10 peších prechádzok, ktoré vám pripomenú, aké je Slovensko krásne

Občas je dobré nechať auto doma a vychutnať si čerstvý vzduch a kilometre v nohách.

Prejsť sa hrebeňmi kopcov s krásnym výhľadom, malebnými dedinkami či mestom plných historických pamiatok je najlepší spôsob, ako urobiť niečo pre svoje zdravie a zároveň spoznať svoju domovinu. Ak sa cez týždeň bez auta nepohnete, máme pre vás inšpiráciu, kam si ísť ponaťahovať nohy. Možno vás to inšpiruje a nakoniec necháte auto doma aj počas pracovného týždňa.

1. Tatranská: Prechádzka zo Štrbského na Popradské pleso

Vysoké Tatry sú asi najobdivovanejším miestom na Slovensku. Každá túra či prechádzka má svoje čaro. Ak sa však nechcete škriabať po skalách, ani sa prechádzať po asfaltových cestách, tak skúste nenáročnú prechádzku lesom zo Štrbského plesa na Popradské pleso.

Trasa má menej než 4 kilometre a pomalou chôdzou ju zvládnete za 45 minút. Predĺžiť si ju môžete o trasu okolo Popradského plesa, kde sa autom určite nepreveziete.

2. Za opusteným klenotom: Prechádzka z Nitry do Dražoviec

Nie až taká známa je vyše dvojhodinová prechádzka z nitrianskej Šindolky k unikátnemu románskemu kostolíku sv. Michala v Dražovciach. Ten stojí opustený pod západným výbežkom vrchu Zobor. Trasa zo Šindolky je zaujímavá najmä kvôli svojim výhľadom na Nitriansku pahorkatinu a okolie.

Z istých miest je vidieť dokonca aj bratislavský Kamzík. Čerešničkou prechádzky je samozrejme pohľad na osamotený románsky kostol na holom návrší, ale tiež výhľad z miesta kde bol pred stáročiami postavený.

Románsky kostolík sv. Michala v Dražovciach

Obrázok: Románsky kostolík sv. Michala v Dražovciach

3. „Prímorská“: Prechádzka okolo Vinianskeho jazera

Ak si chcete vychutnať takmer prímorskú atmosféru u nás doma, tak vyrazte na východ Slovenska, do okresu Michalovce. Počas 3,5-hodinovej prechádzky po turistickom chodníku okolo Vinianskeho jazera na vrch Senderov a Viniansky hrad môžete obdivovať výhľad na druhú najväčšiu slovenskú priehradu Zemplínsku šíravu, túlať sa medzi početnými vinicami s drobnými chatkami a nadýchnuť sa histórie na zrúcanine Vinianskeho hradu zo začiatku 14. storočia.

4. Za dedičstvom UNESCO: Prechádzka zo Sivej Brady do Žehry

Niekedy vám stačia približne tri hodiny a dobrá obuv na to, aby ste videli hneď niekoľko unikátov. Na trase Sivá brada – Žehra si môžete pozrieť prírodnú rezerváciu Sivá Brada, napiť sa z minerálneho prameňa a obzrieť si travertínové kopy. Ďalšie kroky vás zavedú do cirkevného mestečka Spišská Kapitula. Odtiaľ sa cez Spišské Podhradie a lúku dostanete ku klenotu Spiša – Spišskému hradu.

Z hradu môžete pokračovať do prírodnej rezervácie Dreveník. Poslednou zastávkou je unikátny Kostol sv. Ducha v obci Žehra. Spišský hrad, Spišské Podhradie, Spišská Kapitula, Dreveník aj kostol v Žehre sú zapísané v zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Žehra

Obrázok: Kostol sv. Ducha v obci Žehra

5. Folklórna: Prechádzka do Vlkolínca s výhľadmi na Liptov a Tatry

Malebná obec Vlkolínec plná nádherných dreveníc leží v oblasti Národného parku Veľká Fatra. Existuje niekoľko trás, ako sa do Vlkolínca dostať peši a obdivovať tak okrem tradičného života našich predkov aj okolitú prírodu. Po svojich sa do Vlkolínca dostanete z ružomberského sídliska Baničné. Cestou uvidíte aj Krkavú skalu, ktorá patrí medzi najvyššie skalné ihly na Slovensku.

Počas prechádzky si môžete vychutnať výhľad na liptovské dedinky, mesto Ružomberok, ale aj vrcholky Nízkych a Západných Tatier. Po prezretí dedinky Vlkolínec sa môžete vrátiť Trlenskou dolinou do mestskej časti Biely Potok. Celá táto prechádzka netrvá dlhšie než dve hodiny.

6. Historická: Prechádzka Banskou Štiavnicou na kalváriu

Banská Štiavnica je jedným z najčarovnejších miest Slovenska. A aj tam je kopec miest na krásne prechádzky. Ak vám nebudú stačiť prechádzky uličkami mesta, skúste peši vyjsť do komplexu banskoštiavnickej kalvárie týčiacej sa nad mestom. Cesta trvá asi 45 minút. Prechádzka kalváriou ponúka nielen pekný výhľad na Banskú Štiavnicu a okolie, ale aj expozíciu pozostávajúcu z kaplniek a náboženských artefaktov.

7. Rozprávková: Prechádzka hradom Červený Kameň

Ak nemáte chuť si obúvať športovú obuv, no radi by ste sa prešli pekným miestom, navštívte Hrad Červený Kameň (okr. Pezinok). Prechádzka nádvorím a okolitými parkmi a vás prenesie do rozprávky. Pokiaľ sa chcete hýbať trošku viac, vyšliapte k hradu z obce Častá. To vám potrvá asi 30 minút.

Obrázok: Hrad Červený Kameň

8. Ostrovná: Prechádzka medzi vodnými mlynmi na Žitnom ostrove

Žitný ostrov je najväčším riečnym ostrovom v Európe. Tok malého Dunaja sa kedysi využíval na pohon mlynských kolies. Dnes sú vodné mlyny významnými technickými pamiatkami Slovenska.  Ak chcete vidieť mlyny v Jelke, Tomášikove, Dunajskom Klátove aj Vodné koleso v Jahodnej, môžete využiť 10-kilometrový náučný chodník Od mlyna k mlynu.

9. Karpatská: Prechádzka okolo Smoleníc

Za jeden z najkrajších výletov v Malých Karpatoch je považovaný okruh okolo obce Smolenice (okr. Trnava). Počas túry zo Smoleníc môžete navštíviť najvyšší vrch Malých Karpát Záruby, zrúcaninu hradu Ostrý Kameň, Smolenický zámok, jaskyňu Driny či archeologickú lokalitu Molpír.

V lokalite sa nachádza aj 4,5 kilometra dlhý náučný chodník Smolenický kras. Pokiaľ sa počas cesty chcete zastaviť aj v jaskyni Driny, plánujte si výlet na obdobie od 1. apríla do 31. októbra.

Obrázok: Smolenický zámok

10. Celoslovenská: Cesta hrdinov SNP z Devína na Duklu

Pokiaľ už máte za sebou množstvo túr a chôdza vám rozhodne problém nerobí, vyskúšajte si prejsť peši celé Slovensko. Najznámejšou trasou vedúcou cez celú krajinu je Cesta hrdinov SNP z Devína na Duklu. Prechádza väčšinou významných oblastí severného a stredného Slovenska, ktoré zohrali dôležitú úlohu počas povstania. Prechádza viacerými pohoriami aj mestami.

Rôzne zdroje uvádzajú aj rôzne dĺžky trasy, meria od 720 do 770 kilometrov. Celá cesta sa dá prejsť za približne 28 dní. Niektorí dobrodruhovia ju stihli aj za kratší čas, museli však denne s ťažkými batohmi prejsť viac než 30 kilometrov.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac