Robíte aj vy tieto chyby pri cvičení?

Pravidelne cvičíte a nevidíte výsledky, aké ste si predstavovali? Možno robíte jednu z týchto chýb.

Buďte k svojmu telu fér. Kondičku a zdravie vám dá až vtedy, keď budete nielen cvičiť, ale s telom pri cvičení aj správne narábať.

Keďže cvičenie patrí medzi najčastejšie voľnočasové aktivity a málokto si platí trénera, zostavili sme najčastejšie sa vyskytujúce hriechy, ktorých sa ľudia pri cvičení dopúšťajú. Často o nich ani nevedia. Paradoxne nemusia to byť ani začiatočníci, len ich za roky cvičenia doteraz nikto neopravil.

Nech mŕtvy ťah ožije

Tento cvik je základom pre budovanie sily celého tela a odvíja sa od neho množstvo iných. Je teda nevyhnutné, aby ste vedeli, ako ho správne cvičiť. Tu je krátke video, čomu sa vyvarovať a ako má ideálny mŕtvy ťah vyzerať:

Drepovacie hriechy

Tým najčastejším hriechom býva zalamovanie chrbtice, nepodsadenie panvy alebo kolená pred špičkami chodidiel, čím si mnoho ľudí spôsobuje viac škody ako úžitku, hlavne bolesti chrbtice, kolien a iných kĺbov. Na to, aby ste drep robili správne, pridávame krátky návod:

Keď sú z lopatiek krídla

Elevácia, čiže vydvihnutie lopatiek do výšky, sa často deje, keď sú svaly už unavené alebo človek prestáva vládať. Spôsobuje to zbytočný stres na krčnú chrbticu a jej následné bolesti.

Nie je kĺb ako kĺb

Viackĺbové alebo ak chcete kombinované cviky sú nielen spestrením tréningu, ale dokážu ušetriť aj kopec času. Tieto cviky sú perfektné na využitie tažších váh, a ešte pri nich spálite oveľa viac kalórií, pretože sú energicky najnáročnejšie. Okrem toho rozvíjate svoju silu – práve vďaka tažším váham a dokonca si nimi spevňujete šlachy, kosti a väzy.

Tu je inšpirácia:

Dýchanie nie je fučanie

Ľudia zvyknú pri tréningu dýchať buď nosom alebo ústami. Ani jeden spôsob nie je sám o sebe zlý, zaleží len kedy ho použijete.

Pri menšej aktivite, akou je napríklad prechádzka vonku si bežný človek vystačí s dýchaním nosom. No pri väčšej námahe, ako napriklad pri behu, alebo ak cvičíme na zhruba 80% svojho maxima, bude treba zapojiť do dýchania aj ústa, pretože nosom nie je človek schopný prijať dostatočné množstvo kyslíka, ktorý svaly pre pohyb potrebujú.

Natiahnutie na úvod

Primárnou úlohou strečingu je pomáhať svalom, aby sa po námahe rýchlejšie zregenerovali.

Veľa ľudí si myslí, že strečing existuje len jeden. Ten na konci tréningu, ktorý mnoho z nás z rôznych dôvodov aj tak často ignoruje. To je ten statický. Existuje ale aj dynamický, ktorým si svaly rozťahujeme a rozohrievame. Je to skvelý spôsob ako dodať svalom flexibilitu, potrebnú pri tréningu neskôr. Tento typ strečingu sa robí až po dôkladnom zahriatí, aby sa predišlo zraneniam.

Zdroj: Flickr: 2,0 Creative Commons 2,0: Victoria Garcia

Ako predísť svalovici

Na konci akéhokoľvek tréningu sa upokojte a ukľudnite svaly statickým strečingom, čiže pomalými a kontrolovanými pohybmi. Tento strečing výrazne napomáha k rýchlejšej regenerácii svalov po fyzickej námahe a môže pomôcť, aby ste svalovicu nemali vôbec alebo ju mali aspoň menej bolestivú.

Cvičenie nalačno

Pre vaše telo je to mimoriadne zlé. Dôvodom je, že cvičenie, a vlastne akákoľvek fyzická aktivita tela si vyžaduje výdaj energie. Tú energiu získava telo zo stravy. Ak sa pred cvičením neposilníte, spôsobujete si viac škody a vaše cvičenie má v podstate nulový efekt. Lebo telo nespaľuje tuky, ale svaly, na ktorých tak tvrdo vo fitku pracujete.

Zaváhanie pred váhami

Zdroj: Flickr: Creative Commons 2,0: Victor

Strach pred cvičením s väčšími váhami sa týka hlavne pre ženy. Často si myslia a hlavne sa boja, že im veľmi narastú svaly. Pravda je pritom inde. Ženy majú úplne inú stavbu tela ako muži, čiže aj naberanie svalovej hmoty nikdy nebude také, ako je tomu u mužov. Zvyšovaním váh sa efektívnejšie spaľuje tuk a zvyšuje kondícia.

Keď pijete, tak je dobre

Dodržiavanie pitného režimu je dôležité za každých okolností, no hlavne počas cvičenia. Počas neho strácame vodu v dôsledku potenia a bez hydratácie si môžme okrem bolesti hlavy, dezorientácie a podpriemerného výkonu privodiť aj nepríjemné svalové kŕče.

Bez dychu to nepôjde

Dýchanie ako také je pri cvičení absolútne podstatné. Ak dych zadržiavame, dochádza k rýchlemu vyčerpaniu organizmu a únave svalov. Sami budete prekvapení, že vďaka správnemu dýchaniu sa vám budú jednotlivé cviky zdať ľahšie.

Cvičenie aj bez smartfónu

Ak cvičíte po sériách, snažte sa nepozerať medzi jednotlivými sériami napr. do svojho smartfónu, odpisovať na maily, robiť si selfie fotky či chatovať s priateľmi na sociálnych sieťach. Ak sa počas pauzičky “zabudnete” pri mobile, znižujete efektivitu cvičenia. Využite smartfón radšej na presné odstopovanie si pauzy pred ďalšou sériou.

Tuky a kardio

Pri cvičení kardia je veľmi tenká hranica medzi cvičením jeho nadbytku alebo nedostatku. Aby došlo k efektívnemu spaľovaniu tuku, ideálne by ste sa kardio cvikom mali počas tréningu venovať nie menej ako 25 minút a nie viac ako 45 minút.

Hmotnosť nie je na škodu

Množstvo ľudí dokáže odradiť fakt, že keď pravidelne začnú cvičiť, po čase zistia, že číslo na váhe šlo miesto smerom dolu, mierne hore. To je preto, že váha svalov je vyššia ako váha tuku a preto je dosť možné, že po určitej dobe pravidelného cvičenia síce budete vážiť viac, ale vaša konfekčná veľkosť sa zmeniť nemusí. Ba dokonca, oblečenie vám možno i lepšie padne.

Preto sa skôr ako na váhu a číslo na nej spoľahnite na to, ako sa v skutočnosti cítite.

Zdroj: Flickr: Creative Commons 2,0: sportsandsocial

Stovky brušákov na pekné brucho

Robením množstva brušákov a sklápačiek denne sa dopracujete k bolestiam chrbtice. Svaly totiž neposilňujete, ale skracujete a tie si majú tendenciu pamätať a pomerne rýchlo si zvyknú na určitý pohyb a množstvo opakovaní. Cvik sa tak rýchlo stane neúčinným.

Drepy, mŕtve ťahy, plank či tlaky nad hlavu. To sú cviky, ktoré paradoxne najlepšie posilnia stred tela a vyrysujú vám nielen krásne brucho ale posilnia celkový stabilizačný systém tela. Silný stred tela však nie je len estetickou záležitosťou, ale dôležitým prvkom pri správom držaní tela a prechádzaniu nepríjemným bolestiam chrbtice.

Nielen drepy robia pekný zadok

Kult ultra štíhlej ženy sa pomaly ale isto začína vytrácať a nahrádza ju zdravo vyzerajúca, vyšportovaná postava. Mnoho dievčat a žien začalo veriť, že na dosiahnutie pekného zadku a nôh stačí len donekonečna drepovať. Drepy rozhodne áno, ale nie len tie.

Pre dosiahnutie krásnych nôh a zadku treba drepy kombinovať s výpadmi dopredu, dozadu a do strán, výskokmi, švihadlom, dvíhaním panvy, korčuľovaním či behom. Rôznorodosť pohybu zabezpečí, že svaly si nebudú mať šancu zvyknúť na jeden druh pohybu a výsledky a obdivné pohľady v lete na pláži prídu skôr.

Čím dlhšie, tým lepšie

Netreba cvičiť dlho, treba cvičiť múdro. A hlavne treba cvičiť jednoducho. Jednoduché cviky bývajú aj veľmi efektívne. Ľudia dnešnej doby majú chronicky málo času a preto aj 30 minútový tréning dokáže s telom a mysľou urobiť zázraky.

Okrem toho tráviť vo fitku viac ako hodinu a pol je úplne kontraproduktívne a zbytočné. Krátke a intenzívne cvičenia sú presne tie, ktoré stimulujú hormóny zodpovedné za pálenie tuku a tvorbu svalstva.

Nedoprajete si dostatok spánku

Samozrejme, že sa nič nestane, ak sa raz za čas nevyspíte osem hodín, ale problém nastáva, ak pravidelne cvičíte a permanentne spíte málo. Vtedy v tele dochádza dokonca k hormonálnym zmenám, ktoré negatívne vplývajú na svalovú regeneráciu, náladu a mnoho iných faktorov.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac