Pred a po. Ako vyzerá bežec po 140 kilometroch

Rozdiel, ktorý na prvý pohľad možno neuvidíte. Ale keď sa im pozriete do očí...

Francúzsky fotograf Alexis Berg a jeho brat Frédéric cestovali po svete, navštívili 13 veľkých ultra bežeckých podujatí a fotili najlepších bežcov. Jedným z týchto pretektov bol aj ultrabeh v kanadskom Quebecu, na ktorom vznikol projekt “Pred a po ultra”.

Tento rok prišiel projekt aj na Slovensko. Pričinili sa o to organizátori dvoch ťažkých bežeckých podujatí – Ultra lanovka pre Plamienok a STEFANIK TRAIL.

Celý projekt funguje veľmi jednoducho. Na štarte a v cieli je pripravené profesionálne fotoštúdio a fotograf, ktorý bežca odfotí. Z fotiek pred štartom a po dobehnutí urobí čiernobielu koláž.

Účastníkov behu som fotografoval pred ním a po ňom. Čakal som, že na fotografii „po“ budú vyzerať unavenejšie, ale sú to takí makači, že ani takéto výkony ich tuším vôbec nerozhádzali. Som vďačný, že som mohol podporiť podujatie s takou silnou myšlienkou,” povedal Matt Rybanský, jeden z fotografov, ktorí mali tento projekt na starosti.

Sám bežec tak získava fotku, v ktorej vidí celý príbeh. Každý jeden kilometer, prekonané krízy aj víťazstvo seba samého.

Fotky sú plné emócií. Bolesť i radosť. Smiech i plač. Utrpenie, ale tiež nepopísateľná emócia z dosiahnutia niečoho, čo sa zdalo nemožné.

bežci pred a po
bežci pred a po
bežci pred a po
bežci pred a po
bežci pred a po
bežci pred a po
bežci pred a po
bežci pred a po
bežci pred a po
bežci pred a po
bežci pred a po
bežci pred a po

Na Slovensku je projekt spojený aj s pomocou pre detský hospic Plamienok. Každá jedna fotka bola zároveň spojená s finančným príspevkom pre túto organizáciu.

Po tom ako som videl Alexisov projekt v časopise Trail Runner, okamžite som mu napísal a požiadal ho o realizáciu jeho nápadu na našich dvoch pretekoch. Prisľúbil som mu, že celý finančný výťažok vždy poputuje na pomoc detskému hospicu Plamienok,“ povedal Martin Urbaník, organizátor pretekov.

Zároveň dodáva: „Alexis okamžite súhlasil a rovnakú skúsenosť som mal pri oslovovaní priateľov fotografov na Slovensku. Ponúkli pomoc ihneď. Som im nesmierne vďačný.

Určite aj vďaka takejto forme mal projekt veľký úspech a organizátori ho plánujú využiť aj v ďalších ročníkoch.

Všetky fotky bežcov, organizátorov i dobrovoľníkov si môžete pozrieť v albume na Facebooku.

STEFANIK TRAIL sú 144 kilometrov dlhé bežecké preteky. Trasa kopíruje prevažne červenú turistickú značku pozdĺž Štefánikovej magistrály, ktorého príbeh je inšpiráciou pre názov celej akcie.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Káva, ktorá pomáha srdciam iných

Inšpirujte sa príbehom kaviarne s logom starého bicykla, čo chce okrem spokojných zákazníkov pomáhať aj ľuďom v núdzi.

Kaviareň s logom starého bicykla, čo chce okrem spokojných zákazníkov pomáhať aj ľuďom v núdzi. Takto by sa dala v jednej vete opísať Penny Coffea v bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves. Takto pred rokom si ju založila matka spolu so synom, no príbeh tohto férového biznisu sa začal odvíjať dávnejšie.

Mateja Tarabčíka odmalička zaujímala kuchyňa a varenie. Jeho snom bolo stať sa kuchárom, no keďže v tom čase ešte nebolo možné urobiť si maturitu v odbore kuchár, rozhodol sa pre odbor čašník, čo je podľa jeho slov „tekutá kuchyňa“.

Po strednej „hotelovej“ vyštudoval vysokú školu hotelového manažmentu a v oblasti gastra sa pohybuje už cez desať rokov. Po vlastnom podniku síce túžil, no ešte si naň netrúfal a tak sa uchytil v Rakúsku. Jeho mama sa však často vracala k svojmu snu – mať kaviareň. Videla v tom najmä lásku a pomáhanie ľuďom.

I stalo sa, že Maťova mama jedného dňa natrafila na prázdny priestor. Nevyužíval sa už dlho a nachádzal sa v miestnej 300-ročnej bývalej mýtnici a radnici. Poviete si, krásne miesto pre štýlovú kaviarničku. Tak si to povedala aj Maťova mama. Pre oboch sa vtedy začal nová etapa života.

Maťo rozhodnutie vrátiť sa z Rakúska a pridať sa k mame neľutuje. Skvele sa dopĺňajú, Maťo sa vyzná v gastre a jeho mama zasa vo financiách, keďže je účtovníčka.

Kaviareň si otvorili takto pred rokom. Stojí v mieste bývalej sobášnej siene radnice a lásku v týchto priestoroch skutočne cítiť. Vo forme útulného interiéru, servisu zákazníkom, pokojom, ponukou. Kaviarni dali zvláštny názov: Penny Coffea.

Nachádza sa na hlavnom uzle cyklotrás Nivy Moravy a Dolného Rakúska, preto sa do loga dostal starožitný bicykel, po slovensky nazývaný “kostitras”, po anglicky Penny. Penny je tiež platidlo v anglicky hovoriacom svete a Coffea je zasa spojenie anglických slov „coffee“ a „tea“, pričom písmeno „f“ je otočené písmeno „t“, a okrem toho je to latinský názov pre kávovník.

Zdroj: Penny Coffea

Hoci sa za rok stala Penny Coffea obľúbeným miestom miestnych aj rakúskych turistov, tým sa jej príbeh nekončí, pretože nebola dopovedaná pointa férovosti – inak povedané pomoci ľuďom, ktorým pomôcť treba.

Celá myšlienka pomôcť vznikla pred Vianocami. Maťo chcel urobiť niekomu krajšie Vianoce. Zašiel preto na miestny úrad popýtať sa, či nemajú zoznam ľudí v núdzi. Mali.

Našiel rodinu, ktorá sa doslova zo dňa na deň dostala do situácie, v ktorej sa nikto ocitnúť nechce. Mame rodiny s dvoma chlapcami náhle odišlo zdravie a bola nútená odísť z práce, čím rodina prišla o zdroj príjmu a ocitli sa v núdzi.

Zdroj: Penny Coffea

Po prvom stretnutí sa s pani Matej zorganizoval podujatie – ochutnávku čajov pre návštevníkov kaviarne s názvom Čaj o piatej. Celé vstupné sa hádzalo do veľkej červenej vianočnej ponožky, ktorá visela v kaviarni na stene. Vyzbierané peniaze putovali rodine v núdzi.

Maťo stav peňazí nekontroloval, až tesne pred Vianocami sa s pani v núdzi opäť stretol v kaviarni, aby jej peniaze odovzdal. Na jeho veľké prekvapenie sa vyzbierala oveľa vyššia suma, než v akú dúfal.

Takto sa v kaviarni Penny Coffea začala tradícia pomoci. Pokračuje dodnes, počas celého roka. Len červenú vianočnú ponožku nahradila sklenná váza na ktorej je napísané: “Na Floridu”. Nikto za ne ale na Floridu nepoletí, peniažky si nájdu cestu k inej rodine v núdzi.

Zdroj: Penny Coffea

Maťo v septembri organizuje zábavno-športovo-vzdelávací deň pre fyzicky i mentálne postihnuté deti z jednej z bratislavských škôl. Spojil sa s ďalšími miestnymi majiteľmi firiem, športového komplexu a podnikov v susedstve kaviarne a spoločne pripravujú pre deti parádny program.

A ako vlastne Maťo relaxuje keď nemusí byť v kaviarni? Nerelaxuje. Vraví, že prvé dva roky vlastného podnikania sú najťažšie. Preto všetok svoj čas venuje kaviarni. Hoci, počas víkendov to už sám nestíhal a tak prijal pár zamestnancov. Vraví, že „bez týchto dobrých duší by to sám nedal.“

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Napíšte nám, ako ste si v roku 2017 vylepšili život a vyhrajte smartfón Moto Z2 Play

Čítaj viac

Lifetech: Čo je nové