Ultra Lanovka – preteky, ktoré nie sú o pretekaní

Výzva, aká tu ešte nebola, čaká na bežcov i nebežcov na deň bláznov na bratislavskom Kamzíku.

Charitatívny beh Ultra Lanovka je 24 hodinové podujatie na bratislavskom Kamzíku, počas ktorého sa zúčastnení budú snažiť nabehať čo najviac kilometrov na trojkilometrovom okruhu pod lanovkou. Zapojiť sa môže každý a nemusí ani bežať celý deň. Viac o tomto podujatí prezradí Martin Urbaník, jeho organizátor:

Vysvetli nám, prosím v skratke, čo “Ultra Lanovka” znamená.

Ultra Lanovka pre Plamienok je nová bežecká výzva, ktorá vznikla nielen pre ultra bežcov, ale pre celú bežeckú aj nebežeckú komunitu.

Hlavnou časťou podujatia je 24-hodinový výkon relatívne úzkej skupiny bežcov prispievajúcich finančne na neziskovej organizácii Plamienok formou úhrady štartovného. Vytvorili sme však mnoho iných foriem účasti pre všetkých ľudí, ktorí chcú prispieť na dobrú vec.

Informácie o podujatí sú veľmi stručnou formou zhrnuté na www.ultralanovka.sk.

Prečo práve Plamienok?

Od vzniku Stefanik Trail podporujeme detský mobilný hospic Plamienok, poznáme sa teda už 4 roky. Vzájomné spoznávanie sa prináša obom stranám obohatenie v našich životoch.

Ultra lanovka je prirodzený posun od sprievodnej akcie väčšieho športového podujatia k podujatiu, v ktorého samotnom strede stojí myšlienka pomôcť deťom a rodinám, ktoré potrebujú Plamienok a jeho odborné služby.

Môže sa do tejto aktivity zapojiť aj človek, ktorý to má na Kamzík ďaleko, prípadne nebeháva?

Vytvorili sme niekoľko foriem pomoci, aby sa mohol zapojiť naozaj každý. Môžeš sa cez web ultralanovka.sk prihlásiť ako dobrovoľník, ktorý príde na podujatie pomôcť alebo si za dobrovoľný finančný príspevok zapožičať čip a symbolicky odbehnúť alebo odkráčať náš 3-kilometorvý bežecký okruh.

Podporiť podujatie môžu aj nebežci. Stačí prísť v piatok 1. apríla medzi 10:00 a 18:00 a povoziť sa na lanovke, ktorá je pre všetkých v ten deň zadarmo. Z lanovky môžu ľudia povzbudiť pretekárov na trase, ktorá vedie do kopca priamo pod nimi.

Jeden z našich kamarátov sa cez deň chystá uzatvárať stávky s ľuďmi na lanovke, že smerom nahor bude na hornej stanici rýchlejšie ako tí, čo sa na lanovke vezú. Víťazom stávky však zakaždým bude charita.

Celé sa to uskutoční už 1. apríla, v “deň bláznov”. Má tento dátum nejaký skrytý význam?

To záleží na tom, s akým cieľom sa bežci postavia na štart. Bežecký okruh, na ktorom sa budú preteky odohrávať, má 3 kilometre a kumulatívne stúpanie niekde medzi 180 a 200 metrov.

Mohlo by sa zdať, že zvládnuť tento okruh v priebehu pol hodiny, by mala byť hračka, ale ak má celý deň 48 polhodín, tak cieľ, urobiť 48 okruhov, sa rovná vzdialenosti 144 kilometrov s celkovým stúpaním okolo 10 tisíc metrov.

To sú parametre, aké na Slovensku nemajú žiadne iné ultra trailové preteky. Sám som zvedavý, koľko prvoaprílových “bláznov” sa v piatok dostane za hranicu 100 kilometrov.

Navyše, je tu výzva ultra bežcov pre verejnosť. Ak návštevníci lanovky na nej 1. apríla medzi 10:00 a 18:00 najazdia viac kilometrov, ako bežci zabehnú v ten istý deň počas 24 hodín, desať ultra bežcov piatkového behu sa postaví na štart bratislavského maratónu už o dva dni neskôr. A toto je bláznivá stávka hodná prvého apríla, nemyslíš? (smiech).

Je nejaká záverečná správa, ktorú chceš našim čitateľom povedať, motivovať ich, aby v piatok prišli?

Ultra Lanovka nie sú klasické preteky, aj keď dnes, keď podujatie vzniká, ho mnohí ľudia automaticky k existujúcim pretekom prirovnávajú. Mojim želaním je, aby sa Ultra Lanovka pre Plamienok stala spoločenskou udalosťou, stretnutím, ktoré inšpiruje a motivuje ľudí pomáhať spôsobom im vlastným.

Prečo by bežci neprišli v daný deň na Kolibu a z chuti si nezatrénovali? Prečo by kolegovia alebo priatelia ultra bežcov neprišli v piatok večer na Kolibu na pohárik a nepovzbudili toho svojho “koňa” v štartovom poli, ktorý bude po 20 hodinách trápenia ich povzbudivé slová potrebovať ako soľ? Prečo by bežci, ktorí sa pripravujú na bratislavský maratón, neprišli vyjadriť spoluúčasť tým, čo sa rozhodli podporiť dobrú vec.

Pozývam naozaj všetkých ľudí dobrej vôle aby prišli projekt podporiť a zažiť jedinečnú atmosféru na vlastnej koži, bez toho, aby sa museli pod lanovkou doslova vytrápiť.

Pomôcť dokáže každý z nás. Ak ste doteraz pochybovali, že to nie je pre vás, možností, ako prispieť k úspešnému podujatiu, je niekoľko. My sa v piatok na Kamzíku určite objavíme, pridáte sa?

Martin Urbaník patrí ku skupine bežcov, ktorým sa maratónske trate zdajú príliš krátke. Je ultrabežec a zároveň organizátor najznámejšieho slovenského ultra behu – Štefánik Trail 140. Na svedomí má aj jeden nový, charitatívny projekt – Ultra Lanovka pre Plamienok.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Rezbárstvo: Remeslo a zároveň kultúrne dedičstvo

Aj vďaka týmto ľuďom, a ich vášni k drevu, toto krásne remeslo stále žije.

Rezbárstvo na Slovensku vždy malo, a stále má, bohatú tradíciu. Prvá známa zmienka o tomto remesle u nás je už z roku 1250 zo Štiavnickej doliny.

Rezbárska výroba sa využívala pri zdobení brán a vchodov do bohatších gazdovských dvorov, na štítoch domov a stĺpoch, hlavne v oblasti Levíc a Zvolena. Zdobil sa takto aj nábytok alebo náhrobné kríže na Detve, v Novohrade a oblasti Gemera, ale aj poľnohospodárske náradia.

Troška z histórie

Osobité črty rezbárstva sa javili už v pastierstve, kde sa na pastierske palice vyrezávali rôzne motívy. Dôležitú úlohu zohrávalo aj v baníctve alebo mlynárstve.

Odnož rezbárstva – takzvané „vareškárstvo“, bolo na Slovensku asi najviac rozšírené. Dalo by sa povedať, že je to samostatné odvetvie, ale s rezbárstvom veľmi úzko súvisí. Takéto výrobky sú veľmi populárne a vďačné ako suveníry či darčeky a kúpite ich na rôznych jarmokoch a trhoch po celom Slovensku, no najmä v okolí Banskej Bystrice (skúste Radvanský jarmok).

Ďalším “novším” odvetvím rezbárstva na Slovensku je tzv. “betlehemárstvo”. Nesústreďuje sa však v jednej lokalite, ale je roztrúsené po celom území Slovenska. K najznámejším slovenským betlehemom jednoznačne patrí Slovenský Betlehem v Rajeckej Lesnej.

Ďalší betlehem, ktorý vytvoril Ing. Arch. Peter Chovan, možno obdivovať v Banskej Štiavnici, v Terchovej zas majú betlehem vytvorený Štefanom Hanuliakom, dnes už nebohým ľudovým rezbárom. Ďalší betlehem v obci Hruštín vytvoril rezbár Ján Šeliga.

Po roku 1989 prešlo rezbárstvo veľkým pokrokom v oblasti technologického a strojového vybavenia. Využívanie internetu a rozmach strojárskej výroby taktiež urobili svoje. Obraz človeka, ktorý stružliká pri peci kúsok dreva tým pádom zapadol do minulosti. Mnoho rezbárov má dnes moderné dielne či galérie a angažujú sa v rôznych komunitách a združeniach.

Najčastejšie používaným drevom pre mnohých z nich je lipové, známe tým, že je ľahko opravovateľné. Obľúbenými drevami rezbárov sú aj mahagón, čerešňa alebo orech.

Rezbárske umenie v praxi

Radi by sme vám predstavili niekoľko rezbárov a ich dielní zo Slovenska, vďaka ktorým bude môcť toto umenie obdivovať aj ďalšia generácia.

Rezbár Šimík

Začiatok tejto rezbárskej firmy siaha do 60-tych rokov 20. storočia. Je to rodinná firma, ktorú založil pán Vladimír Šimík a svoje dlhoročné rezbárske skúsenosti odovzdáva svojim 2 synom. On sám zdedil lásku k drevu po svojom otcovi, ktorý bol tesárom.

Jeho synovia dlhé roky pôsobili ako umeleckí rezbári v zahraničí, odkiaľ si priniesli aj nové postupy. Všetci traja sa snažia, aby toto krásne remeslo nevymrelo a udržalo sa aj pre ďalšie generácie. Veľký dôraz kladú na prepracované detaily a vysokú kvalitu svojich výrobkov.

Jaroslav Bujnak

Drevo a drevorezba patrili medzi jeho koníčky odmalička. V jeho tvorbe prevláda náboženská tematika a prírodné témy. Práve tieto dve oblasti sú pre Jaroslava najväčšou inšpiráciou. Pri svojich dielach kladie veľký dôraz na precíznosť. Mnohé príklady z jeho tvorby sa dajú obdivovať v kostoloch, nielen tu doma na Slovensku, ale aj v zahraničí. Medzi unikáty jeho tvorby sa radia refiéfy, sochy či dobový nábytok.

M-Stein

Trocha iné rezbárstvo, ktoré sa zameriava na tvorbu profesionálneho ručného náradia. Krásny, jednoduchý, moderný a minimalistický dizajn zaujme na prvý pohľad. Z tejto dielne pochádzajú rezbárske dláta, nerezové špachtle, rydlá a iné pomôcky.

Miroslav Mlkvik

Mladý, ešte len 29 ročný rezbár, ktorý toto remeslo vyštudoval a momentálne sa s ním snaží presadiť. Popri rezbárstve sa venuje aj iným formám umenia, napríklad maľbe, modelovaniu a kresleniu. Žije a tvorí v obci Vitanová.

Martin Marton

Pochádza, žije a tvorí na Liptove. Tento kút Slovenska výrazne ovplyvňuje aj jeho tvorbu. Inšpiruje ho bežný život ľudí a tamojšia príroda. Jeho mottom je: “Kto si nectí prácu predkov, sám bude zabudnutý“.

Magdaléna Palenčárová

Áno, existujú aj ženy rezbárky. Magdaléna sa vo svojej tvorbe venuje najmä sochám a reliéfom. Svoju úplne prvú nadmernú sochu má vystavenú v jej rodnej dedine Rešica.

Toto, samozrejme, ani zďaleka nie sú všetci rezbári na Slovensku, ale len veľmi malý výber z nich. Aj vďaka týmto ľuďom a ich vášni k drevu toto krásne, a pre Slovensko veľmi typické remeslo, stále žije a je na najlepšej ceste, aby bolo zachované aj pre budúce generácie.

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


O2 má hovory za 10 centov. Tu je spôsob, ako si ich aktivujete

Čítaj viac

Lifetech: Čo je nové