Pozrite sa, na čom jazdí 24 slovenských fixie bikerov

Odkaz newyorských cyklokuriérov žije aj v slovenských uliciach.

V 70-tych rokoch sa v New Yorku odohrala malá revolúcia v cyklistike, ktorú odštartovali kuriéri. Jazdili v každom počasí a často museli nechávať bicykle len tak na ulici.

Hľadali preto čo najjednoduchší typ bicykla, ktorý by bol nezaujímavý pre zlodejov, a zároveň „nepokaziteľný“.

Odpoveďou bol dráhový bicykel s pevným prevodom, po novom nazývaný fixie (z angl. fixed gear). Spĺňal všetky ich nároky.

Bol jednoduchý, trvácny, a zvládal aj nešetrnú a nebezpečnú jazdu s častými pádmi bez väčšej ujmy. Cyklistický svet sa najprv pozeral na fixie jazdcov pomedzi prsty a používanie bicykla bez nezávislých bŕzd označoval za hazardovanie.

Napriek tomu sa popularita tohto typu bicyklov rozšírila z New Yorku do celého sveta. Pevný prevod tak už nebol len charakteristikou cyklokuriérov. Začali vznikať nové štýly jazdenia a nové fixie komponenty si našli miesto na trhu.

Fixies nie sú v našich končinách novinkou. Rovnako ako v Amerike, aj u nás si jazdci svoje fixie prispôsobujú vlastnostiam, ktoré pri jazde preferujú. V uliciach ich stretávame na rôznych typoch fixie – od pamätníkov z čias minulých, až po najmodernejšie špeciály využívajúce najlepšie dostupné technológie a materiály.

Fixie prezentuje svojich majiteľov dizajnom i rôznymi osobitosťami na bicykli, či už sú to značky, nevšednosť komponentov alebo ich historická hodnota.

Pozrite sa, ako dvojica fotografov Nora Sapárová a Jakub Čaprnka túto subkultúru zachytili v slovenských uliciach.

SDSC_9407

Celý projekt si môžete pozriet tu http://www.nora-jakub.sk/fixed-gear-sovakia/

Nora a Jakub je dvojica mladých fotografov pôsobiacich v Bratislave. Radi podnikajú cesty po Slovensku, Poľsku a severských krajinách. Hory majú natoľko radi, že skončili aj v ich logu. Sú fotografi a fotoeditori magazínu Pyré a blogu Hemmet. Pozrite sa, na čom aktuálne pracujú aj na ich Instagrame alebo webe.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Takto sa vyrábajú stoličky, ktoré ovládli kaviarne a bary

Jedna zo stoličiek údajne v roku 1867 vypadla z reštaurácie na prvom poschodí Eiffelovej veže a nepoškodila sa. Odvtedy si stoličky TON držia povesť kvalitného a odolného nábytku.

Stolička je pre človeka taká bežná vec, že sa iba zriedkavo zamýšľa nad jej pôvodom či príbehom. Málokomu napadne, že na stretnutiach alebo posedeniach s priateľmi, môže sedávať na niečom, čo je ikonou svetového dizajnu a zároveň jedným z najviac masovo produkovaných predmetov vôbec.

To je prípad stoličiek od firmy TON, ktoré vďaka svojej nenápadnej elegancii tvoria dušu mnohých podnikov, reštaurácií a aj domácností.

Už od polovice 19. storočia sa vyrábajú na tom istom mieste, neďaleko slovenských hraníc – v Bystřici pod Hostýnem. Pozrite sa, ako z neopracovaných kúskov dreva vzniká nábytok, ktorého sa predali desiatky miliónov kusov.

Sušenie dreva a guľatina

Výroba stoličky TON začína už niekoľko mesiacov predtým, než sa drevo dostane do rúk majstrov. Do skladu prídu hranoly, ktoré sa musia vysušiť na určité percento vlhkosti.

[the_ad_placement id=“injektaz-hlas-pismenka-nenahradia“]

Doba sušenia závisí na vlastnostiach materiálu a spôsobe jeho použitia. Väčšinou to trvá tri mesiace. Potom sa drevo obrúsi do formy guľatiny.

Naparovanie v peci

Najvhodnejšie na ohýbanie je bukové drevo. Aby sa dalo tvarovať, vkladá sa do sýtej pary s teplotou okolo 100 °C. Dĺžka naparovania sa odvodzuje podľa priemeru guľatiny. Čo centimeter, to hodina.

Ohýbanie

Ohýbač vloží guľatinu do tvárnice, utesní ju a nasadí na špeciálnu pásnicu. Vďaka tomu sa štruktúra dreva nepoškodí, a aj napriek zmene tvaru si zachová pevnosť. Môže to vyzerať jednoducho, ale je to veda. Naučiť sa tento postup trvá viac než rok.

Morenie

Jednotlivé kusy alebo celé stoličky putujú do špeciálnych kadí naplnených moridlom, ktoré im dodá požadovanú farbu. Ak si zákazník želá prírodnú farbu dreva, stoličky sa len nalakujú alebo naolejujú.

Kompletizácia

Jednotlivo spracované diely sa skladajú na špeciálnom pracovisku. Skúsení zamestnanci dokážu stoličku (na obrázku model no. 16) poskladať aj za minútu a pol.

Lakovanie

V závere výrobného procesu prichádza na rad lakovanie. Každý kus vyrobeného nábytku prejde rukami zručného pracovníka.

Čalúnenie

Čalunenie stoličiek sa robí podľa priania zákazníka. Môže si vybrať materiál a jeho farbu, prípadne dodať vlastný. Pri vybraných modeloch sa môžu očalúnené operadlá a sedačky ešte vyzdobiť aj dekoratívnymi klinčekmi.

Testovanie

Produkty prechádzajú kontrolou kvality na každom stupni výroby. Musia podstúpiť špecifické testy pevnosti a životnosti.

Tento článok vznikol v spolupráci s firmou TON.

TON pokračuje v tradícií rodinnej firmy THONET, ktorá v Bystřici pod Hostýnem vyrába stoličky z ohýbaného dreva od roku 1861. Odvtedy sa z mesta obklopeného bukovými lesmi vyvážajú stoličky do celého sveta.

V roku 1953, vtedy už národný podnik THONET, zmenil názov na TON (Továrny Ohýbaného Nábytku) a tento názov si zachoval až do súčasnosti.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac