Úspešné Slovenky, ktoré živí fitness

Aj na Slovensku máme ženy, ktoré vďaka cvičeniu motivujú iných a uživia seba. Prečítajte si, ako začínali, ako prekonávajú nechuť cvičiť a čo ich núti pokračovať ďalej.

Prednedávnom Sóda písala o 10 úspešných ženách vo svete, ktoré pretavili lásku k cvičeniu do celosvetového úspechu a motivujú milióny ľudí.

Teraz sme vyspovedali štyri známe slovenské trénerky v oblasti fitness a aerobiku. Hovoria aj o tom, ako bojujú s tým, ak sa im zrovna veľmi nechce cvičiť.

Ivana Krížová

Zdroj: Súkromný archív Ivana Krížová

Ako si začala s cvičením?

Cvičím od detstva. K cvičeniu a pohybu ma ako-tak priviedla rodina, najmä tatino. Dedko bol volejbalový tréner, tatino a v podstate celá rodina hrávala volejbal a tenis. Čiže aj ja som začala ako malá s tenisom a neskôr, keď sa ukázalo, že som priliš veľký nervák na individuálny šport – nevedela som prehrávať, tak ma dali na volejbal. Teraz je však moje cvičenie úplne o niečom inom.

Ako často cvičíš?

Každý deň. Je to moja závislosť v tom najkrajšom slova zmysle. Ale po rokoch sa závislosť na samotnom pohybe zmenila na závislosť na pocite, ktorý sa dostaví vždy, keď vidím usmiatych ľudí, spokojných samých so sebou, nabitých energiou po našej spoločnej hodine.

Kedy si si uvedomila, že vášeň pre cvičenie ťa môže aj uživiť?

Nikdy som o cvičení nerozmýšlala v číslach. Vlastne vzťah k peniazom mám dodnes nevysporiadaný. :) Keďže cvičenie je moja láska, mám pocit, že to skôr ja by som mala platiť peniaze ľuďom, ktorí mi chodia na tréningy a prinášajú mi ten krásny pocit zadosťučinenia.

Ale viem, na čo sa pýtaš. Takže v šestnástich, keď som začala mať vedené hodiny Indoor cyclingu. Vtedy som začínala zažívať radosť z uvedomenia si, že si mám z čoho sama zaplatiť telefón a dopriať si trošku viac.

Je to najdôležitejšie. Keď tréner cíti radosť z toho, čo robí, hromadí okolo seba pozitívnu energiu a tým pádom dokáže ľuďom odovzdať oveľa viac. Najviac.

Ako motivuješ seba, aby si mohla motivovať klientov?

Motivácia je vždy vzájomná. Oni motivujú mňa a ja následne ich alebo naopak.

Ako prekonávaš blok, keď sa ti nechce cvičiť?

Zastávam názor, že keď sa človeku ozaj nechce, tak cvičenie nemá žiaden efekt. Ak vám telo vraví „nechcem íst“, má na to určite opodstatnený dôvod. V tom prípade je najlepšou cestou urobiť mu po vôli a radšej si od cvičenia oddýchnuť.

Zora Czoborová

Zdroj: Súkromný archív Zora Czoborová

Ako a kedy ste s cvičením začali?

Cvičím úplne odmalička. Od šestnástich rokov som začala s precvičovaním aerobiku. Od osemnástich som však začala závodne s atletikou. Vyštudovala som FTVŠ a ako prvá na Slovensku som písala diplomovú prácu s názvom: Rytmická gymnastika a aerobik, z ktorej čeprali informácie mnohí študenti po mne.

Vo fitness existovala vtedy ešte len jedna súťažná kategória. Mňa to veľmi bavilo a fitness som sa venovala počas VŠ. V septembri roku 1994 som sa prihlásila na MS v aerobiku a v októbri na ME vo fitness, kde som skončila tretia.

V roku 1993 organizovali Bezákovci súťaž Prvá fitnesska Slovenska, kam som sa tiež prihlásila, no týždeň pred súťažou som sa zranila a nemohla sa zúčastniť. O rok, v roku 1994 som sa však súťaže zúčastnila. Vyhrávala som súťaže v ČSR aj SR.

Dokonca som bola osobne pozvaná Arnoldom Schwarzeneggerom na Miss Fitness World do Ameriky. Na tejto súťaži sa zúčastňovali len top fitnessky z celého sveta. Ja som skončila tretia ako najlepšia Európanka. Vo februári 1995 po tomto úspechu už spozorneli i médiá na Slovensku, že je tu niekto, kto je naozaj dobrý v tom, čo robí.

Všetky úspechy som dosiahla sama, bez trénera a taktiež som si všetko sama financovala. Asociácia IFBB totiž vznikla až v roku 1996.

Ako často cvičíte?

S profesionálnou kariérou som skončila v roku 1999. Hlavným dôvodom bolo hlavne to, že som počas aktívnej kariéry musela neustále dodržiavať prísnu diétu. Úplne som prestala chodiť do fitka a venovala som sa výhradne len aerobiku. Taktiež som nejaký čas žila v USA, konkrétne v Los Angeles, kde som navštevovala a skúšala najrôznejšie a najnovšie aerobikové trendy a cvičenia.

Napríklad kurzy Billiho Banksa. Dva a pol roka dozadu som začala znova s posilňovaním, no a teraz od polovice marca sa znova venujem len aerobiku. Posilňovanie mi však chýba. Potrebujem spevňovať hlavne zadok a väzy okolo kolien.

Kedy ste si uvedomili, že cvičenie vás dokáže aj uživiť?

Nikdy som to nerobila kvôli peniazom. Ako som už spomínala, všetko som si musela financovať sama. Dokonca som si raz našla trénera v Ríme, kam som sa jedno popoludnie rozhodla isť vlakom na otočku, zaplatila si s ním pár hodín a telocvičňu, aby ma naučil choreografie a pohyby a potom som doma trénovala podľa toho, čo ma naučil.

Všetky peniaze, čo som našetrila počas vysokej školy, som vrazila do kariéry.

Keď bol na Slovensku najväčší rozmach cvičenia, robila som rôzne cvičebné programy pre rôzne televízie. Tým som sa stala veľmi mediálne známou. Potom som otvorila fitness centrum a teraz sa venujem aktivite, ktorú mám veľmi rada, fit pobytom. Je to a vždy to bola tvrdá drina, no napĺňa ma to.

Aké dôležité je podľa vás vnímať svoju prácu ako záľubu?

Ja skôr zastávam názor, že netreba vnímať prácu ako prácu, ale aby sa záľuba dokázala stať prácou. Škola a biológia mi dali veľmi veľa do života. Naučila som sa veľa o tele, ako funguje. Samozrejme aj ja som skúšala rôzne diéty, až kým som neprišla do styku s cvičením. Všetko je to o tom, mať zdravý balans.

Ako motivujete samú seba, aby ste ďalej mohli motivovať klientov?

Myslím si, že som skvelý motivátor. Tréner musí však okrem motivátora byť aj psychológom. Základom je tiež to, že ma to mimoriadne baví. Som šťastná, keď dokážem niekomu pomôcť.

Ako prekonávate pocit, keď sa vám nič nechce?

Počas súťažnej kariéry, keď mi telo povedalo, že nechce ísť cvičiť, nešla som. A ak som neposlúchla, zvyčajne to skončilo zranením. No ak je to len v hlave, pomôže mi skvelá hudba. Samozrejme endorfíny, ktoré sa vyplavujú pri cvičení, sú tiež veľkou pomocou. Absolútnym základom však vždy je a musí byť správna technika prevedenia jednotlivých cvikov.

Denisa Lipovská

Zdroj: Súkromný archív Denisa Lipovská

Ako ste začali s cvičením?

S cvičením som začala už ako dieťa, konkrétne v desiatich rokoch gymnastikou. Počas vysokej školy som sa cvičeniu prestala venovať hlavne kvôli stresu, no neskôr som sa k nemu vrátila.

Ako často cvičíte?

Ak cvičím aktívne, tak je to šesťkrát týždenne, no momentálne sa nachádzam v takzvanom udržiavacom režime, čo znamená, že cvičím 2-3 krát týždenne.

Kedy ste si uvedomili, že cvičenie vás dokáže aj uživiť?

Uvedomila som si to, keď prišli moje prvé veľké úspechy vo fitness. Najmä 5. miesto na MS, čo bola vtedy len moja tretia súťaž v živote. Vtedy som aj začala s trénerstvom, ktoré ma v prvom rade baví, no a zároveň aj živí.

Aké dôležité je podľa vás vnímať prácu ako záľubu?

Podľa mňa je to absolútne najdôležitejšie. Pracovala som v rôznych zamestnaniach. Som vyštudovaná stavebná inžinierka, no táto práca je môjmu srdcu najbližšia.

Ako motivujete samú seba, aby ste ďalej mohli motivovať vašich klientov?

Moji klienti sú mojou motiváciou. Už len to, že si tréningy so mnou užívajú, je mi motiváciou. Ale aj to, že so svojim telom mám určité plány. To ma taktiež neustále motivuje vpred.

Ako prekonávate pocit, keď sa vám nič nechce?

Mám dva tipy. Ak je moja hlava nastavená zle, cvičiť idem, a práve to mi pomôže. Ak som však vyčerpaná a unavená fyzicky, idem spať. Telo potrebuje aj regeneráciu, takže spánok mi vždy pomôže.

Lucia Medeková

Zdroj: Súkromný archív Lucia Medeková

Ako a kedy ste s cvičením začali?

Cvičím od piatich rokov. Tancovala som a hrala hádzanú. Po pôrode môjho syna som hľadala spôsob, ako sa dostať späť do formy.

Začala som teda chodiť na hodiny aerobiku do fitka v Petržalke. No a veľmi ma to začalo baviť a odvtedy sa aerobiku venujem ako svojej záľube a práci zároveň.

Ako často cvičíte?

Cvičím 4- až 5-krát týždenne, najmä kondičné a skupinové tréningy.

Kedy ste si uvedomili, že cvičenie vás dokáže aj uživiť?

Prišlo to nejako samo a prirodzeným vývojom vecí a situácie. Nikdy som to nerobila a ani nerobím kvôli peniazom.

Aké dôležité je podľa vás vnímať svoju prácu ako záľubu?

To je absolútny základ úspechu. Ide to ruka v ruke. Keď človeka niečo baví, oveľa jednoduchšie v tom dokáže byť aj úspešný.

Ako sa motivujete?

Držím sa pravidla zbytočne sa nevyčerpávať vecami, ktoré ma nebavia a neprinášajú mi žiadne potešenie. A je to aj o príjme a výdaji.

To je ako keď človek veľa cvičí, musí prijímať energiu z vyváženej stravy, aby mal následne dostatok energie na jej výdaj pri cvičení. Tak je to aj s klientami. Oni mi energiu dodávajú, aby som ju ja mohla rozdávať ďalším.

Ako prekonávate pocit, keď sa vám nič nechce?

Jednoducho počkám, kým sa niečo začne chcieť. Ak sa telu nechce, treba si samozrejme aj oddýchnuť. Ja to riešim tak, že trávim viac času s mojou rodinou a venujem sa im. To ma vždy dobije energiou.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Rasťo Chvála bloguje o predbiehaní: Nepodceňte situáciu

Motoristický novinár a bývalý majster Slovenska v rely radí, ako správne predbiehať tak, aby ste sa vyhli nepríjemnostiam aj prípadným nehodám.

Motoristický novinár, ambasádor kampane O2 Nebuď pirát a aktivity Chvála bezpečnej jazde, ktorá motoristom prináša množstvo dobrých rád aj špeciálnu ponuku O2 Extra výhod, Rasťo Chvála v blogu približuje, ako predbiehať nielen na obojsmernej ceste. 

Jazdite zodpovedne, naištalujte si appku O2 Extra výhody a získajte navigáciu zadarmo aj 5 GB dát k tomu. Viac informácií

Občas zídem dole z rýchlostnej komunikácie R1 a len tak pre spomienky a relax brázdim cesty prvej triedy medzi Nitrou a Žiarom nad Hronom. Inokedy zas na týchto cestách urobím mojim deťom exkurziu do minulosti a rozprávam, ako sme tu jazdili v 90. rokoch.

Na takzvanej ceste smrti vtedy všetci predbiehali. Doslova to pripomínalo automobilové preteky, akurát tu išli pretekári aj v protismere. Dnes by mi to už strach nedovolil, ale vtedy to bol národný šport.

Keď prichádzal na rad úsek s krátkou rovinkou, bolo treba podradiť, aby mal motor ideálne otáčky. Potom nasledovalo nazbieranie rýchlosti, priblíženie k autu a ak za zákrutou nič nešlo, ostával len mrk do zrkadla, či náhodou nejde zozadu niekto rýchlejší, a šup, už bol predbiehací manéver hotový. Kto takto nevedel predbiehať, skončil zle.

„V dobre známom prostredí, na cestách, ktoré už poznáme naspamäť, nesmieme situáciu podceniť. Naopak, v neznámom prostredí treba na manéver oveľa väčší priestor.“

Áno, mrazí ma pri predstave, ako sa jazdilo na ceste číslo 65. Na druhej strane často sa predbiehalo ako z učebnice, dnes mnohým šoférom táto skúsenosť chýba. Často predbiehajú na nevhodnom prevodovom stupni a nepozerajú sa za seba.

V časoch rýchlych áut treba brať do úvahy, že niekto začal predbiehať skôr ako najbližšie auto za kamiónom. Predbiehací manéver na obojsmernej ceste je špecifický tým, že trvá veľmi krátko, za ten čas však treba vyhodnotiť veľa informácií: vhodný úsek, autá v protismere, autá vzadu, auto pred nami a v neposlednom rade technické danosti auta.

V dobre známom prostredí, na cestách, ktoré už poznáme naspamäť, nesmieme situáciu podceniť. Naopak, v neznámom prostredí treba na manéver oveľa väčší priestor, lebo nevieme, ako rýchlo a kde sa vystrčí oproti idúce auto. Špeciálne si všímajme horizonty alebo nenápadné odbočky, z ktorých môže na cestu vybehnúť iné auto.

Stále ostáva dôležité sledovať prostredie vôkol cesty, a tak trochu si načítať správanie šoféra pred nami. Aj keď to nevyzerá ako nutné, predbiehací manéver začnime vždy v otáčkach, pri ktorých motor začína poriadne ťahať. Oplatí sa podradiť alebo pri automatickej prevodovke stlačiť plyn na podlahu.

„Úmysel predbiehať dávajme najavo skoro, ešte pred začatím manévra, a okrem protismeru pozerajme do spätného zrkadla.“

Úmysel predbiehať dávajme najavo skoro, ešte pred začatím manévra, a okrem protismeru pozerajme do spätného zrkadla. Ak predbiehame viac áut v kolóne, počítajme s tým, že nie každý nás vidí, a tak môže začať predbiehať.

Na zaradenie späť do svojho pruhu treba tiež priestor a predbiehací manéver by sme mali začať len vtedy, ak existuje miesto na zaradenie. Nie je správne, ak miesto na zaradenie musia vytvoriť iní vodiči brzdením.

Zlé predbiehanie na obojsmernej ceste, našťastie, nepatrí medzi časté príčiny dopravných nehôd, ale pokiaľ ide o následky, je na tom najhoršie. Najmä čerství šoféri by si mali prvé predbiehania skúsiť na naozaj prehľadných cestách a nezačínať s predbiehaním kamiónov.

V začiatkoch pomôže natrénovať si pomyselný predbiehací manéver okolo kamióna na diaľnici. Aspoň zistíte, akú dráhu na to potrebujete.

Rasťo Chvála

Prečítajte si aj ďalšie blogy Rasťa Chválu:

Jazdite zodpovedne, pozrite si Rasťove odporúčania na bezpečnú jazdu a staňte sa lepším vodičom. Navyše môžete získať 5 GB dát a využiť špeciálnu ponuku O2 Extra výhod a uplatniť si skvelé zľavy na tankovanie, autoškolu aj kondičné jazdy. Viac informácií nájdete na www.extravyhody.o2.sk.


Predobjednajte si nový Samsung Galaxy Note10 a získajte naspäť až 580 €

Čítaj viac

Výkon, výdrž aj výborné fotky. Pozrite si aktuálny výber top zariadení

Čítaj viac

O2 vylepšilo balíky dát pre kartu O2 Voľnosť. 1 GB dát môže byť váš už za 1 €

Čítaj viac