ neušla, lebo je to jediný spoj, ktorý v tomto čase ide priamo cez našu obec až do Banskej Bystrice. Skôr než sa objaví legendárny autobus modrá harmonika značky Ikarus, skontrolujem si občiansky preukaz.

Tieto jarné prázdniny mi musí MDŽ klapnúť podľa plánu, pretože práve dnes mám osemnásť a v hlave veľký plán: Okolo deviatej budem v Banskej Bystrici, prebehnem pešo na inšpektorát a ak budem mať šťastie, chytím „Polomku“ cestou späť na Beňuš. Doma zoberiem rodinnú Škodu 100 a pôjdem odviezť veci na horskú chatu, kde máme ísť podvečer ako vedúci s deťmi na výlet.

„Dnes odporúčam každému absolventovi autoškoly prvé jazdy v spoločnosti skúseného šoféra. A to aj vtedy, ak už má viac ako osemnásť rokov a zákon to nepredpisuje.“

Mamina je doma, lebo je učiteľka, a hneď pochopí, prečo potrebujem auto. Akurát ja nechápem, prečo ma brzdí a chce ísť so mnou ako dozor. Naveľa som pristal na kompromis: mať auto hoci s dozorom.

Hore úzkou a ešte miestami zasneženou dolinou to nebola jazda podľa mojich predstáv, aspoň dvakrát mi ušiel zadok auta do mierneho driftu. Decká z nášho malého spoločenstva som v rámci druhej jazdy opatrne vyviezol hore a osemnástku som oslávil bez ujmy.

Keď ma dnes vezie moja dcéra, nechápavo krútim hlavou nad mojou oslavou osemnástky. Z toho, čo dnes ako ambasádor kampane Chvála bezpečnej jazde odporúčam, som mal vtedy asi jediné. Plán cesty. Všetko ostatné bolo divoké, rýchle a vášnivé. Napriek čerstvo skončenej autoškole mi síce nechýbala zručnosť, ale aj tak to bola odvaha.

„Rodičia, radšej jazdite s deťmi denne, nechajte ich šoférovať do školy alebo do práce, aby nazbierali skúsenosti radšej s vami a cez deň. Je to lepšie ako prvá ostrá v noci a cestou z diskotéky.“

Dnes odporúčam každému absolventovi autoškoly prvé jazdy v spoločnosti skúseného šoféra. A to aj vtedy, ak už má viac ako osemnásť rokov a zákon to nepredpisuje. Ideálny stav je podľa mňa vodičský preukaz v sedemnástke a povinné jazdenie so skúseným šoférom. Efektívne formovať možno jedine mladého šoféra.

Ak ste práve skončili autoškolu, začnite jazdiť v spoločnosti dobrého šoféra. Pred prvou sólo jazdou si premyslite, kam a kadiaľ pôjdete. Jazdite po známych cestách, aby sa všetka vaša pozornosť sústredila na riadenie auta. Jazdite často a pokiaľ to ide v menej exponovaných časoch. Začnite počas dňa a až po nazbieraní skúseností jazdite v noci. Aj na prvé nočné jazdy sú lepšie známe cesty.

Rodičia, radšej jazdite s deťmi denne, nechajte ich šoférovať do školy alebo do práce, aby nazbierali skúsenosti radšej s vami a cez deň. Je to lepšie ako prvá ostrá v noci a cestou z diskotéky.

Záznamy z výskumu nehôd ukazujú, že vodiči v krízovej situácii často nedostatočne brzdia alebo nevyužijú možnosti auta na vyhnutie sa kolíziám. Investujte do kurzu bezpečnej jazdy, aby ste si vyskúšali, ako sa auto správa pri krízovom brzdení. Možno sa naučíte, ako sa dá súčasne brzdiť a obísť prekážku.

„Keď ma dnes vezie moja dcéra, nechápavo krútim hlavou nad mojou oslavou osemnástky. Z toho, čo dnes ako ambasádor kampane Chvála bezpečnej jazde odporúčam, som mal vtedy asi jediné. Plán cesty.“

K veľkému počtu nehôd by vôbec nemuselo prísť, keby mal vodič správne návyky, ako zvládnuť krízovú situáciu, a keďže nikto učený z neba nespadol, tréning bude dôležitý. Ak nie v škole, aspoň na letisku.

Ak vám ide hlava prasknúť a stále neviete, aký darček svojej ratolesti kúpiť, nezúfajte a investujte do školy bezpečnej jazdy, kondičnej jazdy alebo si aspoň sadnite na sedadlo spolujazdca, ako to vtedy prezieravo urobila moja mama.

Rasťo Chvála

Prečítajte si aj ďalšie blogy:

Veľký záväzok

Z rely do života

Jazdite zodpovedne, osvojte si Rasťove tipy na bezpečnú jazdu a staňte sa lepším vodičom. Navyše môžete využiť špeciálnu ponuku O2 Extra výhod. Viac informácií nájdete na www.extravyhody.o2.sk.

Rasťo Chvála

Je motoristický novinár, ktorý už viac ako 20 rokov testuje autá. V súčasnosti sa naplno venuje vlastnému projektu na YouTube Garáž TV, ktorý môžete sledovať aj na Instagrame @garaz.tv. Je bývalý majster Slovenska v rely a svoje skúsenosti z motošportu sa snaží preniesť aj do odporúčaní pre vodičov v každodennej premávke. Stal sa ambasádorom kampane O2 Nebuď pirát, v rámci ktorej vznikla aj aktivita Chvála bezpečnej jazde. Tá vodičom prináša nielen množstvo cenných rád, ale aj špeciálnu ponuku O2 Extra výhod.


Vybrali sme 10 najlepších smartfónov z júnovej ponuky

Čítaj viac

Huawei 1+1: získajte k smartfónu Huawei aj druhý telefón alebo hodinky

Čítaj viac

Moje O2: Vybavte všetko dôležité z pohodlia svojho domova

Čítaj viac